Ľudovít Okánik: Rozdiel medzi revíziami
d nový článok |
wikilinky |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
Základnú školu absolvoval v rodisku. Študoval na gymnáziu v Skalici a [[Ostrihom]]e. Teológiu vyštudoval v Ostrihome a na univerzite v [[Budapešť|Budapešti]]. [[21. december|21. decembra]] [[1891]] bol vysvätený za kňaza. V rokoch [[1890]]-[[1892]] a [[1895]]-[[1896]] pôsobil ako učiteľ na učiteľskom ústave v Ostrihome, kde vyučoval nemčinu. Po vysvätení pôsobil ako chórový kaplán ostrihomskej [[kapitula|kapituly]]. V roku [[1899]] sa vrátil do Skalice, kde sa stal farárom. |
Základnú školu absolvoval v rodisku. Študoval na gymnáziu v Skalici a [[Ostrihom]]e. Teológiu vyštudoval v Ostrihome a na univerzite v [[Budapešť|Budapešti]]. [[21. december|21. decembra]] [[1891]] bol vysvätený za kňaza. V rokoch [[1890]]-[[1892]] a [[1895]]-[[1896]] pôsobil ako učiteľ na učiteľskom ústave v Ostrihome, kde vyučoval nemčinu. Po vysvätení pôsobil ako chórový kaplán ostrihomskej [[kapitula|kapituly]]. V roku [[1899]] sa vrátil do Skalice, kde sa stal farárom. |
||
V Skalici začal spolupracovať s [[ |
V Skalici začal spolupracovať s [[Pavel Blaho|Pavlom Blahom]]. Podieľal sa na zakladaní slovenských kruhov, úverových spolkov, potravných družstiev. Venoval sa cirkevnej náboženskej publicistike. V roku [[1910]] sa pokúšal neúspešne kandidovať do [[Krajinský snem|uhorského snemu]]. |
||
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] udržiaval styky s českou [[Maffie|Maffiou]]. Na jar roku [[1918]] patril medzi iniciátorov vyvorenia [[Slovenská národná rada (1918)|SNR]]. [[30. október|30. októbra]] 1918 sa zúčastnil zhromaždenia v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde podpísal Martinskú deklaráciu. |
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] udržiaval styky s českou [[Maffie|Maffiou]]. Na jar roku [[1918]] patril medzi iniciátorov vyvorenia [[Slovenská národná rada (1918)|SNR]]. [[30. október|30. októbra]] 1918 sa zúčastnil zhromaždenia v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde podpísal Martinskú deklaráciu. |
||
Verzia z 14:27, 10. august 2011
| Ľudovít Okánik | |
| slovenský politik, cirkevný hodnostár | |
 | |
| Narodenie | 15. august 1869 Skalica |
|---|---|
| Úmrtie | 21. marec 1944 Bratislava |
| Odkazy | |
| Commons |  Ľudovít Okánik |
ThDr. Ľudovít Okánik (* 15. august 1869, Skalica - † 21. marec 1944, Bratislava, pochovaný v Skalici) bol slovenský politik, cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie.
Základnú školu absolvoval v rodisku. Študoval na gymnáziu v Skalici a Ostrihome. Teológiu vyštudoval v Ostrihome a na univerzite v Budapešti. 21. decembra 1891 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1890-1892 a 1895-1896 pôsobil ako učiteľ na učiteľskom ústave v Ostrihome, kde vyučoval nemčinu. Po vysvätení pôsobil ako chórový kaplán ostrihomskej kapituly. V roku 1899 sa vrátil do Skalice, kde sa stal farárom.
V Skalici začal spolupracovať s Pavlom Blahom. Podieľal sa na zakladaní slovenských kruhov, úverových spolkov, potravných družstiev. Venoval sa cirkevnej náboženskej publicistike. V roku 1910 sa pokúšal neúspešne kandidovať do uhorského snemu.
Počas prvej svetovej vojny udržiaval styky s českou Maffiou. Na jar roku 1918 patril medzi iniciátorov vyvorenia SNR. 30. októbra 1918 sa zúčastnil zhromaždenia v Martine, kde podpísal Martinskú deklaráciu.
Bol členom Revolučného národného zhromaždenia od novembra 1918 do januára 1919, kedy prevzal úrad nitrianskeho župana. V tejto funkcii pôsobil do roku 1920. Od roku 1921 bol kanonikom a apoštolským protonotárom v Bratislave. V rokoch 1923-1929 sa ako primátor Bratislavy zaslúžil o rýchly rozvoj mesta. V roku 1925 bol zvolený za senátora do Národného zhromaždenia za agrárnu stranu, ale v máji 1926 sa mandátu vzdal. Od roku 1930 farár farnosti sv. Martina v Bratislave. Za druhej svetovej vojny sa stiahol z verejného života.
Bol spoluzakladateľom časopisu Pokrok (1903), Slovenských ľudových novín (1919) a Katolíckych novín (1940). Vydal štúdiu z kanonického práva. Bol autorom príležitostných dramatických hier s náboženskými motívmi (Narodenie Pána (1900), Víťazstvo Mesiáša (1901), Príchod Spasiteľa (1902), Štedrý večer (1903), Mária zvíťazila (1919)) či s dôrazom na národné uvedomenie (Dedinský kovár (1907). V prozaickom diele Povesti hradu nitrianskeho (Skalica, 1921) podal v zjednodušenej náučnej podobe svoje predstavy o historických udalostiach a osobnostiach z obdobia Veľkej Moravy.
Literatúra
- Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985