Ľudovít Okánik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Ľudovít Okánik
slovenský politik, cirkevný hodnostár
slovenský politik, cirkevný hodnostár
Narodenie15. august 1869
Skalica
Úmrtie21. marec 1944 (74 rokov)
Bratislava

ThDr. Ľudovít Leopold Okánik (* 15. august 1869, Skalica – † 21. marec 1944, Bratislava, pochovaný v Skalici) bol slovenský politik, cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie.

Narodil sa ako prvorodené dieťa mokrohájskeho notára Františka Okánika a Márie, rod. Franczen v Skalici č. p. 270. Druhé krstné meno Leopold dostal po svojom krstnom otcovi – koválovskom farárovi Leopoldovi Hrachovskom. Základnú školu absolvoval v rodisku. Študoval na gymnáziu v Skalici a Ostrihome. Teológiu vyštudoval v Ostrihome a na univerzite v Budapešti. 21. decembra 1891 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1890 – 1892 a 1895 – 1896 pôsobil ako učiteľ na učiteľskom ústave v Ostrihome, kde vyučoval nemčinu. Po vysvätení pôsobil ako chórový kaplán ostrihomskej kapituly. V roku 1899 sa vrátil do Skalice, kde sa stal farárom.

V Skalici začal spolupracovať s Pavlom Blahom. Podieľal sa na zakladaní slovenských kruhov, úverových spolkov, potravných družstiev. Venoval sa cirkevnej náboženskej publicistike. V roku 1910 sa pokúšal neúspešne kandidovať do uhorského snemu.

Počas prvej svetovej vojny udržiaval styky s českou Maffiou. Na jar roku 1918 patril medzi iniciátorov vytvorenia SNR. 30. októbra 1918 sa zúčastnil zhromaždenia v Martine, kde podpísal Martinskú deklaráciu.

Bol členom Revolučného národného zhromaždenia od novembra 1918 do januára 1919, kedy prevzal úrad nitrianskeho župana. V tejto funkcii pôsobil do roku 1920. Od roku 1921 bol kanonikom a apoštolským protonotárom v Bratislave. V rokoch 1923 – 1929 sa ako primátor Bratislavy zaslúžil o rýchly rozvoj mesta. V roku 1923 sa podieľal na založení Mestskej sporiteľne v Bratislave, ktorej bola 24. júla 1923 vydaná koncesia. V roku 1925 bol zvolený za senátora do Národného zhromaždenia za agrárnu stranu, ale v máji 1926 sa mandátu vzdal. Od roku 1930 farár farnosti sv. Martina v Bratislave. Za druhej svetovej vojny sa stiahol z verejného života.

Bol spoluzakladateľom časopisu Pokrok (1903), Slovenských ľudových novín (1919) a Katolíckych novín (1940). Vydal štúdiu z kanonického práva. Bol autorom príležitostných dramatických hier s náboženskými motívmi (Narodenie Pána (1900), Víťazstvo Mesiáša (1901), Príchod Spasiteľa (1902), Štedrý večer (1903), Mária zvíťazila (1919)) či s dôrazom na národné uvedomenie (Dedinský kovár (1907). V prozaickom diele Povesti hradu nitrianskeho (Skalica, 1921) podal v zjednodušenej náučnej podobe svoje predstavy o historických udalostiach a osobnostiach z obdobia Veľkej Moravy.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]