Franz von Suppé: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
YurikBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: sv:Franz von Suppé
Lehar (diskusia | príspevky)
doplnenie
Riadok 2: Riadok 2:
'''Franz von Suppé''' (* [[18. apríl]] [[1819]], [[Split]] – † [[21. máj]] [[1895]], [[Viedeň]]) bol operetný skladateľ a zakladateľ Viedenskej [[opereta|operety]].
'''Franz von Suppé''' (* [[18. apríl]] [[1819]], [[Split]] – † [[21. máj]] [[1895]], [[Viedeň]]) bol operetný skladateľ a zakladateľ Viedenskej [[opereta|operety]].


Pôvodným menom '''''Francesco Ezechielle Ermenegildo de Suppé-Demelli'''''. Pochádzal z pôvodom belgickej rodiny, ktorá sa presťahovala najprv do talianskeho mesta [[Cremona]] a neskôr do Splitu, kde sa jeho otec stal okresným komisárom. Jeho matka bola z česko-poľskej rodiny. Mladosť prežil v [[Zadar]]e, kde začal aj komponovať. Potom sa presťahoval do [[Padova|Padovy]], kde mal pôvodne študovať právo, ale jeho viac priťahovalo štúdium hudby.
Pôvodným menom '''''Francesco Ezechielle Ermenegildo de Suppé-Demelli'''''. Pochádzal z pôvodom belgickej rodiny, ktorá sa presťahovala najprv do talianskeho mesta [[Cremona]] a neskôr do Splitu, kde sa jeho otec stal okresným komisárom. Jeho matka bola z česko-poľskej rodiny žijúcej vo Viedni. Mladosť prežil v [[Zadar]]e, kde sa učil hre na flautu a spieval v zbore. Hudobnú teóriu ho učil miestny vojenský kapelník. Ako 13. ročný skomponoval omšu. Potom sa presťahoval do [[Padova|Padovy]], kde mal pôvodne študovať právo, ale jeho viac priťahovalo štúdium hudby.


Do Viedne sa dostal v roku [[1835]], keď mu zomrel otec. V roku [[1840]] ho riaditeľ divadla [[Theater in der Josefstadt]] zamestnal ako dirigenta. Jeho prvé komické hudobné dielo ''Jung lustig, im Alter traurig'', uvedené v tomto divadle sa nestretlo s úspechom. Ako dirigent sa však skvele osvedčil, keď v roku [[1842]] dirigoval operu ''[[Nápoj lásky]]'' od [[Gaetano Dnizetti|Gaetana Donizettiho]], s ktorým ho viazal vzdialený príbuzenský vzťah. Donizettiho nadaný mladík zaujal, spriatelil sa s ním a ochotne mu pomohol v jeho kariére svojimi radami, skúsenosťami, ale aj svojím osobným vplyvom. V roku 1845 sa Suppé zamestnal v [[Theater an der Wien]] a v 60. rokoch pracoval v [[Carl Theater]], kde boli uvedené aj jeho operety.
Do Viedne sa dostal v roku [[1835]], keď mu zomrel otec. Pokračoval v štúdiu hudby a pokúšal sa komponovať opery, ''Virginia'' ([[1837]]) a ''Gertrude della valle'' ([[1841]]), ktoré však nikdy neboli uvedené. V roku [[1840]] ho riaditeľ divadla [[Theater in der Josefstadt]] zamestnal ako dirigenta. Istý čas pôsobil aj v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho prvé komické hudobné dielo ''Jung lustig, im Alter traurig'', uvedené v tomto divadle sa nestretlo s úspechom. Ako dirigent sa však skvele osvedčil, keď v roku [[1842]] dirigoval operu ''[[Nápoj lásky]]'' od [[Gaetano Dnizetti|Gaetana Donizettiho]], s ktorým ho viazal vzdialený príbuzenský vzťah. Donizettiho nadaný mladík zaujal, spriatelil sa s ním a ochotne mu pomohol v jeho kariére svojimi radami, skúsenosťami, ale aj svojím osobným vplyvom. V roku 1845 sa Suppé zamestnal v [[Theater an der Wien]] a v 60. rokoch pracoval v [[Carl Theater]], kde boli uvedené aj jeho operety.


V revolučnom roku [[1848]] skomponoval hymnickú pieseň ''Das ist mein Österreich'', ktorá sa stala druhou hymnou Rakúska. Po príchode [[Jacques Offenbach|Offenbachových]] operiet do Viedne, Suppé vycítil nové možnosti diel skladajúcich sa z príjemných melódií, rýchlych rytmov, spevu, tanca a istej ľahkosti.
V revolučnom roku [[1848]] skomponoval hymnickú pieseň ''Das ist mein Österreich'', ktorá sa stala druhou hymnou Rakúska. Po príchode [[Jacques Offenbach|Offenbachových]] operiet do Viedne, Suppé vycítil nové možnosti diel skladajúcich sa z príjemných melódií, rýchlych rytmov, spevu, tanca a istej ľahkosti.

Verzia z 08:35, 15. jún 2006

Franz von Suppé

Franz von Suppé (* 18. apríl 1819, Split – † 21. máj 1895, Viedeň) bol operetný skladateľ a zakladateľ Viedenskej operety.

Pôvodným menom Francesco Ezechielle Ermenegildo de Suppé-Demelli. Pochádzal z pôvodom belgickej rodiny, ktorá sa presťahovala najprv do talianskeho mesta Cremona a neskôr do Splitu, kde sa jeho otec stal okresným komisárom. Jeho matka bola z česko-poľskej rodiny žijúcej vo Viedni. Mladosť prežil v Zadare, kde sa učil hre na flautu a spieval v zbore. Hudobnú teóriu ho učil miestny vojenský kapelník. Ako 13. ročný skomponoval omšu. Potom sa presťahoval do Padovy, kde mal pôvodne študovať právo, ale jeho viac priťahovalo štúdium hudby.

Do Viedne sa dostal v roku 1835, keď mu zomrel otec. Pokračoval v štúdiu hudby a pokúšal sa komponovať opery, Virginia (1837) a Gertrude della valle (1841), ktoré však nikdy neboli uvedené. V roku 1840 ho riaditeľ divadla Theater in der Josefstadt zamestnal ako dirigenta. Istý čas pôsobil aj v Bratislave. Jeho prvé komické hudobné dielo Jung lustig, im Alter traurig, uvedené v tomto divadle sa nestretlo s úspechom. Ako dirigent sa však skvele osvedčil, keď v roku 1842 dirigoval operu Nápoj lásky od Gaetana Donizettiho, s ktorým ho viazal vzdialený príbuzenský vzťah. Donizettiho nadaný mladík zaujal, spriatelil sa s ním a ochotne mu pomohol v jeho kariére svojimi radami, skúsenosťami, ale aj svojím osobným vplyvom. V roku 1845 sa Suppé zamestnal v Theater an der Wien a v 60. rokoch pracoval v Carl Theater, kde boli uvedené aj jeho operety.

V revolučnom roku 1848 skomponoval hymnickú pieseň Das ist mein Österreich, ktorá sa stala druhou hymnou Rakúska. Po príchode Offenbachových operiet do Viedne, Suppé vycítil nové možnosti diel skladajúcich sa z príjemných melódií, rýchlych rytmov, spevu, tanca a istej ľahkosti.

24. novembra 1860 mala premiéru jeho prvá opereta Dievčenská škola (Das Pensionat), ktorá už zaznamenala istý úspech. Rozhodný úspech však dosiahol Suppé až v roku 1865, svojou operetou Krásna Galatea (nem. Die schöne Galathée), ktorá mala premiéru 9. septembra. Z ďalších autorových operiet sú najvýznamnejšie Fatinitza (1876) a Boccaccio (1879), preslávila sa tiež predohra k operete Ľahká kavaléria.

Zoznam Suppého operiet

  • Das Pensionat, Dievčenská škola (1860)
  • Zehn Mädchen und kein Mann (1862)
  • Die schöne Galethée, Krásna Galatea (1865)
  • Leichte Kavaviere, Ľahká kavaléria (1866)
  • Banditenstreiche (1867)
  • Fatinitza (1876)
  • Boccaccio (1879)
  • Dona Juana (1880)
  • Der Gasconer (1881)
  • Afrikareise (1883)
  • Jagd nach dem Glück, Honba za šťastím (1888)