Katynský masaker

Dôstojníci poľskej armády, ktorí boli zajatí sovietskou armádou

Pohľad na exhumované telá najväčšieho z hrobov v Katyni, rok 1943

Predmety nájdené v Katynskom masovom hrobe

Pamätná tabuľa v kostole poľského mesta Olsztyn

Katynský masaker je pomenovanie likvidácie poľských vojenských aj civilných občanov počas druhej svetovej vojny, spáchanej sovietskou tajnou službou (NKVD) a armádou. V Katynskom lese boli začiatkom roka 1940 NKVD popravené tisíce poľských dôstojníkov, policajtov a inteligencie, ktorí boli odvedení do ZSSR počas obsadenia a neskoršej okupácie časti Poľska v roku 1939. Tento vojnový zločin je jednou z najväčších tragédií v novodobých dejinách Poľska a stále zaťažuje poľsko-ruské vzťahy.

Predohra

V čase, keď sa Poľsko bránilo proti útoku Nemecka, začali Sovieti 17. septembra s obsadzovaním jeho východných území podľa tajných dodatkov k paktu Ribbentrop-Molotov medzi Nemeckom a ZSSR. Počas potláčania posledného poľského odporu sa do ruského zajatia dostalo asi 250 000 Poliakov, ktorí boli deportovaní na územie Sovietskeho zväzu. Väčšina z týchto zajatcov bola prepustená, ale mnoho prominentných príslušníkov poľskej armády a policajného zboru zostalo uväznených v táboroch v Starobieľsku, Kozeľsku a Ostaškove a ďalšie tisíce poľských civilov bolo väznených v iných táboroch na území ZSSR. Tieto osoby boli pre ZSSR potenciálne nebezpečné, alebo odmietali spoluprácu so sovietskymi inštitúciami.

Masaker

V októbri zajatcov vypočúvala NKVD a snažila sa ich získať na svoju stranu. Väčšina zajatých však odmietla spoluprácu a prejavila odpor ku komunizmu. Boli klasifikovaní ako nepriatelia ľudu a Ústredný výbor komunistickej strany ZSSR na čele so Stalinom 5. marca 1940 rozhodol o ich poprave zastrelením. Týmto sa mala zlikvidovať poľská elita, ktorá by neskôr mohla prekážať pri zavádzaní komunizmu.

Popravy začali v apríli 1940 likvidáciou tábora v Kozeľsku. Zajatci boli prevezení a popravení v Katynskom lese. Nasledoval tábor v Starobieľsku. Zajatcov previezli do Charkova, tam ich popravili a pochovali. Zajatci z Ostaškova boli popravení v meste Tver. Vrátane ostatných táborov s civilnými väzňami bolo popravených okolo 25 000 osôb. V počte popravených bolo aj 350-500 osôb z územia Česko-Slovenska (prevažne etnických Poliakov).

Odhalenie

V auguste 1941 začala vznikať Poľská armáda v ZSSR. Podmienkou dohody medzi ZSSR a Poľskou exilovou vládou bolo prepustenie poľských zajatcov. Mnohí z nich však chýbali. V lete roku 1942 boli objavené prvé telá poľských dôstojníkov na Nemcami obsadených územiach v Katyni. Celá aféra sa však prevalila až v zime 1943, keď Nemci prehrali bitku o Stalingrad a potrebovali masaker propagandisticky využiť. Začalo sa vyšetrovanie, Nemecko obvinilo z masakru ZSSR a Sovieti vzápätí obvinili Nemcov. Napokon bol prizvaný Červený kríž. Medzinárodná komisia pripísala zločin Sovietskemu zväzu. Na vyšetrovaní sa podieľal i slovenský patológ a spisovateľ František Šubík. Ale na usvedčenie Nemcov zo zločinu v Norimbergu nebolo Sovietskym zväzom poskytnutých dosť dôkazov. Dôkazy usvedčujúce Sovietov, ktoré poskytla poľská exilová vláda, tribunál taktiež odmietol. Sovietsky zväz priznal zodpovednosť až v roku 1990, kedy pripustil, že ide o zločin stalinizmu. Následne boli označené aj ostatné masové hroby a boli vydané kópie kľúčových dokumentov, vrátane rozhodnutí o likvidácii zajatcov podpísaných vedením ZSSR. Dodnes ešte neboli sprístupnené všetky ruské archívy a nebol potrestaný žiaden z vinníkov.

Ospravedlnenie

Vyšetrovanie vykonané generálnou prokuratúrou Sovietskeho zväzu v rokoch 1990-1991 a neskôr generálnou prokuratúrou Ruskej federácie v rokoch 1991-2004 potvrdila zodpovednosť sovietskych orgánov za masakre. Vyšetrovanie potvrdilo smrť najmenej 1803 poľských občanov, avšak neklasifikovalo tento masaker ako vojnový zločin ani genocídu. Vyšetrovanie bolo uzavreté z dôvodu, že páchatelia masakru už bol mŕtvi, a pretože ruská vláda neklasifikovala mŕtvych ako obete stalinských represií a odmietla ich rehabilitáciu.

26. novembra 2010 štátna duma Ruskej federácie vydala vyhlásenie „O Katyňskej tragédii a jej obetiach.“, v ktorej priznáva vinu za masové popravy poľských občanov zločinom stalinskému režimu, pričom dodáva, že priamu zodpovednosť za popravy niesol sám Stalin a ďalší vyšší predstavitelia krajiny. Niektoré dôkazy o zodpovednosti sovietskych orgánov zverejnil v roku 1990 Boris Jeľcin. Ako jeden z prvých predstaviteľov Ruska o Stalinovej zodpovednosti za masové vraždy hovoril verejne prezident Medvedev na jar 2010.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katynský masaker

Externé odkazy

• poľská stránka venovaná masakru
• česká stránka venovaná masakru
• Katyňský masaker na valka.cz
• Преступление в Катыни и его чешский и словацкий контекст
• Súdne spory