Osmanská dynastia: Rozdiel medzi revíziami
→Bejovia: a |
|||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
* [[Osman I.]]/arab. [[Utmán I.]] ([[1288]]{{--}}[[1326]]) |
* [[Osman I.]]/arab. [[Utmán I.]] ([[1288]]{{--}}[[1326]]) |
||
* [[Orchan I.]]/[[Orhan I.]]/arab. (?)[[Úrchán I.]] ([[1326]]{{--}}[[1359]]) |
* [[Orchan I.]]/[[Orhan I.]]/arab. (?)[[Úrchán I.]] ([[1326]]{{--}}[[1359]]) |
||
ako sa mate??? |
|||
== Sultáni == |
== Sultáni == |
Verzia z 05:20, 17. február 2012
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Osmanská dynastia alebo dynastia Osmanovcov (Ottomanovcov) vládla v Osmanskej ríši od roku 1281 do roku 1923. Faktickým zakladateľom dynastie bol Osman I. V roku 1383 sa Murad I. ako prvý panovník Osmanskej ríše vyhlásil za sultána. Od roku 1517 sa sultánski panovníci označovali tiež za kalifov.
Bejovia
ako sa mate???
Sultáni
- Murad I./Murat I./arab. Murád I. (1359 – 1389), od 1383 sultán
- Bayezid I./Bayezit I./Bajezid I./Bájezíd I./Beyazid I./Beyazit I./Bejazid I./Bajazid I./arab. Bájazíd I. (1389 – 1402)
Medzivládie v rokoch 1402 – 1413, kedy prebiehal medzi Bayezidovými synmi boj o nástupníctvo.
- Mehmed I./Mehmet I./arab. Muhammad I. (1413 – 1421)
- Murad II./varianty mena ako Murad I. (1421 – 1451)
- Mehmed II./varianty mena ako Mehmed I. (1451 – 1481)
- Bayezid II./varianty mena ako Bayezid I. (1481 – 1512)
Sultáni a kalifovia
- Selim I./Selím I./arab. Salím I. (1512 – 1520), od 1517 kalif
- Süleyman I./Sülejman I./Sulejman I./Sulejmán I./ arab. Sulajmán I. (1520 – 1566)
- Selim II./varianty mena ako Selim I. (1566 – 1574)
- Murad III./varianty mena ako Murad III. (1574 – 1595)
- Mehmed III./varianty mena ako Mehmed I. (1595 – 1603)
- Ahmed I./Ahmet I./arab. Ahmad I. (1603 – 1617)
- Mustafa I./arab. Mustafá I. (1617 – 1618)
- Osman II./arab. Utmán II. (1618 – 1622)
- Mustafa I./ /arab. Mustafá I. (1622 – 1623)
- Murad IV./varianty mena ako Murad I. (1623 – 1640)
- Ibrahim/arab. Ibráhím (1640 – 1648)
- Mehmed IV./varianty mena ako Mehmed I. (1648 – 1687)
- Süleyman II./ varianty mena ako Suleyman I. (1687 – 1691)
- Ahmed II./varianty mena ako Ahmed I. (1691 – 1695)
- Mustafa II./varianty mena ako Mustafa I. (1695 – 1703)
- Ahmed III./varianty mena ako Ahmed I. (1703 – 1730)
- Mahmud I./Mahmut I./arab. Mahmúd I. (1730 – 1754)
- Osman III./varianty mena ako Osman I. (1754 – 1757)
- Mustafa III./varianty mena ako Mustafa I. (1757 – 1774)
- Abdülhamid I./Abdülhamit I./Abdulhamid I./Abdü 'l-Hamíd/arab. Abd al-Hamíd I./arab. Abdu 'l-Hamíd/arab. nepresne Abdul Hamíd I./arab. nepresne Abdulhamíd I. (1774 – 1789)
- Selim III./varianty mena ako Selim I. (1789 – 1807)
- Mustafa IV./varianty mena ako Mustafa I. (1807 – 1808)
- Mahmud II./varianty mena ako Mahmud I. (1808 – 1839)
- Abdülmecid I./Abdülmecit I./Abdul Medžíd I./Abdu 'l-Medžíd I./arab. Abd al-Madžíd I./arab. Abdu 'l-Madžíd I./arab. nepresne Abdul Madžíd I./arab. nepresne Abdulmadžíd I. (1839 – 1861)
- Abdülaziz/Abdulaziz/Abdü 'l-Aziz/arab. Abd al-Azíz/arab. Abdu 'l-Azíz/arab. nepresne Abdul Azíz/arab. nepresne Abdulazíz (1861 – 1876)
- Murad V./varianty mena ako Murad I. (1876)
- Abdülhamid II./varianty mena ako Abdülhamid I. (1876 – 1909)
- Mehmed V./varianty mena ako Mehmed I. (1909 – 1918)
- Mehmed VI./varianty mena ako Mehmed I. (1918 – 1922), posledný sultán
- Abdülmecid II./varianty mena ako Abdülmecid I. (1922 – 1924), iba kalif
Hlavy Osmanskej dynastie po roku 1924
- Abdülmecid II. (1926 – 1944)
- Ahmed IV. Nihad (1944 – 1954)
- Osman IV. Fuad (1954 – 1973)
- Mehmed Abdülaziz II. (1973 – 1977)
- Ali Vasib (1977 – 1983)
- Mehmed VII. Orhan (1983 – 1994)
- Ertugrul Osman V. (od 1994)
Poznámka k prepisom
Osmanský turečtina sa zapisovala arabským písmom, ale výslovnosť nebola celkom rovnaká ako výslovnosť spisovnej arabčiny.
Existujú rôzne spôsoby prepisu osmanskej turečtiny do latinky (slovenčiny). Vyššie sú uvedené najprv prepisy opierajúce sa skôr o modernú tureckú latinku, potom nasledujú rôzne bežne používané prepisy, ktoré stoja niekde medzi prepisom opierajúcim sa o tureckú výslovnosť a o arabské písmo, a na záver sú za skratkou "arab." uvedené prepisy mien tak, ako by zneli, keby sa ich zápis chápal ako čisto arabský text (Mená osmanských vládcov sa totiž zvyknú niekedy prepisovať ako keby boli čisto arabské, pozri napr. The Cambridge Illustarted history of the islamic world, str. 308-309).
Turecké mená končiace sa na -d sú podľa niektorých jazykovedcov nesprávne a mali by sa končiť na -t, preto je v zozname vždy uvedená aj možnosť na -d aj možnosť na -t.