Mystika: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Mz (diskusia | príspevky)
to s tou simonkou nie je az take jednoznacne, radsej prec :)
Riadok 9: Riadok 9:
Stredovekú mystiku stelesňujú predovšetkým diela [[Bernard z Clairvaux|Bernarda z Clairvaux]] a [[Hugo zo sv. Viktora|Huga zo sv. Viktora]]. V [[Nemecko|Nemecku]] začínajú dejiny filozofie tzv. ženskou mystikou [[Hildegarda z Bingen|Hildegardy z Bingen]] a dielami [[Majster Eckhart|Majstra Eckharta]], Seusa, Taulera, Ruysbroeka, Groota, Gansfoorta, dielom Theologia Deutsch; mystika tu pokračuje aj po reformácii Sebastianom Frankom, [[Paracelsus|Paracelsom]], Valentinom Weiglom, [[Jakob Böhme|J. Böhmem]], Franckenbergom, A. Silesiom, Oetingerom, Hamanom až vyústenie do širokého prúdu nemeckého idealizmu a nemeckej romantiky.
Stredovekú mystiku stelesňujú predovšetkým diela [[Bernard z Clairvaux|Bernarda z Clairvaux]] a [[Hugo zo sv. Viktora|Huga zo sv. Viktora]]. V [[Nemecko|Nemecku]] začínajú dejiny filozofie tzv. ženskou mystikou [[Hildegarda z Bingen|Hildegardy z Bingen]] a dielami [[Majster Eckhart|Majstra Eckharta]], Seusa, Taulera, Ruysbroeka, Groota, Gansfoorta, dielom Theologia Deutsch; mystika tu pokračuje aj po reformácii Sebastianom Frankom, [[Paracelsus|Paracelsom]], Valentinom Weiglom, [[Jakob Böhme|J. Böhmem]], Franckenbergom, A. Silesiom, Oetingerom, Hamanom až vyústenie do širokého prúdu nemeckého idealizmu a nemeckej romantiky.


Modernou mystičkou bola [[Simone Weil]].


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 15:24, 15. júl 2006

Mystika (z gr. MYSTIKOS = tajuplný) bola pôvodne tajným náboženstvom alebo tajnou náboženskou organizáciou, do ktorej mohli byť prijatí alebo zasvätení len vyvolení. Neskôr to bolo vôbec úsilie uchopiť nadprirodzeno, transcendentno, božské prostredníctvom odvracania sa od zmyslového sveta a hrúženia sa do hĺbok vlastného bytia ( meditácie), splynutie s bohom prostredníctvom rozplývania sa vlastného vedomia v ňom: mystické zjednotenie (lat. unio mystica). Mystiku sprevádza náboženská viera v možnosť bezprostredného osobného kontaktu s Bohom alebo s inými nadprirodzenými silami pomocou meditácie, askézy a extázy. Objavuje sa skoro v každom svetovom náboženstve.

V Číne sa mystika pestovala najmä v rámci taoizmu, v Indii v celom rade odrôd počnúc prírodnou mystikou a po abstraktnú a preduchovnelú mystiku buddhizmu a pozdného brahmanizmu.

V rámci islamu v iránskej mystike sufizmu.

V starovekom Grécku existovali kulty mystérií od čias siedmich mudrcov až po novoplatonizmus. Pre filozofiu sa stali významnými orfické, eleusínske, dionýzske, isidine a mitraistické mystériá, pretože mnoho filozofov nadväzovalo na učenia mystérií. Mystikou bol aj gnosticizmus a manicheizmus.

Stredovekú mystiku stelesňujú predovšetkým diela Bernarda z Clairvaux a Huga zo sv. Viktora. V Nemecku začínajú dejiny filozofie tzv. ženskou mystikou Hildegardy z Bingen a dielami Majstra Eckharta, Seusa, Taulera, Ruysbroeka, Groota, Gansfoorta, dielom Theologia Deutsch; mystika tu pokračuje aj po reformácii Sebastianom Frankom, Paracelsom, Valentinom Weiglom, J. Böhmem, Franckenbergom, A. Silesiom, Oetingerom, Hamanom až vyústenie do širokého prúdu nemeckého idealizmu a nemeckej romantiky.


Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.