Maďarská gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (robot Zmenil: hu:Magyarországi Görögkatolikus Egyház; kozmetické zmeny |
d r2.7.3) (robot Odobral: hu:Magyarországi Görögkatolikus Egyház |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
[[fr:Église grecque-catholique hongroise]] |
[[fr:Église grecque-catholique hongroise]] |
||
[[frp:Égllése grèca-catolica hongrouèsa]] |
[[frp:Égllése grèca-catolica hongrouèsa]] |
||
[[hu:Magyarországi Görögkatolikus Egyház]] |
|||
[[it:Chiesa greco-cattolica ungherese]] |
[[it:Chiesa greco-cattolica ungherese]] |
||
[[nl:Hongaarse Grieks-katholieke Kerk]] |
[[nl:Hongaarse Grieks-katholieke Kerk]] |
Verzia z 03:59, 28. jún 2012
Šablóna:Východná katolícka cirkev Maďarská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Pôvod gréckokatolíkov v Maďarsku je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne pravoslávnych obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to Rusíni, Slováci, Srbi a Gréci. V 18. storočí sa niektorí protestanti stali katolíkmi byzantského obradu. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii.
8. júna 1912 bola vytvorená eparchia v Hajdúdorogu. Biskup najprv sídlil v Debrecíne a potom v Nyíregyháze. 4. júna 1924 bol z 21 farností pôvodne patriacich k Prešovskej eparchii vytvorený apoštolský exarchát v Miškovci. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala cirkevná slovančina, keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. 5. marca 2011 rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.[1]