Albert Saský (1738 – 1822): Rozdiel medzi revíziami

	Albert Saský
	Tešínsky vojvoda
Panovanie
Dynastia	Wettinovci
Panovanie	1758 – 1763
Predchodca	Jozef II. Habsburský
Nástupca	Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky
Ostatné tituly	Guvernér Rakúskeho Nizozemska; Uhorský guvernér
Biografické údaje
Pôvodné meno	Albert Kasimir August Ignaz Pius Franz Xavier
Narodenie	11. júl 1738; Drážďany
Úmrtie	10. február 1822 (vek: 83); Viedeň
Pochovanie	Vojvodská hrobka, Viedeň
Rodina
Manželka	Mária Kristína Habsbursko-lotrinská
Otec	August III.
Matka	Mária Jozefa Habsburská
Odkazy
	Albert Saský; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 10:39, 9. august 2012

Princ Albert Kazimír August Saský, tešínsky vojvoda (* 11. júl 1738, Drážďany – † 10. február 1822, Viedeň) bol nemeckým princom z rodu Wettinovcov. Narodil sa ako mladší syn poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta III. a Márie Jozefy Habsburskej, ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej Márie Terézie.

Vďaka sobášu s Máriou Kristínou, dcérou rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť Albertínu vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.

Život

6. apríla 1766 sa konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie Tešínska v Rakúskom Sliezsku (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu; vzhľadom k tomu, že bol po svadbe členom habsbursko-lotrinskej dynastie, získal tiež titul arcivojvodu.

Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, no tá zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky adoptovali ich syna Karola Ľudovíta. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.

Guvernér

Albert bol v rokoch 1765 – 1780 uhorským guvernérom. Za sídlo si zvolil Bratislavský hrad; letnou rezidenciou sa stal zámok Halbturn v Neusiedli. Neskôr sa stal guvernérom Rakúskeho Nizozemska. Počas tohto obdobia nechal v Bruseli postaviť palác Laeken (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku 1793 utiecť z Bruselu do Viedne kvôli francúzskej revolúcii a invázii francúzskych vojsk.

Návrat do Viedne

Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s Hofburgom, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom; architekt Louis Montoyer palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi – Albertina, nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky.

Smrť

Po predčasnej smrti svojej manželky v roku 1798, ktorá zomrela na týfus, celú svoju pozornosť venoval iba umeleckej zbierke, ktorú neskôr odkázal svojmu synovcovi a adoptovanému synovi Karolovi.

V Augustiánskom kostole vo Viedni nechal Albert pre svoju manželku postaviť nádherný pomník, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antónia Canovova. Manželia sú pochovaní v hrobkách číslo 111 a 112 v toskánskom Toskánskej krypte v kapucínskej krypte. Albert zomrel 10. februára 1822 vo veku 83 rokov.

Predkovia

Ján Juraj II.

Ján Juraj III.

Magdaléna Sibyla Brandenburgsko-bayreuthová

August II.

Frederik III.

Anna Sofia Dánska

Sofia Amália Brunswicko-lüneburgová

Augustus III.

Erdmann August Brandenburgsko-bayreuthový

Christian Ernst Brandenburgsko-bayreuthový

Sofia Brandenburgsko-ansbachová

Kristína Eberhardina Brandenburgsko-bayreuthová

Eberhard III. Württemberg

Sofia Lujza Württembergová

Anna Katarína Salm-Kyrburgová

Albert Saský

Ferdinand III. Habsburský

Leopold I.

Mária Anna Španielska

Jozef I. Habsburský

Filip Viliam

Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská

Landgravína Alžbeta Amália Hesse-Darmstadtská

Mária Jozefa Rakúska

Juraj Brunšvicko-lüneburský

Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský

Anna Eleonóra Hesse-Darmstadtská

Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská

Eduard Simmern

Benedicta-Henrietta Simmernová

Anna Gonzaga

Pozri aj

Mária Kristína Habsbursko-lotrinská

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albert Saský (1738 – 1822)

Externé odkazy

Albertina

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prince Albert of Saxony, Duke of Teschen na anglickej Wikipédii.

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 |titul             = Tešínsky vojvoda
 |obrázok           = Anonym Albert von Sachsen-Teschen.jpg
-|panovanie         = [[1758]] – [[1763]]
+|panovanie         = [[1758]] – [[1763]]
 |korunovácia       =
 |pôvodné meno      = Albert Kasimir August Ignaz Pius Franz Xavier
@@ Riadok 34: / Riadok 34: @@
 == Guvernér ==
-Albert bol v rokoch [[1765]] – [[1780]] uhorským guvernérom. Za sídlo si zvolil [[Bratislavský hrad]]; letnou rezidenciou sa stal zámok [[Halbturn]] v [[Neusiedl am See|Neusiedli]]. Neskôr sa stal guvernérom [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskeho Nizozemska]]. Počas tohto obdobia nechal v [[Brusel]]i postaviť palác [[Belgický kráľovský palác|Laeken]] (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku [[1793]] utiecť z Bruselu do Viedne kvôli [[Francúzska revolúcia|francúzskej revolúcii]] a invázii francúzskych vojsk.
+Albert bol v rokoch [[1765]] – [[1780]] uhorským guvernérom. Za sídlo si zvolil [[Bratislavský hrad]]; letnou rezidenciou sa stal zámok [[Halbturn]] v [[Neusiedl am See|Neusiedli]]. Neskôr sa stal guvernérom [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskeho Nizozemska]]. Počas tohto obdobia nechal v [[Brusel]]i postaviť palác [[Belgický kráľovský palác|Laeken]] (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku [[1793]] utiecť z Bruselu do Viedne kvôli [[Francúzska revolúcia|francúzskej revolúcii]] a invázii francúzskych vojsk.
 == Návrat do Viedne ==
@@ Riadok 70: / Riadok 70: @@
 |23 = Anna Katarína Salm-Kyrburgová
 |24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
-|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
+|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
 |26 = Filip Viliam
 |27 = Landgravína Alžbeta Amália Hesse-Darmstadtská