Štefan Pleško: Rozdiel medzi revíziami
ref + foto SG38 |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{urgentne upraviť|20120908}} |
|||
{{Infobox Osobnosť |
{{Infobox Osobnosť |
||
|Meno = Štefan Pleško |
|Meno = Štefan Pleško |
||
Riadok 14: | Riadok 13: | ||
[[File:Fotothek_df_ld_0003142_001_Sport_%5E_Flugsport_%5E_Segelflug.jpg|náhľad|vľavo|Ilustračný obrázok - Klzák Schulgleiter SG 38, aj s takým lietali prví plachtári vycvičení Štefanom Pleškom z vrchu [[Straník (vrch)|Straník]] a Malý Straník]] |
[[File:Fotothek_df_ld_0003142_001_Sport_%5E_Flugsport_%5E_Segelflug.jpg|náhľad|vľavo|Ilustračný obrázok - Klzák Schulgleiter SG 38, aj s takým lietali prví plachtári vycvičení Štefanom Pleškom z vrchu [[Straník (vrch)|Straník]] a Malý Straník]] |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Už ako študent [[ČVUT|Vysokej školy technickej v Prahe]] získal letecké skúsenosti a výkonnostný stupeň B na letisku Raná u Loun. V [[Žilina|Žiline]] vytvoril okolo seba skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik (toho času patrilo medzi [[Športové lietanie|športové lietanie]] plachtenie na [[Vetroň|vetroni]]). V jeseni [[1934]] inštruktor Štefan Pleško štartoval pokusne z kopca [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] nad terajším futbalovým štadiónom [[MŠK Žilina]]. Po trojminútovom lete preletel ponad [[Váh]] a železničnú stanicu a pristál na futbalovom ihrisku pri [[Váh|Váhu]]. Bol to mimoriadny výkon, o ktorom dlho písala denná tlač. Cesta za vyššími výkonmi doviedla žilinských plachtárov až na vrch [[Straník (vrch)|Straník]]. Aj z neho ako prvý vzlietol Štefan Pleško. V roku [[1934]] Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na [[Vetroň|klzáku]] Zlín-V za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z [[Praha|Prahy]]. Plachtil pol hodiny nad [[Straník (vrch)|Straníkom]] a [[Dubeň (vrch)|Dubňom]] a pristál pri soche [[Ján_Nepomucký|sv.Jána Nepomuckého]] v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]]. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku. |
Už ako študent [[ČVUT|Vysokej školy technickej v Prahe]] získal letecké skúsenosti a výkonnostný stupeň B na letisku Raná u Loun. V [[Žilina|Žiline]] vytvoril okolo seba skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik (toho času patrilo medzi [[Športové lietanie|športové lietanie]] plachtenie na [[Vetroň|vetroni]]). V jeseni [[1934]] inštruktor Štefan Pleško štartoval pokusne z kopca [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] nad terajším futbalovým štadiónom [[MŠK Žilina]]. Po trojminútovom lete preletel ponad [[Váh]] a železničnú stanicu a pristál na futbalovom ihrisku pri [[Váh|Váhu]]. Bol to mimoriadny výkon, o ktorom dlho písala denná tlač. Cesta za vyššími výkonmi doviedla žilinských plachtárov až na vrch [[Straník (vrch)|Straník]]. Aj z neho ako prvý vzlietol Štefan Pleško. V roku [[1934]] Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na [[Vetroň|klzáku]] Zlín-V za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z [[Praha|Prahy]]. Plachtil pol hodiny nad [[Straník (vrch)|Straníkom]] a [[Dubeň (vrch)|Dubňom]] a pristál pri soche [[Ján_Nepomucký|sv.Jána Nepomuckého]] v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]]. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku.<ref name="DejinyParasutizmuZA"> Mgr. Miroslav PECKO, História Žiliny - Z dejín letectva a parašutizmu v Žiline, 2005</ref> Jeho zásluhou sa kopec [[Straník|Straník (vrch)]] v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v [[ČSR]] a aj v súčasnosti je rajom [[Závesné lietanie|závesného lietania]] a [[Paraglajding|paraglidingu]]. V r.[[1936]] sa na [[Straník (vrch)|Straníku]] konali prvé celoštátne plachtárske závody v [[ČSR]]. Pod dozorom inštruktora Štefana Pleška sa žilinskí plachtári učili lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko [[Vlčince]]). V roku [[1935]] tu bolo vybudované vojenské [[letisko]]. Na výcvik sa využívali menšie kopce oblý Veľký diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad [[Bytčica|Bytčicou]]. Štefan Pleško je zakladateľ [[Športové lietanie|plachtárstva]] na Slovensku, jeho zásluhou sa stal [[Straník (vrch)|Straník]] vynikajúcim strediskom [[Športové lietanie|športového lietania]] v [[ČSR]] a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci [[ČSA]] na Slovensku sa vyškolili na [[Straník (vrch)|Straníku]]. |
||
== Referencie == |
|||
⚫ | |||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
[http://zilina-gallery.sk Žilina Gallery (pôvodný zdroj)] |
[http://zilina-gallery.sk Žilina Gallery (pôvodný zdroj)] |
||
{{DEFAULTSORT:Pleško, Štefan}} |
|||
⚫ | |||
[[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí letci]] |
Verzia z 08:12, 12. september 2012
Štefan Pleško | |
letec, zakladateľ športového lietania na Slovensku | |
Narodenie | Žilina |
---|---|
Štefan Pleško (* Žilina) letec, zakladateľ športového lietania na Slovensku
Životopis
Už ako študent Vysokej školy technickej v Prahe získal letecké skúsenosti a výkonnostný stupeň B na letisku Raná u Loun. V Žiline vytvoril okolo seba skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik (toho času patrilo medzi športové lietanie plachtenie na vetroni). V jeseni 1934 inštruktor Štefan Pleško štartoval pokusne z kopca Dubeň nad terajším futbalovým štadiónom MŠK Žilina. Po trojminútovom lete preletel ponad Váh a železničnú stanicu a pristál na futbalovom ihrisku pri Váhu. Bol to mimoriadny výkon, o ktorom dlho písala denná tlač. Cesta za vyššími výkonmi doviedla žilinských plachtárov až na vrch Straník. Aj z neho ako prvý vzlietol Štefan Pleško. V roku 1934 Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na klzáku Zlín-V za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z Prahy. Plachtil pol hodiny nad Straníkom a Dubňom a pristál pri soche sv.Jána Nepomuckého v Tepličke nad Váhom. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku.[1] Jeho zásluhou sa kopec Straník (vrch) v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v ČSR a aj v súčasnosti je rajom závesného lietania a paraglidingu. V r.1936 sa na Straníku konali prvé celoštátne plachtárske závody v ČSR. Pod dozorom inštruktora Štefana Pleška sa žilinskí plachtári učili lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko Vlčince). V roku 1935 tu bolo vybudované vojenské letisko. Na výcvik sa využívali menšie kopce oblý Veľký diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad Bytčicou. Štefan Pleško je zakladateľ plachtárstva na Slovensku, jeho zásluhou sa stal Straník vynikajúcim strediskom športového lietania v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku.
Referencie
- ↑ Mgr. Miroslav PECKO, História Žiliny - Z dejín letectva a parašutizmu v Žiline, 2005