Väzivo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 15:03, 11. november 2012

Väzivo alebo väzivové tkanivo je typ spojivového (podporného) tkaniva. Tvoria ho bunky a vysoký podiel medzibunkovej hmoty menšej hustoty a variabilným množstvom vlákien. U dospelého človeka vytvára napríklad výplň medzi orgánmi a podkožný tuk.

Zloženie

Bunky

Bunky väziva sa delia na:

fixné
blúdivé

Fixné (pevné) bunky

K fixným, vo väzive trvale usadeným bunkám patria:

fibroblasty a fibrocyty - syntetizujú prekurzory medzibunkovej hmoty (amorfné i vláknité); majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami
retikulárne bunky - hviezdicovité bunky vytvárajúce priestorovú sieť; často sa vyskytujú najmä v lymfatických uzlinách a niektoré majú schopnosť fagocytózy
pigmentové bunky (melanocyty) - obsahujú melanín, typicky lokalizované najmä v koži
Tukové bunky (adipocyty) - majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny cicavcov. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov. Adipocyty sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách.

Pohyblivé (blúdivé alebo voľné) bunky

K tomuto typu buniek patria:

makrofágy (histiocyty) - majú veľkú schopnosť fagocytózy
žírne bunky - produkujú heparín a histamín
plazmatické bunky - produkujú protilátky (imunoglobulíny)
biele krvinky (leukocyty) - konkrétnejšie lymfocyty, monocyty a granulocyty
nediferencované bunky väziva

Medzibunková hmota

Vláknitá zložka

Vlákna (fibrily) väzív môžu byť kolagénové, elastické a retikulárne.

Kolagénové vlákna sú najrozšírenejšie väzivové vlákna. Hlavnou stavebnou zložkou je kolagén, z ktorého varením vzniká glej. Kolagénové vlákna sú zložené z menších jednotiek – fibríl, ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami. Vlákna z kolagénu sú veľmi pevné, ohybné, nie elastické. Šľacha znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na 1 cm². Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až namodralú farbu.

Elastické vlákna sú tenšie, často sa vetvia a vyznačujú sa veľkou pružnosťou. Znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je elastín, produkt fibroblastov a pravdepodobne i buniek hladkého svalstva. Tieto vlákna na rozdiel od kolagénových nevytvárajú zväzky, ale prebiehajú jednotlivo. Väzivo s prevahou elastických vlákien má žltkastú farbu.

Retikulárne vlákna sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je retikulín.

Amorfná zložka

Základná medzibunková hmota predstavuje homogénnu hmotu, v ktorej sú uložené vlákna a bunky väziva. Je tvorená prevažne vodou a rozpustenými polysacharidmi a glykoproteínmi. Plní prevažne podpornú funkciu, ale tiež predstavuje prostredie pre difúziu tkanivového moku, ktorý prináša bunkám výživu, kyslík a odvádza splodiny metabolizmu.

Druhy väziva

Podľa toho, ktorá zložka vo väzive prevláda, rozlišujeme niekoľko skupín väzív.

1. Mezenchým
2. Rôsolovité väzivo
3. Kolagénne väzivo
4. Elastické väzivo
5. Retikulárne väzivo
6. Tukové väzivo

Funkcie väziva

mechanické (podpora, spojivo, obaly, šľachy väzy, výplne)
termoregulačné
metabolické – výmena látok medzi bunkami a krvným riečiskom, zásobáreň vody, energetický rezervoár
imunitné
zdroj bunkového materiálu pri regeneračných procesoch po poranení

Externé odkazy

Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{pracuje sa}}
-'''Väzivo''' alebo '''väzivové tkanivo''' je [[podporné tkanivo]] tvorené [[bunka]]mi, [[fibrila]]mi (vláknami) a vysokým podielom [[medzibunková hmota|medzibunkovej hmoty]]. U dospelého človeka vytvára napríklad výplne medzi orgánmi a tukové vankúše.
+'''Väzivo''' alebo '''väzivové tkanivo''' je typ [[spojivové tkanivo|spojivového (podporného) tkaniva]]. Tvoria ho [[bunka|bunky]] a vysoký podiel [[medzibunková hmota|medzibunkovej hmoty]] menšej hustoty a variabilným množstvom vlákien. U dospelého človeka vytvára napríklad výplň medzi orgánmi a podkožný tuk.
-== Časti ==
+== Zloženie ==
+=== Bunky ===
-Väzivá sú zložené z buniek, vlákien a medzibunkovej hmoty, ktorá je pomerne riedka až tekutá.
+Bunky väziva sa delia na:
+* ''fixné''
+* ''blúdivé''
-=== Bunky väzív ===
+==== Fixné (pevné) bunky ====
+K fixným, vo väzive trvale usadeným bunkám patria:
-Bunky väzív môžu byť v tkanive umiestnené pevne (fixne) alebo voľne (pohyblivé, blúdivé
+* ''[[fibroblast]]y'' a ''[[fibrocyt]]y'' - syntetizujú [[prekurzor]]y medzibunkovej hmoty (amorfné i vláknité); majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami
-bunky).
+* ''[[retikulárna bunka|retikulárne bunky]]'' - hviezdicovité bunky vytvárajúce priestorovú sieť; často sa vyskytujú najmä v [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlinách]] a niektoré majú schopnosť [[fagocytóza|fagocytózy]]
+* ''[[pigmentová bunka|pigmentové bunky (melanocyty)]]'' - obsahujú [[melanín]], typicky lokalizované najmä v koži
+* ''[[tuková bunka|Tukové bunky (adipocyty)]]'' - majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny [[cicavce|cicavcov]]. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov. Adipocyty sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách.
-==== Pevné (alebo fixné) bunky ====
+==== Pohyblivé (blúdivé alebo voľné) bunky ====
+K tomuto typu buniek patria:
-Z pevných buniek sa najčastejšie vyskytujú ''[[fibrocyt]]y'' a ''[[fibroblast]]y'', obyčajne pevne späté s vláknami. Majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami.
+* ''[[makrofág|makrofágy (histiocyty)]]'' - majú veľkú schopnosť fagocytózy
+* ''[[žírna bunka|žírne bunky]]'' - produkujú [[heparín]] a [[histamín]]
-Podobne sa svojimi hviezdicovitými telami dotýkajú aj ''[[retikulárna bunka|retikulárne bunky]]'', ktoré sa často vyskytujú najmä v [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlinách]]. Niektoré retikulárne bunky majú schopnosť [[fagocytóza|fagocytózy]].
+* ''[[plazmatická bunka|plazmatické bunky]]'' - produkujú [[protilátka|protilátky (imunoglobulíny)]]
+* ''[[biela krvinka|biele krvinky (leukocyty)]]'' - konkrétnejšie [[lymfocyt]]y, [[monocyt]]y a [[granulocyt]]y
-''[[tuková bunka|Tukové bunky]]'' sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách. Tieto bunky majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny [[cicavce|cicavcov]]. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov.
+* ''nediferencované bunky väziva''
-Do skupiny pevných buniek patria aj [[pigmentová bunka|pigmentové bunky – melanocyty]].
-==== Pohyblivé (alebo blúdivé alebo voľné) bunky ====
-K pohyblivým typom buniek patria [[makrofág|histiocyty]], ktoré majú veľkú schopnosť fagocytózy, [[žírna bunka|žírne]] a [[plazmatická bunka|plazmatické bunky]]. Objavujú sa aj blúdivé krvné elementy, napr. [[neutrofilný granulocyt|neutrofilné]] a [[eozinofilný granulocyt|eozínofilné granulocyty]], [[monocyt]]y a [[lymfocyt]]y.
 === Medzibunková hmota ===