Kultúrny život (časopis): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d obrázok
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 3: Riadok 3:
'''Kultúrny život''' ([[24. január]] [[1946]] – [[30. august]] [[1968]]) bol literárny a kultúrno-politický časopis, ktorý do roku [[1950]] vychádzal ako dvojtýždenník, potom ako týždenník.
'''Kultúrny život''' ([[24. január]] [[1946]] – [[30. august]] [[1968]]) bol literárny a kultúrno-politický časopis, ktorý do roku [[1950]] vychádzal ako dvojtýždenník, potom ako týždenník.


Vznikol ako časopis štátneho riadenia kultúry. Spočiatku podliehal ''Umeleckej a vedeckej rade'', ktorá mala na starosti aj jeho vydávanie, neskôr ''Zväzu československých spisovateľov'' a od roku [[1954]] ''Zväzu slovenských spisovateľov''. V rokoch [[1948]] – [[1949]] ho vydával jeho bývalý hlavný redaktor [[Ivan Horváth]], po ňom vydávanie prebralo vydavateľstvo [[Obroda]].
Vznikol ako časopis štátneho riadenia kultúry. Spočiatku podliehal ''Umeleckej a vedeckej rade'', ktorá mala na starosti aj jeho vydávanie, neskôr ''Zväzu československých spisovateľov'' a od roku [[1954]] ''Zväzu slovenských spisovateľov''. V rokoch [[1948]] – [[1949]] ho vydával jeho bývalý hlavný redaktor [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]], po ňom vydávanie prebralo vydavateľstvo [[Obroda]].


Popri hlavnom redaktorovi pôsobila i tzv. redakčná rada, ktorá bola schvaľovaná ''Umeleckou a vedeckou radou'', potom ''Zväzom československých (slovenských) spisovateľov''. Vo redakčnej rade a samotnej redakcii časopisu sa vystriedalo viacero významných literárnych osobností (hlavní redaktori napr. [[Ivan Horváth]], [[Ján Kostra]], [[Andrej Mráz]], šéfredaktori [[Rudolf Fabry]], [[Vladimír Mináč]], [[Miroslav Válek]], [[Vojtech Mihálik]], [[Laco Novomeský]] a i.).
Popri hlavnom redaktorovi pôsobila i tzv. redakčná rada, ktorá bola schvaľovaná ''Umeleckou a vedeckou radou'', potom ''Zväzom československých (slovenských) spisovateľov''. Vo redakčnej rade a samotnej redakcii časopisu sa vystriedalo viacero významných literárnych osobností (hlavní redaktori napr. [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]], [[Ján Kostra]], [[Andrej Mráz]], šéfredaktori [[Rudolf Fabry]], [[Vladimír Mináč]], [[Miroslav Válek]], [[Vojtech Mihálik]], [[Laco Novomeský]] a i.).


Úlohou časopisu bolo rozvíriť kultúrny život a uplatniť našu kultúru vo verejnom živote. Od začiatku sa snažil byť nielen časopisom pre literárnu, ale i divadelnú, hudobnú a výtvarnú problematiku. Okrem toho, že sa stal informátorom o slovenskej kultúre, mal za úlohu tiež riešiť problémy jednotlivých kultúrnych oblastí, rozvíjal kritické myslenie, a tým sa stal najmä diskusnou tribúnou, ktorá spočiatku šírila oficiálnu komunistickú ideológiu, no v 60. rokoch sa priklonila k pravicovému zmýšľaniu, vďaka čomu celý časopis smeroval k tzv. obrodnému procesu.
Úlohou časopisu bolo rozvíriť kultúrny život a uplatniť našu kultúru vo verejnom živote. Od začiatku sa snažil byť nielen časopisom pre literárnu, ale i divadelnú, hudobnú a výtvarnú problematiku. Okrem toho, že sa stal informátorom o slovenskej kultúre, mal za úlohu tiež riešiť problémy jednotlivých kultúrnych oblastí, rozvíjal kritické myslenie, a tým sa stal najmä diskusnou tribúnou, ktorá spočiatku šírila oficiálnu komunistickú ideológiu, no v 60. rokoch sa priklonila k pravicovému zmýšľaniu, vďaka čomu celý časopis smeroval k tzv. obrodnému procesu.

Verzia z 18:23, 20. máj 2013

Pamätná tabuľa na Štúrovej ulici v Bratislave

Kultúrny život (24. január 194630. august 1968) bol literárny a kultúrno-politický časopis, ktorý do roku 1950 vychádzal ako dvojtýždenník, potom ako týždenník.

Vznikol ako časopis štátneho riadenia kultúry. Spočiatku podliehal Umeleckej a vedeckej rade, ktorá mala na starosti aj jeho vydávanie, neskôr Zväzu československých spisovateľov a od roku 1954 Zväzu slovenských spisovateľov. V rokoch 19481949 ho vydával jeho bývalý hlavný redaktor Ivan Horváth, po ňom vydávanie prebralo vydavateľstvo Obroda.

Popri hlavnom redaktorovi pôsobila i tzv. redakčná rada, ktorá bola schvaľovaná Umeleckou a vedeckou radou, potom Zväzom československých (slovenských) spisovateľov. Vo redakčnej rade a samotnej redakcii časopisu sa vystriedalo viacero významných literárnych osobností (hlavní redaktori napr. Ivan Horváth, Ján Kostra, Andrej Mráz, šéfredaktori Rudolf Fabry, Vladimír Mináč, Miroslav Válek, Vojtech Mihálik, Laco Novomeský a i.).

Úlohou časopisu bolo rozvíriť kultúrny život a uplatniť našu kultúru vo verejnom živote. Od začiatku sa snažil byť nielen časopisom pre literárnu, ale i divadelnú, hudobnú a výtvarnú problematiku. Okrem toho, že sa stal informátorom o slovenskej kultúre, mal za úlohu tiež riešiť problémy jednotlivých kultúrnych oblastí, rozvíjal kritické myslenie, a tým sa stal najmä diskusnou tribúnou, ktorá spočiatku šírila oficiálnu komunistickú ideológiu, no v 60. rokoch sa priklonila k pravicovému zmýšľaniu, vďaka čomu celý časopis smeroval k tzv. obrodnému procesu.

V druhej polovici 60. rokov sa stal jedným z najčítanejších periodík. Prinášal reprodukcie výtvarných diel (najmä slovenských autorov, pomenej už zahraničných), umelecké fotografie, snímky z divadelných predstavení a pod. Taktiež uverejňoval teoretické state o kultúre a umení, veľa úsilia sa tiež venovalo hľadaniu a podpore mladých talentov. Veľa priestoru a pozornosti sa venovalo i dedičstvu národnej kultúry a umeleckej tvorby. Časopis tiež prinášal diskusie o otázkach umenia, autoroch a ich dielach, no tiež ankety o problémoch a otázkach kultúrnej tvorby, ktoré mali riešiť i problémy, ktoré sa aktuálne vyskytovali v tejto oblasti.

Okrem pravidelných reportáží a príspevkov sa venoval i otázkam rovnoprávnosti štátneho usporiadania a reformno-ekonomickým otázkam. Vďaka tomuto smerovaniu nastal vo vedení časopisu názorový rozkol, keď niektorí z členov redakčnej rady z nej vystúpili a vydávanie časopisu bolo zastavené. Jeho pokračovateľom sa stal Literárny život, no po šiestich číslach zanikol aj ten.

Časopis bol obnovený pod pôvodným názvom až v roku 1990, no vďaka zlej finančnej situácii v roku 1993 bolo jeho vydávanie opäť zastavené. V nasledujúcich dvoch rokoch sa ešte vyskytli pokusy o jeho znovuvydávanie, no neboli úspešné.