Sondážna raketa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
Ďalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vytvorenie stranky
 
formulácia, preklepy
Riadok 1: Riadok 1:
[[Image:Black Brant.jpg|thumb|upright| [[Black Brant (raketa)|Black Brant]] XII štart z [[Wallops Flight Facility]].]]
[[Súbor:Black Brant.jpg|náhľad|[[Black Brant (raketa)|Black Brant]] XII štart z [[Wallops Flight Facility]]]]
⚫
[[Súbor:SoundingRocketSamplePayload-02.jpg|náhľad|Príklad nákladu sondážnej rakety]]

''' Sondážna raketa ''' , niekedy nazývaná ''' výskumná raketa ''', alebo '''suborbitálna raketa''' , je [[raketa]] nesúca prístroje navrhnuté na vykonánie vedeckých experimentov a meraní počas [[sub-orbitálny let|sub-orbitálneho letu ]]. Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad zemou.
''' Sondážna raketa''', niekedy nazývaná '''výskumná raketa''', alebo '''suborbitálna raketa''', je [[raketa]] nesúca prístroje navrhnuté na vykonanie vedeckých experimentov a meraní počas [[suborbitálny let|suborbitálneho letu]]. Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad zemou.



== Koncepcia ==
== Koncepcia ==
⚫
Obvykle sa sondážna raketa skladá z [[raketa|rakety]] s motorom na tuhé palivo a užitočného, vedeckého, nákladu. Priebeh letu je po [[eliptická dráha|eliptickej obežnej dráhe]] pretínajúcej povrch Zeme, s vertikálnou poloosou. Dosiahnutie vrcholu - [[apogeum|apogea]] býva menej ako za 30 minút, zvyčajne medzi 5 až 20 minút. Raketa po spotrebovaní paliva v prvom stupni sa oddelí a odpadne, pričom náklad pokračuje v lete samostatne a po dosiahnutí apogea a návrate do [[stratosféra|stratosféry]] sa vráti na zem [[padák]]om.
⚫
[[Image:SoundingRocketSamplePayload-02.jpg|thumb|right|upright|Príkload nákladu sondážnej rakety]]

Obvyklo sa sondážna raketa skladá z [[raketa|rakety]] s motorom na tuhé palivo a užitočného, vedeckého, nákladu.
⚫
Priebeh letu je po [[eliptická dráha|eliptickej obežnej dráhe]] pretínajúcej povrch Zeme, s vertikálnou poloosou. Dosiahnutie vrcholu - [[apogeum|apogea]] býva menej ako za 30 minút, zvyčajne medzi 5 až 20 minút.
Raketa po spotrebovaní paliva v prvom stupni sa oddelí a odpadne, pričom náklad na pokračuje v lete saamostatne a po dosiahnutí apogea a návrate do [[stratosféra|stratosféry]] sa vráti na zem [[padák]]om.




== Výhody ==
== Výhody ==
Sondážne rakety sú výhodné pre okruh výskumu, zohľadňujúci ich nízku cenu, krátku čakaciu dobu prípravy štartu (od kontraktu cca 6-20 mesiacov)a ich schopnosť vykonávať výskum v oblastiach (výškach) neprístupných pre stratosférické balóny a orbitálne satelity. Sú tiež používané ako testovacie zariadenia, konštrukcií, ktoré budú použité v drahších orbitálnych satelitoch a raketách.
Sondážne rakety sú výhodné pre okruh výskumu, zohľadňujúci ich nízku cenu, krátku čakaciu dobu prípravy štartu (od kontraktu cca 6-20 mesiacov) a ich schopnosť vykonávať výskum v oblastiach (výškach) neprístupných pre stratosférické balóny a orbitálne satelity. Sú tiež používané ako testovacie zariadenia, konštrukcií, ktoré budú použité v drahších orbitálnych satelitoch a raketách.



== Aplikácie ==
== Aplikácie ==
Sondážne rakety sú bežne používané pre :
Sondážne rakety sú bežne používané pre:
* Výskum ktorý vyžaduje priame merania v horných vrstvách atmosféry
* Výskum ktorý vyžaduje priame merania v horných vrstvách atmosféry
* Ultrafialovú a rádio astronómiu, ktoré vyžadujú merania nad hustou atmosférou
* Ultrafialovú a rádio astronómiu, ktoré vyžadujú merania nad hustou atmosférou
* [[Mikrogravitácia|Mikrogravitačný]] výskum , ktorý využíva niekoľko minút v čase od vypnutia motoru po návrat do stratosféry, v ktorom je zariadenie v stave podobnom mikrogravitácii - beztiažovému stavu.
* [[Mikrogravitácia|Mikrogravitačný]] výskum, ktorý využíva niekoľko minút v čase od vypnutia motoru po návrat do stratosféry, v ktorom je zariadenie v stave podobnom mikrogravitácii - beztiažovému stavu.


== Prevádzkovatelia a programy ==
== Prevádzkovatelia a programy ==
* [[ Poker Flat Research Rozsah ]] je vo vlastníctve [[ University of Alaska Fairbanks ]] a je najväčšia na svete .
* [[Poker Flat Research Rozsah]] je vo vlastníctve [[University of Alaska Fairbanks]] a je najväčšia na svete
* Britský [[ Skylark ( raketa ) ]] bol prvýkrát navrhnutý v roku 1955 a bol používaný do roku 2005
* Britský [[Skylark]] bol prvýkrát navrhnutý v roku 1955 a bol používaný do roku 2005
* [[ India ]] s [ [ VSSC ]] vyvinul '' Rohini '' sondážne rakety. Séria začína v roku 1967 a dosiahla výšku 500 km
* [[India]] s [[VSSC]] vyvinul ''Rohini'' sondážne rakety. Séria začína v roku 1967 a dosiahla výšku 500 km
* Austrálsky Space Research Institute ( [[ Asri ]] ) prevádzkuje malý sondážnz raketový program ( SSRP ) pre vypustenie nákladu do výšky asi 7 km ( väčšinou vzdelávacie aktivity)
* Austrálsky Space Research Institute ([[Asri]]) prevádzkuje malý sondážný raketový program (SSRP) pre vypustenie nákladu do výšky asi 7 km (väčšinou vzdelávacie aktivity)
* [[ University of Queensland ]] prevádzkuje Terrier - Orion sondážne rakety ( schopné dosiahnuť výšok presahujúcich 300 km ) ako súčasť ich HyShot - hypersonics výskumu
* [[University of Queensland]] prevádzkuje Terrier - Orion sondážne rakety (schopné dosiahnuť výšok presahujúcich 300 km) ako súčasť ich HyShot - hypersonics výskumu
* [[ Iranian Space Agency ]] prevádzkované prvé sondážne rakety
* [[Iranian Space Agency]] prevádzkované prvé sondážne rakety
* [[ UP Aerospace ] prevádzkuje UP Aerospace SpaceLoftXL sondážne rakety , ktoré môžu dosiahnuť výšku na 225 km
* [[UP Aerospace]] prevádzkuje UP Aerospace SpaceLoftXL sondážne rakety, ktoré môžu dosiahnuť výšku na 225 km
* [[ TEXUS ]] a MiniTEXUS , nemecké raketové programy na [[ Esrange ]] na [[ Deutche Aerospace Center | DLR ]] a [[ ESA ]] výskumné programy mikrogravitácie
* [[TEXUS]] a MiniTEXUS, nemecké raketové programy na [[Esrange]] na [[Deutche Aerospace Center|DLR]] a [[ESA]] výskumné programy mikrogravitácie
* Astrium prevádzkuje misie sondážnych rakiet na komerčnom základe, ako hlavný dodávateľ pre ESA alebo nemeckého leteckého centra ( DLR ) .
* Astrium prevádzkuje misie sondážnych rakiet na komerčnom základe, ako hlavný dodávateľ pre ESA alebo nemeckého leteckého centra (DLR)
* [[ Maser ( raketa ) | Maser ]] , švédsky raketový program , v [[ Esrange ]] pre [[ ESA ]] mikrogravitačné výskumné programy
* [[Maser]], švédsky raketový program, v [[Esrange]] pre [[ESA]] mikrogravitačné výskumné programy
* [[ Maxus ( raketa ) | Maxus ]] , nemecko - švédsky raketový program , v [[ Esrange ]] pre [[ ESA ]] výskumné programy mikrogravitácie
* [[Maxus]], nemecko - švédsky raketový program, v [[Esrange]] pre [[ESA]] výskumné programy mikrogravitácie
* [[ Rexus a BEXUS | REXUS ]] , nemecko - švédsky raketový program , v [ [ Esrange ] ] pre [[ Deutche Aerospace Center | DLR ]] a [[ ESA ]] študentské experimentálne programy
* [[REXUS]], nemecko - švédsky raketový program, v [[Esrange]] pre [[Deutche Aerospace Center|DLR]] a [[ESA]] študentské experimentálne programy
* [[ JAXA ]] prevádzkuje sondážne rakety [[ S - 310 ]] / [[ S - 520 ]] / SS - 520
* [[JAXA]] prevádzkuje sondážne rakety [[S - 310]] / [[S - 520]] / SS - 520
* [[ Nový Zéland ]] spoločnosti [[ Rocket Lab ]] vyvíja vysoko adaptabilnú Atea sériu sondážnych rakiet s nosnosťou 5-70 kg nákladu do výšky 250 km alebo viac
* [[Nový Zéland]] spoločnosti [[Rocket Lab]] vyvíja vysoko adaptabilnú Atea sériu sondážnych rakiet s nosnosťou 5-70 kg nákladu do výšky 250 km alebo viac
* [[ Meteor (raketa) | Meteor ]] rakety boli postavené v Poľsku v rokoch 1963 a 1974 .
* [[Meteor (raketa)|Meteor]] rakety boli postavené v Poľsku v rokoch 1963 a 1974
* [[ Kartika I]] raketa bola postavená a spustená v Indonézií v roku 1964 a sa stala druhou sondážnou raketou v Ázii po Japonsku .
* [[Kartika I]] raketa bola postavená a spustená v Indonézií v roku 1964 a sa stala druhou sondážnou raketou v Ázii po Japonsku




== Pozri tiež ==
== Pozri aj ==
* [[Astrobee]]
* [[Astrobee]]
* [[Black Brant]]
* [[Black Brant]]

Verzia z 12:38, 29. december 2013

Black Brant XII štart z Wallops Flight Facility
Príklad nákladu sondážnej rakety

Sondážna raketa, niekedy nazývaná výskumná raketa, alebo suborbitálna raketa, je raketa nesúca prístroje navrhnuté na vykonanie vedeckých experimentov a meraní počas suborbitálneho letu. Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad zemou.

Koncepcia

Obvykle sa sondážna raketa skladá z rakety s motorom na tuhé palivo a užitočného, vedeckého, nákladu. Priebeh letu je po eliptickej obežnej dráhe pretínajúcej povrch Zeme, s vertikálnou poloosou. Dosiahnutie vrcholu - apogea býva menej ako za 30 minút, zvyčajne medzi 5 až 20 minút. Raketa po spotrebovaní paliva v prvom stupni sa oddelí a odpadne, pričom náklad pokračuje v lete samostatne a po dosiahnutí apogea a návrate do stratosféry sa vráti na zem padákom.

Výhody

Sondážne rakety sú výhodné pre okruh výskumu, zohľadňujúci ich nízku cenu, krátku čakaciu dobu prípravy štartu (od kontraktu cca 6-20 mesiacov) a ich schopnosť vykonávať výskum v oblastiach (výškach) neprístupných pre stratosférické balóny a orbitálne satelity. Sú tiež používané ako testovacie zariadenia, konštrukcií, ktoré budú použité v drahších orbitálnych satelitoch a raketách.

Aplikácie

Sondážne rakety sú bežne používané pre:

  • Výskum ktorý vyžaduje priame merania v horných vrstvách atmosféry
  • Ultrafialovú a rádio astronómiu, ktoré vyžadujú merania nad hustou atmosférou
  • Mikrogravitačný výskum, ktorý využíva niekoľko minút v čase od vypnutia motoru po návrat do stratosféry, v ktorom je zariadenie v stave podobnom mikrogravitácii - beztiažovému stavu.

Prevádzkovatelia a programy

  • Poker Flat Research Rozsah je vo vlastníctve University of Alaska Fairbanks a je najväčšia na svete
  • Britský Skylark bol prvýkrát navrhnutý v roku 1955 a bol používaný do roku 2005
  • India s VSSC vyvinul Rohini sondážne rakety. Séria začína v roku 1967 a dosiahla výšku 500 km
  • Austrálsky Space Research Institute (Asri) prevádzkuje malý sondážný raketový program (SSRP) pre vypustenie nákladu do výšky asi 7 km (väčšinou vzdelávacie aktivity)
  • University of Queensland prevádzkuje Terrier - Orion sondážne rakety (schopné dosiahnuť výšok presahujúcich 300 km) ako súčasť ich HyShot - hypersonics výskumu
  • Iranian Space Agency prevádzkované prvé sondážne rakety
  • UP Aerospace prevádzkuje UP Aerospace SpaceLoftXL sondážne rakety, ktoré môžu dosiahnuť výšku na 225 km
  • TEXUS a MiniTEXUS, nemecké raketové programy na Esrange na DLR a ESA výskumné programy mikrogravitácie
  • Astrium prevádzkuje misie sondážnych rakiet na komerčnom základe, ako hlavný dodávateľ pre ESA alebo nemeckého leteckého centra (DLR)
  • Maser, švédsky raketový program, v Esrange pre ESA mikrogravitačné výskumné programy
  • Maxus, nemecko - švédsky raketový program, v Esrange pre ESA výskumné programy mikrogravitácie
  • REXUS, nemecko - švédsky raketový program, v Esrange pre DLR a ESA študentské experimentálne programy
  • JAXA prevádzkuje sondážne rakety S - 310 / S - 520 / SS - 520
  • Nový Zéland spoločnosti Rocket Lab vyvíja vysoko adaptabilnú Atea sériu sondážnych rakiet s nosnosťou 5-70 kg nákladu do výšky 250 km alebo viac
  • Meteor rakety boli postavené v Poľsku v rokoch 1963 a 1974
  • Kartika I raketa bola postavená a spustená v Indonézií v roku 1964 a sa stala druhou sondážnou raketou v Ázii po Japonsku


Pozri aj


Externé odkazy

Wikislovník
Wikislovník
Wikislovník obsahuje definíciu termínu:

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sounding rocket na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sondážna_raketa&oldid=5675265“