Česko-slovenské vojnové loďstvo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
opravky, wikilinky
AtonX (diskusia | príspevky)
d {{Urgentne upraviť|20140814}} strojový preklad
Riadok 1: Riadok 1:
{{Urgentne upraviť|20140814}}

'''Česko-slovenské vojnové loďstvo''' sa vzťahovalo výhradne na riečne plavidlá. Pretože bolo [[Česko-Slovensko]] vnútrozemský štát, nikdy nemalo plnohodnotné vojnové loďstvo.
'''Česko-slovenské vojnové loďstvo''' sa vzťahovalo výhradne na riečne plavidlá. Pretože bolo [[Česko-Slovensko]] vnútrozemský štát, nikdy nemalo plnohodnotné vojnové loďstvo.



Verzia z 13:47, 14. august 2014

Česko-slovenské vojnové loďstvo sa vzťahovalo výhradne na riečne plavidlá. Pretože bolo Česko-Slovensko vnútrozemský štát, nikdy nemalo plnohodnotné vojnové loďstvo.

História

Československé légie

V máji 1918 vznikli vo Vladivostoku prvé „námorné oddiely“ Československých légií vo východnom Rusko. Mali k dispozícii dva parníky a ľadoborece. Lode sa používali predovšetkým k dopravným účelom. V tomto roku používali legionári pri obsadzovaní prístavu na Bajkalu dva parníky, ktoré vyzbrojili štyrmi húfnicami. Činnosť námorného oddielu bola ukončená v roku 1920.

Medzivojnové obdobie

V rokoch 19181939 mala armáda vo výzbroji celú radu vojnových lodí. Boli to predovšetkým rôzne strážne a hliadkové člny, delové člny a mínové člny tzv. mínonosky. Vlajkovou loď Československého vojnového loďstva bola hliadková loď President Masaryk, ktorá bola vyzbrojená štyrmi delami raže 66 mm. Všetky plavidla boli v rokoch 19191921 zaradené do Oddielulu vojenského loďstva pre Labe a do Oddielu vojenského loďstva pre Dunaj. V roku 1921 boli jednotky zlúčené a vznikol vodný prápor, ktorý bol súčasťou 4. ženijného pluku pluku.

Povojnové obdobie

Po druhej svetovej vojne bol v roku 1946 v Bratislave vytvorený 14. ženijný prápor s lodnou a mínovou rotou. Od roku 1950 bol útvar súčasťou 52. pontónového pluku. V jeho rámci pôsobila lodní rota, ktorú tvorila čata bojových člnov a čata mínových člnov. V roku 1957 bola rota reorganizovaná na rotu riečneho zatarasovania. V roku 1959 bola jednotka zrušená.

Zaujímavosti

Po prvej svetovej vojne požadovala československá vláda prístup ku moru ako kompenzáciu za storočia utláčania zo strany Uhorska a Rakúsko-Uhorska. Kvôli nedostatočnej početnosti československého loďstva však tejto požiadavke nebolo vyhovené.

Literatúra

  • HUBERT, Miroslav; PAVALA, Karel. Vojenské lodě Československa 1918-1959. Praha a Děčín : ARES a Spolek přátel plavby, 1999. 53 s.

Zdroj