Martin Benka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 26: Riadok 26:
Je pochovaný na Martinskom národnom [[cintorín]]e.
Je pochovaný na Martinskom národnom [[cintorín]]e.


== Ocenenia ==
== Ocenenie ==
* [[1936]] vyznamenaný striebornou medailou na Svetovej výstave v Paríži
* [[1936]] vyznamenaný striebornou medailou na Svetovej výstave v Paríži
* 1937 Štefánikovou krajinskou cenou
* 1937 Štefánikovou krajinskou cenou

Verzia z 10:10, 11. máj 2015

Martin Benka
maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg
maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg
Narodenie21. september 1888
Kostolište, Slovensko
Úmrtie28. jún 1971 (82 rokov)
Malacky, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Benka
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Martin Benka (* 21. september 1888, Kostolište – † 28. jún 1971, Malacky) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg a esperantista. Pseudonym: Marko Betýn; Janko Synevin.

Životopis

Zakladateľ beach moderného slovenského prejavu v maľbe a v kresbe. Venoval sa gobelínovej tvorbe, scénickému výtvarníctvu, hudbe a husliarstvu. V roku 1939 sa presťahoval z Prahy do Martina kde okrem iného zoskupil kruh hudobníkov-amatérov - priateľov komornej hudby: bratia Hirnerovci, Ferenc, Kleinhans, Lukáš Molnár, Pantlík, Dr. Novák, prof. Filip, Dr. Muntág a iní. Na začiatku roka 1950 vzniklo kvarteto hudobníkov: 1. husle V. Belorid, 2. husle E. Muntág, viola M. Benka, violončelo M. Filip. Stretávali sa raz týždenne vo štvrtok až do rozpadu v roku 1951 odchodom M. Filipa na vysokú školu a E. Muntága na základnú vojenskú službu. Vytvoril si sám 13 huslí, sú odložené v Martine - Múzeum Martin Benku. Autor memoárových, spomienkových úvah a cestopisných článkov. Maľoval aj v Banskej Bystrici (1944), najmä jej predmestia. V Martine roku 1945 založil spolu s maliarmi Karolom Ondreičkom, Emilom Makovickým a sochárom Fraňom Štefunkom výtvarné združenie Trojštít. Malo konzervatívny charakter, jeho cieľom bolo skĺbiť spoluprácu rôznych druhov umení, napr. realizáciami v architektúre.

V oblasti knižného dizajnu a typografie vytvoril Benka množstvo zaujímavých experimentálnych fontov a dizajnérskych úprav kníh, ktoré sú ovplyvnené kubistickou ideou. Benkom vymyslené fonty však často neboli použité. Azda najznámejším použitím Benkovho kubistického písma je oficiálny font názvu Slovenská akadémia vied. Martin Benka vytvoril množstvo obálok kníh pre nakladateľa Leopolda Mazáča v Prahe (edície EMSA - Edícia mladých slovenských autorov a MSK - Mazáčova slovenská knižnica). Takisto je autorom niekoľkých súkromných, nepredajných bibliofílií. Spolu s Fullom a Galandom patrí Benka k zakladateľom slovenskej knižnej ilustrácie.

Martin Benka sa venoval aj tvorbe huslí, v kontexte kubizmu, ktorý sa v našom sochárstve a maliarstve prejavil minimálne, vytvoril aj niekoľko jedinečných kubistických huslí, od roku 1945 - 1963.

Individuálne výstavy v Banskej Bystrici (1964, 1965, 1969, 1983).

Jeho motto: „Nenadrapovať sa, neliezť privysoko, nehľadať krásu v prázdnote, ale zveľaďovať ju a tešiť sa z nej tam, kde je: medzi ľuďmi, v živote.“

Zároveň bol aj esperantista. Namaľoval série pohľadníc s textami v esperante alebo na motívy esperanta. Bol tiež autorom štúdie PRI SLOVAKA ARTO a poviedok LA AKVOGUTETO, RUĜAJ DIANTOJ a STRANGA KONCERTO.

Je pochovaný na Martinskom národnom cintoríne.

Ocenenie

  • 1936 vyznamenaný striebornou medailou na Svetovej výstave v Paríži
  • 1937 Štefánikovou krajinskou cenou
  • 1940 Štátnou cenou
  • 1948 Laureát štátnej ceny
  • 1953 národný umelec
  • 1963 vyznamenaný Radom republiky

Pamiatky

  • náhrobný pomník na Národnom cintoríne v Martine
  • Zastretý farebný svet (televízny film 1979)

Literatúra

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Benka

Externé odkazy