Gregor III. Laham

Gregor III.
Patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi
Rod. meno	Lufti Laham
Narodenie	15.12.193315. december 1933 (90 rokov) Daraja, Sýria
Profesia	biskup, teológ, spisovateľ
Odkazy
Commons	Gregor III. Laham
Biografický portál

Gregor III. (občianskym menom Lufti Laham; * 15. december 1933, Daraja, Sýria) je melchitský gréckokatolícky patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema.

Kňaz

V roku 1949 zložil prvé mníšske sľuby a v roku 1954 večné sľuby v monastieri svätého Spasiteľa v Saide (v južnom Libanone). Po absolvovaní filozofických a teologických štúdií v Libanone, pokračoval v štúdiách na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde r. 1961 získal doktorát z východnej teológie. Na kňaza bol vysvätený 15. februára 1959 v monastieri Grottaferrata pri Ríme. Po skončení štúdií bol menovaný za tajomníka ekumenickej komisie i liturgickej komisie melchitského patriarchátu. V roku 1974 bol menovaný patriarchálneho vikára do Jeruzalema. Synoda melchitskej gréckokatolíckej cirkvi ho 9. septembra 1981 zvolila za arcibiskupa a 27. novembra prijal chirotóniu z rúk patriarchu Maxima V.

Patriarcha

Po rezignácii Maxima V. Hakima (patriarcha v rokoch 1967 – 2000) synoda biskupov zvolila 29. novembra 2000 za nového patriarchu jeruzalemského arcibiskupa Luftiho Lahama. Slávnostné uvedenie do úradu sa uskutočnilo v ten istý deň. Meno Gregor si vybral podľa jedného zo svojich predchodcov patriarchu Gregora II. Jussefa (1864 – 1897).

Duchovný protektor Rádu svätého Lazára - Zjednotená parížsko-maltská obediencia

Patriarcha Gregor III. je od roku 2000, po svojom predchodcovi Maximovi V., duchovným protektorom zjednotenej parížsko-maltskej obediencie Vojenského a špitálskeho rádu svätého Lazára Jeruzalemského. Gréckokatolícki melchitskí patriarchovia začali byť duchovnými protektormi rádu od roku 1841. S ohľadom na geografické rozdelenie jazykovú i kultúrnu rozdielnosť, bolo ťažké dlhodobo udržiavať jednotné vedenie rádu. Takto sa v 20. storočí vyprofilovali dve organizácie, odvolávajúce sa na tradície a symboliku Svätolazárskeho rádu:

• Parížska obediencia
• Maltézska obediencia

V rokoch 1979 -1986 došlo k neúspešnej snahe o vyriešenie sporov a zriadenie jednotného vedenia s jediným veľmajstrom, ktoré trvalo ďalšie desaťročia. V rokoch 2003 - 2004 prebiehali voľby nového veľmajstra, s nádejou zjednotiť celý rád. Gregor III., v pozícii duchovného protektora svojím konaním spôsobil, že organizácia zostala nejednotná a naďalej má "dve" vetvy - zjednotenú parížsko-maltskú obedienciu a tradičný rád pod patronátom Francúzskeho kráľovského domu, vrátane samostatných veľmajstrov. Gregor III. v roku 2003 podmienil kandidatúru vojvodu Sevillského na veľmajstra usporiadaním jeho rodinnej situácie (bol tretíkrát ženatý bez predchádzajúceho pápežského dišpenzu). Vojvoda však túto podmienku do volieb v roku 2004, a ani neskôr nesplnil. Bol tak z hľadiska cirkevného práva, ako aj rádovej ústavy, nespôsobilý zúčastniť sa voľby a vykonávať úrad veľmajstra. Napriek protestom väčšiny európskych jurisdikcií patriarcha voľby umožnil (v rozpore so svojim predchádzajúcim vyhlásením) a vojvoda Sevillský bol zvolený za de iure nelegitímneho veľmajstra. Zástupcovia prevažne Parížskej obediencie túto voľbu neuznali, a v septembri 2004 zvolili na zámku v Blois pri meste Orléans za veľmajstra Charlesa-Philippa d'Orléans, neskoršieho Vojvodu z Anjou, čím historicky nadviazali na svetské protektorstvo Francúzskeho kráľovského domu a vo svojej činnosti pokračujú ako tradičný svätolazársky rád.

Duchovný protektor tzv. Templárskeho rádu

Patriarcha Gregor III. je od roku 2000 taktiež duchovným protektorom a ochrancom súčasného tzv. Templárskeho rádu (Ordo Supremus Militaris Templi Hierosolymitani). Táto organizácia, sa odvoláva na dávno zaniknutý Rád templárov, ktorým bol stredoveký vojensko-mníšsky rytiersky rád, založený v roku 1119 francúzskym rytierom Hugom de Payens. Prioritnou úlohou templárov bolo ochraňovať kresťanských pútnikov zo Západu na cestách po Svätej Zemi. Rád bol násilne rozpustený a neskôr, roku 1312 aj oficiálne zrušený. Ak existujú v súčasnosti organizácie, ktoré sa odvolávajú na templársku tradíciu a pôvodný rád zrušený v stredoveku, ide o rôzne samozvané rytierske rády. Tieto tzv. rytierske rády sú organizácie s rôznymi politickými, kultúrno-spoločenskými ale aj charitatívnymi cieľmi. Ordo Templi Supremus militaris Hierosolymitani (OSMTH), je samozvaný rád, založený v roku 1945 Antoniom Campellom Pintom de Sousa Fontes (1878 - 1960), ktorý vyhlásil, že OSMTH je pokračovateľom Templárskeho rádu l'Ordre du Temple založeného v roku 1804 Bernardom-Raymondom Fabre-Palaprat. l'Ordre du Temple sa odvolával na pôvodný Templársky rád. Fernando Campello Pinto Pereira de Sousa Fontes sa po smrti svojho otca v roku 1960 stal veľmajstrom OSMTH.

Dielo

Gregor III. je autorom viacerých kníh najmä z oblasti liturgiky a východnej kresťanskej spirituality, osobitne významným je štvorzväzkový antologion (časoslov + zborník) a liturgikon v arabčine. Známy je vďaka svojim ekumenickým aktivitám a aj ako iniciátor medzináboženského dialógu s islamom. Veľa cestuje do zahraničia a upozorňuje najmä na situáciu kresťanov na Blízkom východe. Viackrát navštívil aj Slovensko.

Zdroje

• Andrej Škoviera: História melchitskej gréckokatolíckej cirkvi

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor III. Laham