Ján Podolák: Rozdiel medzi revíziami
d wikifikovať |
d Bot: Replacements: fix URL prefix |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
}} |
}} |
||
[[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ján Podolák''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[17. máj]] [[1926]], [[Dolná Súča]]) je slovenský [[etnológia|etnológ]], vysokoškolský pedagóg, autor vedeckých monografií a článkov, zakladateľ viacerých etnologických inštitúcií na Slovensku.<ref name="ketno-personalne-obsadenie">{{cite web|title=Personálne obsadenie|url= |
[[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ján Podolák''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[17. máj]] [[1926]], [[Dolná Súča]]) je slovenský [[etnológia|etnológ]], vysokoškolský pedagóg, autor vedeckých monografií a článkov, zakladateľ viacerých etnologických inštitúcií na Slovensku.<ref name="ketno-personalne-obsadenie">{{cite web|title=Personálne obsadenie|url=http://ketno.ff.ucm.sk/sk/personalne-obsadenie/}}</ref> |
||
Oblasťou jeho výskumov sú tradičné formy [[poľnohospodárstvo|agrikultúry]], [[pastierstvo|pastierske]] kultúry v [[Karpaty|Karpatoch]] a na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]], slovenské menšiny žijúce v zahraničí, neslovenské národnostné menšiny žijúce na Slovensku, etnokultúrne procesy na Slovensku a v strednej Európe, dejiny národopisnej vedy.<ref name="ketno-personalne-obsadenie" /> |
Oblasťou jeho výskumov sú tradičné formy [[poľnohospodárstvo|agrikultúry]], [[pastierstvo|pastierske]] kultúry v [[Karpaty|Karpatoch]] a na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]], slovenské menšiny žijúce v zahraničí, neslovenské národnostné menšiny žijúce na Slovensku, etnokultúrne procesy na Slovensku a v strednej Európe, dejiny národopisnej vedy.<ref name="ketno-personalne-obsadenie" /> |
Verzia z 06:47, 5. február 2016
Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím, upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím, odstránte túto šablónu po pridaní odkazov. |
Ján Podolák | |
slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg | |
Narodenie | 17. máj 1926 (97 rokov) Dolná Súča, Slovensko |
---|---|
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
Profesia | etnológ |
Dr.h.c. Prof. PhDr. Ján Podolák, DrSc. (* 17. máj 1926, Dolná Súča) je slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg, autor vedeckých monografií a článkov, zakladateľ viacerých etnologických inštitúcií na Slovensku.[1]
Oblasťou jeho výskumov sú tradičné formy agrikultúry, pastierske kultúry v Karpatoch a na Balkánskom polostrove, slovenské menšiny žijúce v zahraničí, neslovenské národnostné menšiny žijúce na Slovensku, etnokultúrne procesy na Slovensku a v strednej Európe, dejiny národopisnej vedy.[1]
Životopis
Vzdelanie a kvalifikácia
- 1932 – 1938: Ľudová škola v Dolnej Súči
- 1938 – 1946: Gymnázium piaristov v Trenčíne
- 1946 – 1949: dlhodobá práceneschopnosť
- 1949 – 1951: Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, štúdium odboru národopis – dejepis
- 1952: PhDr. (z národopisu) na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity
- 1961: CSc. (kandidát historických vied) v Národopisnom ústave SAV
- 1964: doc. (docent slovanského národopisu), habilitácia na externého docenta na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
- 1986: DrSc. (doktor historických vied) na Filozofickej fakulte UK
- 1991: prof. (profesor národopisu) inaugurácia na Masarykovej univerzite v Brne
- 2008: Dr.h.c. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- 2014: profesor emeritus – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave[1]
Pracoviská
- 1951 – 1952: Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, asistent Národopisného seminára
- 1952 – 1966: Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava: Spoluzakladateľ ústavu, zástupca riaditeľa a vedecký tajomník (1952 – 60), vedecký pracovník
- 1953: Spoluzakladateľ časopisu SAV “Slovenský národopis”, do roku 1960 funkcia výkonného redaktora
- 1958: Spoluzakladateľ Slovenskej národopisnej spoločnosti (tajomník prípravného výboru)
- 1959: Spoluzakladateľ Medzinárodnej komisie pre výskum ľudovej kultúry v Karpatoch, do roku 1971 jej generálny tajomník
Po celé obdobie (1952 – 66) pedagogické pôsobenie na Filozofickej fakulte UK, na základe ktorého bol roku 1964 habilitovaný ako externý docent slovanského národopisu.
- 1966 – 1991: Filozofická fakulta Univerzity Komenského
- 1966 – 1968: Katedra archeológie, dejín umenia a etnografie. Oddelenie národopisu, docent
- 1968: Zakladateľ Kabinetu etnológie na FIFUK v Bratislave, vedúci kabinetu. Odvolaný po udelení Herderovej ceny (1974)
- 1968: Zakladateľ medzinárodného seminára terénnej praxe etnológov európskych univerzít “Seminarium ethnologicum”, riaditeľ seminára. Odvolaný po udelení Herderovej ceny.
- 1969: Zakladateľ Katedry etnografie a folkloristiky (ako samostatného pracoviska) na FIF UK v Bratislave, vedúci katedry. Odvolaný roku 1970 z politických dôvodov. Po udelení Herderovej ceny (1974) zákaz pedagogického pôsobenia.
- 1969: Zakladateľ medzinárodného orgánu slovanských etnografov – periodika “Ethnologia slavica” (v anglickom, nemeckom resp. francúzskom jazyku) a do roku 1996 hlavný redaktor (27 ročníkov).
- 1991: Odchod do dôchodku
- 1991 – 1993: Matica slovenská v Martine, vedecký pracovník
- 1992: Obnoviteľ Národopisného odboru Matice slovenskej, predseda odboru
- 1993 – 1994: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, prezidentský radca pre minoritnú politiku
- 1994 – 1997: Národopisný odbor Matice slovenskej, predseda odboru
- 1997 – súčasnosť: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- 1997: Zakladateľ Katedry etnológie na UCM v Trnave a do roku 2004 jej vedúci
- 1999 – 2002: Rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- 2007 – súčasnosť: Externý vedecko-pedagogický pracovník na Katedre etnológie a mimoeurópskych kultúr UCM v Trnave. Od 1. decembra 2014 ako emeritný profesor.[1]
Publikačná činnosť
Autor, spoluautor, resp. vedúci autorského kolektívu 25 knižných publikácií a 471 bibliografických titulkov vedeckých štúdií, príspevkov a iných odborných prác publikovaných v domácich i zahraničných periodikách a zborníkoch. V zahraničí publikoval v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Bulharsku, Rusku, Nemecku, Veľkej Británii a v USA.
Početné štúdie v oblasti agrikultúry na Slovensku a najmä monografia "Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku".
Štúdie vydané doma i v zahraničí na tému pastierske kultúry v Karpatoch a na Balkáne, etnický charakter valaskej kolonizácie a najmä monografia „Tradičné ovčiarstvo na Slovensku“
Porovnávacie štúdie z karpatsko-balkánskeho areálu (na základe terénnych výskumov v regiónoch Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Čiernej Hory, Macedónska, Bulharska a gruzínskeho Kaukazu).
Príspevky o Slovákoch v zahraničí – na základe výskumov v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Juhoslávii a Rakúsku.[2]
Ocenenia vedeckej a pedagogickej činnosti
- Medzinárodná „Herderova cena“, Univerzita Viedeň, 1974 („za vedecký prínos a príspevok k mierovému spolužitiu“).
- „Cena mesta Bratislavy“ (za kolektívne monografie prímestských obcí Bratislavy), 80. roky 20. storočia
- „Národná cena Slovenskej republiky“. Udelila SNR 1991, člen kolektívu autorov Etnografického atlasu Slovenska.
- „Cena vlády Slovenskej republiky“ za dielo Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1995, člen kolektívu.
- „Cena G. Pitrého“, Inštitút antropológie Univerzity Palermo, 1969 a 1995, člen kolektívu. „Strieborná medaila Univerzity Komenského“. Bratislava 1996.
- „Pamätná medaila prezidenta Slovenskej republiky“ (za výsledky v oblasti vedy), 1996.
- „Cena Jána Mjartana“, Národopisný odbor Matice slovenskej, 1996.
- „Pamätná medaila Matice slovenskej“ (za dlhoročné výskumy Slovákov v zahraničí), 1996.
- Udelenie čestného občianstva obce Heľpa, 1999, (za výskumy a zostavenie monografie obce Heľpa).
- Udelenie čestného občianstva obce Dolná Súča, 2006, (za dlhodobý kontinuálny výskum obce).
- „Veľká medaila sv. Gorazda“ („za celoživotnú prácu na rozvoji slovenského vysokého školstva a výrazný podiel pri budovaní UCM v Trnave“). Minister školstva SR, 2002.
- „Cena Ľudovíta Nováka za oblasť spoločenských vied“, Matica slovenská, 2006
- „Zlatá medaila Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave“, Trnava 2006
- Štátne vyznamenanie „Rad Ľudovíta Štúra“. Udelil prezident SR, 2006
- „Zlatá medaila sv. Cyrila a Metoda“, Matica slovenská 2013, za celoživotný prínos v oblasti historických vied[1]
Osobný život
Prvá manželka Magdaléna rod. Hrabovcová (1933 – 1971), pracovala ako zodpovedná redaktorka vo vydavateľstve Tatran. Terajšia manželka Katarína rod. Pálková (nar. 1943), doc. PhDr. CSc., posledné pracovisko Filozofická fakulta UK v Bratislave, vedúca Katedry kulturológie.
Synovia Peter (1955), RNDr. CSc., vedecký pracovník Geografického ústavu SAV v Bratislave, Andrej (1974), Ing., elektrotechnik, odborný pracovník vývoja a výskumu v Norimbergu.[1]