Kumáni (západní Kypčakovia): Rozdiel medzi revíziami
pridaná šablona „Turkické národy“ |
doplnenie |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
== Dejiny Kumánov == |
== Dejiny Kumánov == |
||
Na začiatku [[11. storočie|11. stor.]] časť Kypčakov/Kumánov prenikla do Čiernomoria a na severný [[Kaukaz]], neskôr aj do strednej a južnej [[Európa|Európy]] ([[Bulharsko]], [[Krym]]), zvyšok ostal na v Čiernomorí. V [[13. storočie|13. stor.]] tzv. bieli Kumáni ušli pred [[Tatári|Tatármi]] do [[Uhorsko|Uhorska]], kde ich aj s vládcom [[Kuten]]om prijal [[Belo IV.]] a usadil medzi [[Dunaj]]om a [[Tisa|Tisou]]. |
Na začiatku [[11. storočie|11. stor.]] časť Kypčakov/Kumánov prenikla do Čiernomoria a na severný [[Kaukaz]], neskôr aj do strednej a južnej [[Európa|Európy]] ([[Bulharsko]], [[Krym]]), zvyšok ostal na v Čiernomorí. V [[13. storočie|13. stor.]] tzv. bieli Kumáni ušli pred [[Tatári|Tatármi]] do [[Uhorsko|Uhorska]] (pozri [[Mongolský vpád do Uhorska|Mongolský (nesprávne tatársky) vpád do Uhorska]]), kde ich aj s vládcom [[Kuten]]om prijal [[Belo IV.]] a usadil medzi [[Dunaj]]om a [[Tisa|Tisou]]. Jazyk Kypčakov (Kumánov) bol príbuzný kirgizštine a kazaštine, ale oficiálne sú (stav v 80. rokoch 20. storočia) vedení ako [[Uzbeci]]. Medzi [[Dunaj]]om a [[Tisa|Tisou]] sa postupne zmaďarizovali. |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
Verzia z 12:53, 7. jún 2016
Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni; po turkicky Quman, Qun - "stepní"; maď. Kun(ok); lat. Cuni, Cumani; gr. Koumanoi; v strednej hornej nemčine Valwen, Falben - "plaví"; po starorusky Polovci - "stepní"; po staročesky Plavci; po arménsky Xartešk'n - "plaví") boli západné kmene Kypčakov (Kipčakov), známe tým, že sa časť z nich vo vrcholnom stredoveku dostala do strednej Európy.
Mnohí autori považujú názov Kumáni (Plavci, Polovci) len za alternatívne označenie pre všetkých Kypčakov, ktoré sa používalo v západných textoch - k tomu pozri Kypčakovia. Iní autori proste konštatujú, že vzťah pojmov Kumáni a Kypčakovia je sporný.
Dejiny Kumánov
Na začiatku 11. stor. časť Kypčakov/Kumánov prenikla do Čiernomoria a na severný Kaukaz, neskôr aj do strednej a južnej Európy (Bulharsko, Krym), zvyšok ostal na v Čiernomorí. V 13. stor. tzv. bieli Kumáni ušli pred Tatármi do Uhorska (pozri Mongolský (nesprávne tatársky) vpád do Uhorska), kde ich aj s vládcom Kutenom prijal Belo IV. a usadil medzi Dunajom a Tisou. Jazyk Kypčakov (Kumánov) bol príbuzný kirgizštine a kazaštine, ale oficiálne sú (stav v 80. rokoch 20. storočia) vedení ako Uzbeci. Medzi Dunajom a Tisou sa postupne zmaďarizovali.