Edward Snowden: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
10 446 editací
Bez shrnutí editace
d pridanie info o filme
Riadok 22: Riadok 22:
| Poznámky =
| Poznámky =
}}
}}
'''Edward Snowden''' (* [[21. jún]] [[1983]]) je americký [[Whistle-blower (informátor)|whistle-blower]], ktorý dal novinárom denníka ''[[The Guardian]]'' k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej [[National Security Agency|NSA]] či britskej [[Government Communications Headquarters]]. V súčasnosti žije s priateľkou v Moskve a pracuje v oblasti IT. Dokumentárny film ''[[Citizenfour]]'' zobrazuje jeho stretnutie s novinármi a následné zverejnenie dokumentov v médiách a odhalenie identity whistleblowera.
'''Edward Snowden''' (* [[21. jún]] [[1983]]) je americký [[Whistle-blower (informátor)|whistle-blower]], ktorý dal novinárom denníka ''[[The Guardian]]'' k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej [[National Security Agency|NSA]] či britskej [[Government Communications Headquarters]]. V súčasnosti žije s priateľkou v Moskve a pracuje v oblasti IT. Dokumentárny film ''[[Citizenfour]]'' zobrazuje jeho stretnutie s novinármi a následné zverejnenie dokumentov v médiách a odhalenie identity whistleblowera. Jeho príbeh bol prerozprávaný filmom Snowden, ktorý momentálne (od 10.11.2016) je vysielaný v Slovenských a Českých kinách.[http://www.csfd.cz/film/392090-snowden/prehled/]


== Kariéra ==
== Kariéra ==

Verzia z 19:55, 7. november 2016

Edward Joseph Snowden
Edward Snowden
Narodenie21. jún 1983 (40 rokov)
USA Elizabeth City, Severná Karolína, USA
Národnosťamerická
Zamestnaniesystémový administrátor
Známy vďakawhistleblower sledovacích programov USA
PodpisEdward Snowden, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Edward Snowden

Edward Snowden (* 21. jún 1983) je americký whistle-blower, ktorý dal novinárom denníka The Guardian k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej NSA či britskej Government Communications Headquarters. V súčasnosti žije s priateľkou v Moskve a pracuje v oblasti IT. Dokumentárny film Citizenfour zobrazuje jeho stretnutie s novinármi a následné zverejnenie dokumentov v médiách a odhalenie identity whistleblowera. Jeho príbeh bol prerozprávaný filmom Snowden, ktorý momentálne (od 10.11.2016) je vysielaný v Slovenských a Českých kinách.[2]

Kariéra

V roku 2003 vstúpil do americkej armády, kde trénoval so špeciálnymi jednotkami.[1] Bol prepustený po zlomení si oboch nôh.[1] Jeho prvou úlohou v práci pre NSA bolo zabezpečenie ochrany tajných zariadení agentúry v Marylande, kam sa presťahoval.[1] Potom pracoval v CIA ako IT špecialista a napriek nedostatku formálnych kvalifikácii sa vďaka svojim schopnostiam šplhal po rebríčku organizácie.[1] Do roku 2007 získal post s diplomatickou ochranou v Ženeve.[1] Tu podľa svojich slov pre Guardian videl ako funguje americká vláda a aký má dopad na svet.[1] Takisto si tu podľa svojich slov uvedomil, že je súčasťou mašinérie, ktorá spôsobuje viac zlého než dobrého.[1] Uvažoval vyjsť na verejnosť so svojim odhalením skôr, ale počkal, aby sa presvedčil či sa politika USA zmení po zvolení Baracka Obamu.

Únik dokumentov

20. mája 2013, v tom čase zamestnanec Booz Allen Hamilton (externá firma National Security Agency), priletel do Hongkongu z Havaja spolu so štyrmi notebookmi, prostredníctvom ktorých má prístup k najprísnejším tajomstvám americkej vlády.[2] Do Hongkongu za ním prileteli novinári The Guardianu. 5. júna denník Guardian zverejnil prvý článok založený na Snowdenovom odhalení, ktorý odhaľoval tajný súdny príkaz, ktorým americká vláda donútila telekomunikačnú firmu Verizon Communications sprístupniť milióny záznamov telefonických hovorov.[2] Nasledujúci deň bola odhalená existencia programu PRISM.[2] 9. júna bola zverejnená identita Edwarda Snowdena.[2] 21. júna bola odhalená existencia programu Tempora. 23. júna bolo odhalené, že NSA masívne odpočúva čínske mobilné telefóny a číta čínske SMSky [3], načo Čína oficiálne reagovala vyhlásením, že USA sú "najväčší lotri súčasnosti" [4]. 29. júna oznámil Der Spiegel, že z prísne tajných dokumentov NSA predložených Snowdenom (aj redakcii Spiegelu) vyplýva, že USA majú odpočúvacie zariadenia v budove diplomatického zastúpenia Európskej únie vo Washingtone a pri OSN, v tých istých budovách sa NSA napojila na počítačovú sieť, čiže sleduje všetku komunikáciu pracovníkov; Európania sú v príslušných dokumentoch zo septembra 2010 explicitne uvedení ako cieľ (sledovacieho) útoku. Okrem toho je pravdepodobné, že NSA (prinajmenšom donedávna) odpočúvala aj ústredné budovy EÚ v Bruseli. [5] [6]Podľa štatistík, ktoré mal k nahliadnutiu nemecký týždenník Der Spiegel, poukazujú v normálnych dňoch až na 20 miliónov telefónnych spojení a 10 miliónov internetových dátových sád smerujúcich z Nemecka. Na Štedrý večer, roku 2012 preverili a uschovali Američania okolo 13 miliónov telefónnych spojení a 7,5 miliónov dát z internetových spojení. V špičkových dňoch ako 7. januára 2013 preverila americká tajná služba okolo 60 miliónov telefónnych spojení. [7]

Útek do Moskvy

23. júna Snowden odletel z Hongkongu do Moskvy, reagoval tak na obvinenie zo špionáže a žiadosť o jeho vydanie, ktorú podali USA 21. júna.[2] Predpokladalo sa, že bude pokračovať v ceste na Kubu a odtiaľ cez Venezuelu do Ekvádora, kde aj požiadal o azyl.[8] Ekvádorský azyl bol už v minulosti (2012) ponúknutý Julianovi Assangeovi, zakladateľovi WikiLeaks, ktorý sa v súčasnosti ukrýva v budove ekvádorského veľvyslanectva v Londýne. Snowden sa od 23. júna 2013 nachádzal v tranzitnej zóne moskovského letiska Šeremetievo.[9] 24. júla 2013 sa vyjadril jeho advokát Kutcherena, že ruské úrady zatiaľ nevydali Snowdenovi žiaden doklad, ktorý by ho oprávňoval opustiť tranzitnú zónu letiska a zotrvávať na ruskom území a tam čakať na konečné vybavenie svojej žiadosti na udelenie ruského víza[10] .

Azyl

Snowden požiadal o ekvádorský azyl 23. júna 2013 ekvádorské ministerstvo zahraničných vecí.[11] Ekvádor sa k jeho žiadosti staval zdržanlivo, predpokladalo sa, že sa bude snažiť neznepriateliť si Spojené štáty pre dohodu o preferenčnom obchode medzi týmito dvomi krajinami. Ekvádor 27. júna 2013 odstúpil od dohody, aby tak "zmaril vydieranie" vo veci Snowdenovho azylu.[12] Betty Tolová, ekvádorská ministerka pre politickú koordináciu, uviedla, že Snowdenova žiadosť nebola spracovaná, pretože Snowden sa nenachádza ani v Ekvádore, ani na ekvádorskom veľvyslanectve či konzuláte.[12] Zákon vyžaduje prítomnosť žiadateľa na ekvádorskom území.[12]

Podľa diplomatickej korešpondencie, ktorá unikla a bola zverejnená 28. júna 2013, ekvádorský prezident Rafael Correa zastavil úsilie, ktoré malo pomôcť dostať E. Snowdena z Ruska.[13] Udialo sa tak uprostred obáv, že Julian Assange si uzurpuje rolu ekvádorskej vlády.[13] Ekvádorský prezident vyhlásil, že dočasný cestovný dokument, vydaný ekvádorským konzulom v Londýne v spolupráci s J. Assangeom, bol vydaný bez autorizácie.[13] Medzi ekvádorskou vládou a Julianom Assangeom vzniklo napätie ohľadom toho, že rola ekvádorskej vlády je v prípade E. Snowdena zatienená zakladateľom WikiLeaks, ktorý si počína v komunikácii neobratne.[13]

Po zastavení pokroku vo veci ekvádorského azylu sa Snowden rozhodol požiadať o ruský azyl, učinil tak prostredníctvom Sarah Harrisonovej 30. júna 2013 o 22:30 na konzulárnom úrade moskovského letiska Šeremetievo.[14] Snowden sa v pondelok doobeda (1. júla 2013) stretol s ruskými diplomatmi a odovzdal im zoznam 15 krajín, v ktorých by chcel požiadať o azyl.[14] V ten istý deň sa Vladimir Putin vyjadril, že Snowden zrejme nebude chcieť splniť podmienky na zotrvanie v Rusku a uviedol, že by si mal vybrať krajinu, v ktorej bude môcť pokračovať vo svojej práci v boji za ľudské práva, v Rusku podľa slov ruského prezidenta môže zostať iba ak prestane „spôsobovať škodu našim americkým partnerom“.[14] Putin takisto zdôraznil, že Rusko Snowdena do USA nevydá.[14] Už 2. júla 2013 stiahol E. Snowden žiadosť o azyl v Rusku, v reakcii na vyhlásenie ruského prezidenta o tom, že môže zostať v Rusku iba ak prestane „spôsobovať škodu našim americkým partnerom“.[15] Podľa dokumentu vydaného WikiLeaks 2. júla požiadal E. Snowden o azyl nielen v Ekvádore a na Islande, ale aj v ďalších 19 krajinách, vrátane Venezuely, Číny, Bolívie, Francúzska, Poľska či Nemecka.[15]

1. augusta 2013 oznámila agentúra Ria Novosti, že Snowden dostal dočasné vízum na jeden rok pre pobyt na území Ruskej federácie a opustil medzinárodnú tranzitnú zónu letiska Šeremetievo[16]. 6. augusta sa úradne zaregistroval na dočasný pobyt na jeden rok[17].

31.októbra oznámili ruské médiá, že Snowden dostal prácu v oblasti IT u nemenovaného internetového subjektu.[18]

Referencie

  1. ↑ a b c d e f g Profile: Edward Snowden [online]. BBC, 2013-06-24, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d e Edward Snowden and the NSA files – timeline [online]. The Guardian, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ EXCLUSIVE: US spies on Chinese mobile phone companies, steals SMS data: Edward Snowden [online]. South China Morning Post, 2013-06-23, [cit. 2013-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ China: USA sind die "größten Schurken unserer Zeit" [online]. Der Standart, 2013-06-23, [cit. 2013-06-26]. Dostupné online. (po nemecky)
  5. ↑ http://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/nsa-hat-wanzen-in-eu-gebaeuden-installiert-a-908515.html
  6. ↑ Geheimdokumente: NSA überwacht 500 Millionen Verbindungen in Deutschland [online]. Der Spiegel, 2013-06-30, [cit. 2013-06-30]. Dostupné online. (po nemecky)
  7. ↑ http://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/nsa-ueberwacht-500-millionen-verbindungen-in-deutschland-a-908517.html
  8. ↑ Edward Snowden seeks Ecuador asylum [online]. The Telegraph, 2013-06-23, [cit. 2013-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Edward Snowden has not entered Russia - Sergei Lavrov [online]. BBC, 2013-06-25, [cit. 2013-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ [1] Sme.sk]
  11. ↑ Edward Snowden asks for asylum in Ecuador - as it happened [online]. The Guardian, 2013-06-23, [cit. 2013-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ a b c Ecuador breaks US trade pact to thwart 'blackmail' over Snowden asylum [online]. The Guardian, 2013-06-27, [cit. 2013-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ a b c d Ecuador cools on Edward Snowden asylum as Assange frustration grows [online]. The Guardian, 2013-06-28, [cit. 2013-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ a b c d Snowden applies for political asylum in Russia [online]. The Guardian, 2013-07-01, [cit. 2013-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ a b Edward Snowden withdraws Russian asylum request [online]. The Guardian, 2013-07-02, [cit. 2013-07-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Ria Novosti
  17. ↑ Hlavné správy
  18. ↑ E-trend

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edward_Snowden&oldid=6389878“