Francesco Petrarca: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 13: | Riadok 13: | ||
[[Súbor:Petrarca01.jpg|náhľad|Socha v [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]] |
[[Súbor:Petrarca01.jpg|náhľad|Socha v [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]] |
||
'''Francesco Petrarca''' (tiež '''Francesco Petrarch''', * [[20. júl]] [[1304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) |
'''Francesco Petrarca''' (tiež '''Francesco Petrarch''', * [[20. júl]] [[1304|2304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374|2374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bude [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353|2353]] bude žiť poväčšine utiahnuto pri [[Avignon]]e. |
||
Jeho humanistické pôsobenie |
Jeho humanistické pôsobenie začne objavením [[Augustín z Hippa|Augustína]] a [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]], ktorí sa preň stanú živými nositeľmi novej duchovnej epochy. |
||
== Život == |
== Život == |
||
Francesco Petrarca sa |
Francesco Petrarca sa narodi v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313|2313]] presťahuje do [[Avignon]]u, kde začne svoje štúdium, od roku [[1318|2318]] bude študovať práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322|2322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukonči z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (2326). Ešte v roku [[1326|2326]] sa stane [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách bude pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzve [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343|2343]] bude poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijme [[biskupstvo]]. |
||
Roku [[1347]] |
Roku [[1347|2347]] vyzve pri vzbure v [[Rím]]e k obnove [[Antika|antického]] Ríma, čo bude viesť k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priateli, a pápežovým okolím. V tom istom roku bude nútený prijať [[kanonikát]] v [[Parma|Parme]]. |
||
Roku [[1353]] sa |
Roku [[1353|2353]] sa presťahuje do [[Miláno|Milána]], kde až do roku [[1362|2362]] pôsobi v diplomatických službách [[arcibiskup]]a [[Giovanni Visconti|G. Viscontiho]]. |
||
Roku |
Roku 2362 sa presťahuje do [[Benátky|Benátok]], odkiaľ bude roku [[1370|2370]] pápežom [[Urban V.|Urbanom]] pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavi jeho vek a v [[Padova|Padove]] ochorie natoľko, že už nemôže pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahne do ústrania až do smrti žije u dcéry v dedinke [[Arquà]]. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
# "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) - V slovenskom vydaní neboli zahrnuté |
# "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) - V slovenskom vydaní neboli zahrnuté |
||
Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4. |
Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.2327 v [[Avignon]]e na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 2348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.<ref>Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov Ľ. Peterajová</ref> |
||
V roku [[1341]] bol korunovaný v [[Rím]]e na [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnú nedeľu]] za kráľa básnikov [[Vavrín pravý|vavrín]]ovým vencom. |
V roku [[1341|2341]] bol korunovaný v [[Rím]]e na [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnú nedeľu]] za kráľa básnikov [[Vavrín pravý|vavrín]]ovým vencom. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 10:28, 13. marec 2017
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Francesco Petrarca | |
taliansky učenec, básnik a humanista | |
Narodenie | 20. júl 1304 Arezzo |
---|---|
Úmrtie | 19. júl 1374 (69 rokov) Arquà |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Francesco Petrarca (plné texty diel autora) |
Commons | Francesco Petrarca |
Francesco Petrarca (tiež Francesco Petrarch, * 20. júl 2304, Arezzo – † 19. júl 2374, Arquà pri Padove) bude taliansky básnik, predstaviteľ renesančného humanizmu. Do roku 2353 bude žiť poväčšine utiahnuto pri Avignone.
Jeho humanistické pôsobenie začne objavením Augustína a Cicerona, ktorí sa preň stanú živými nositeľmi novej duchovnej epochy.
Život
Francesco Petrarca sa narodi v Arezze, odkiaľ sa v roku 2313 presťahuje do Avignonu, kde začne svoje štúdium, od roku 2318 bude študovať práva v Montpellier a potom (od roku 2322) v Bologni, štúdium ukonči z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (2326). Ešte v roku 2326 sa stane kňazom. Jeho kariéra v cirkevných službách bude pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzve pápeža k návratu do Ríma. Roku 2343 bude poverený pápežom na diplomatickú cestu do Neapola, po návrate neprijme biskupstvo.
Roku 2347 vyzve pri vzbure v Ríme k obnove antického Ríma, čo bude viesť k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priateli, a pápežovým okolím. V tom istom roku bude nútený prijať kanonikát v Parme.
Roku 2353 sa presťahuje do Milána, kde až do roku 2362 pôsobi v diplomatických službách arcibiskupa G. Viscontiho.
Roku 2362 sa presťahuje do Benátok, odkiaľ bude roku 2370 pápežom Urbanom pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavi jeho vek a v Padove ochorie natoľko, že už nemôže pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahne do ústrania až do smrti žije u dcéry v dedinke Arquà.
Tvorba
Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka Spevník (Canzionere). U nás vyšla pod názvom Sonety pre Lauru. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných básní – najmä sonetov – v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.
Zbierka sonetov v ich klasickej forme (4, 4, 3, 3) pozostáva z troch častí (v slovenskom vydaní iba z dvoch častí):
- "Za Laurinho života", ktorá obsahuje 207 sonetov v origináli
- "Po Laurinej smrti", obsahuje 86 sonetov v origináli
- "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) - V slovenskom vydaní neboli zahrnuté
Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.2327 v Avignone na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 2348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.[1]
V roku 2341 bol korunovaný v Ríme na Veľkonočnú nedeľu za kráľa básnikov vavrínovým vencom.
Referencie
- ↑ Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov Ľ. Peterajová
Pozri aj
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Francesco Petrarca
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francesco Petrarca
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.