Stanné právo: Rozdiel medzi revíziami
SP |
opr. (na Slovensku nariadenia SNR, nie dekréty) |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Právo stanné 1920.gif|thumb|Vyhlásenie stanného práva v [[Brno|Brne]] v roku [[1920]]]] |
[[Súbor:Právo stanné 1920.gif|thumb|Vyhlásenie stanného práva v [[Brno|Brne]] v roku [[1920]]]] |
||
'''Stanné právo''' (kalk z |
'''Stanné právo''' ([[kalk]] z {{deu|''Standrecht''}}) alebo '''štatárium''' (z {{lat|''iudicium statarium''}} < ''iudicium''{{--}}súd, rozsudok, súdne vyšetrovanie + ''stare''{{--}}stáť) je mimoriadny [[právny režim]] v celom [[štát]]e alebo v jeho časti počas [[Výnimočný stav|výnimočného stavu]], s cieľom potlačenia trestnej činnosti, keď sa fungovanie civilnej moci považuje za nedostatočné.<ref>Báliková, J. a kol. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 297</ref> Charakterizuje sa prísnejšími trestmi za trestné činy (spravidla trestmi smrti), zrýchleným trestným konaním a pozastavením niektorých občianskych práv a slobôd. |
||
Vyhlasuje sa v prípade bezprostredného ohrozenia štátu alebo bezpečnosti občanov, čiže pri [[občianska vojna|občianskej vojne]] (prípadne veľkých občianskych nepokojoch) alebo pri napadnutí štátu. |
Vyhlasuje sa v prípade bezprostredného ohrozenia štátu alebo bezpečnosti občanov, čiže pri [[občianska vojna|občianskej vojne]] (prípadne veľkých občianskych nepokojoch) alebo pri napadnutí štátu. |
||
Súdy zriaďované v |
Súdy zriaďované v prípade vyhlásenia stanného práva sa označujú ako stanné súdy. Na území [[Slovensko|Slovenska]] mali charakter takýchto súdov mimoriadne ľudové súdy, zriadené podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. n. SNR z 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva, v ktorých po maximálne trojdňovom súdnom konaní vynášali rozsudky senáty, ktoré sa skladali z neprávnikov. |
||
V |
V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] sa inštitút stanného práva definitívne zrušil zákonom č. 178/1990 Zb., ktorým sa vypustila patričná časť (§ 307{{--}}314) zákona č. 141/1961 Zb. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 14:29, 30. september 2018
Stanné právo (kalk z nem. Standrecht) alebo štatárium (z lat. iudicium statarium < iudicium – súd, rozsudok, súdne vyšetrovanie + stare – stáť) je mimoriadny právny režim v celom štáte alebo v jeho časti počas výnimočného stavu, s cieľom potlačenia trestnej činnosti, keď sa fungovanie civilnej moci považuje za nedostatočné.[1] Charakterizuje sa prísnejšími trestmi za trestné činy (spravidla trestmi smrti), zrýchleným trestným konaním a pozastavením niektorých občianskych práv a slobôd.
Vyhlasuje sa v prípade bezprostredného ohrozenia štátu alebo bezpečnosti občanov, čiže pri občianskej vojne (prípadne veľkých občianskych nepokojoch) alebo pri napadnutí štátu.
Súdy zriaďované v prípade vyhlásenia stanného práva sa označujú ako stanné súdy. Na území Slovenska mali charakter takýchto súdov mimoriadne ľudové súdy, zriadené podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. n. SNR z 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva, v ktorých po maximálne trojdňovom súdnom konaní vynášali rozsudky senáty, ktoré sa skladali z neprávnikov.
V Česko-Slovensku sa inštitút stanného práva definitívne zrušil zákonom č. 178/1990 Zb., ktorým sa vypustila patričná časť (§ 307 – 314) zákona č. 141/1961 Zb.
Referencie
- ↑ Báliková, J. a kol. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 297