Krakatoa

Krakatoa
kaldera
Anak Krakatau
Štát	Indonézia
Región	Sundský prieliv
Súradnice	6°06′06″J 105°25′22″V
Najvyšší bod
- výška	813 m n. m.
Posledná erupcia	2017
Poloha na mape Indonézie
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Portál vied o Zemi

Krakatoa (indonézsky Krakatau) je spoločný názov pre skupinu ostrovov a sopku ležiacu v Sundskom prielive medzi Sumatrou a Jávou v Indonézii. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá erupcia z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej Zemi. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku 1927, vytvorili nový ostrov, zvaný Anak Krakatau (dieťa Krakatoy).

Krakatoa sa nachádza nad subdukčnou zónou, kde sa podsúva austrálska platňa pod sundskú.

Pred rokom 1883

Vývoj tvaru ostrova

Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: Lang, Verlaten a Krakatoa a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: Rakata, Danan a Perboewatan.

Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku 416, čo dokladajú záznamy jávskej Knihy kráľov. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, 7 km široká kaldera, ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá.

Erupcia v 1883

Erupcii predchádzali početné zemetrasenia počas niekoľkých rokov pred výbuchom. 20. mája 1883 začal kráter Perboewatan chrliť 6 km vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti 160 km v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.

Sopka sa prebudila 19. júna. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený kráter medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. 24. augusta erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky 27 km. Lode vo vzdialenosti 20 km zaznamenali spád silnej vrstvy popola a pemzy.

27. augusta sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny cunami s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v Lamanšskom prielive. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na Mauríciu, Madagaskare a v Austrálii. Popol pokryl oblasť s polomerom 60 km. 28. augusta sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera.

Neskoršie erupcie

V roku 1927 sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov – Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.

Erupcia v roku 2018

V decembri 2018 začal Anak Krakatau silno eruptovať. Sopka vyvrhla niekoľko tisíc metrov kubických popola a evakuovať museli niekoľko tisíc ľudí. Sopka pri erupcii stratila dve tretiny zo svojej pôvodnej výšky z 327 m.n.m. na 110 m.n.m., pričom Indonézske vulkanické observatórium spolu s inštitútom PVMBG vypočítali, že sa do mora po zosunutí sopky uvoľnilo niekoľko tisíc metrov kubických sopky do mora, čo vyvolalo vlny cunami, ktoré usmrtili 420 ľudí.

Následky

Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuchu jadrovej bomby Little Boy v Hirošime mal silu do 20 kiloton). Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do magmatického rezervoára, čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej.

Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, vysoké do 40 m. Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov Jáva a Sumatra. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti. Cunami boli spôsobené masívnym prienikom pyroklastických prúdov do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417. Množstvo eruptovaného materiálu na 20 km³. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.

Sopečný prach, rozptýlený v stratosfére spôsoboval červené východy a západy Slnka až do roku 1888 a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku 2004, že červená obloha na obraze Edvarda Muncha „Výkrik“ zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku 1883.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému kaldera Krakatoa.

Externé odkazy

• www.volcano.si.edu – ostrov Krakatoa na Global Volcanism Program (po anglicky)
• Geology.sdsu.edu – stránky o Krakatau na San Diego State University (po anglicky)
• vulcan.wr.usgs.gov – erupcia z roku 1883 (po anglicky)