Pezinský zámok: Rozdiel medzi revíziami

	Pezinský zámok
	zámok
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský
Okres	Pezinok
Mesto	Pezinok
Nadmorská výška	152 m n. m.
Súradnice	48°17′27.60″S 17°16′05.70″V / 48,2910000°S 17,2682500°V
Vznik	13. storočie
Vlastník	Štefan Šimák
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	mesto Pezinok
	Poloha Pezinského zámku na Slovensku
	Poloha Pezinského zámku v Bratislavskom kraji
	Wikimedia Commons: Pezinok Castle
	Webová stránka: zamokpezinok.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 12:11, 27. február 2019

Súradnice: 48°17′27.60″S 17°16′05.70″V / 48,2910000°S 17,2682500°V

Pezinský zámok je renesančný zámok neďaleko centra mesta v parku, pôvodne stredoveké sídlo s opevnením pomocou vodných zdrojov – vodný hrad.

Poloha

Na juhovýchodnom úpätí pohoria Malé Karpaty, v meste Pezinok (152 m n. m.).

Dejiny

Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý rovnako ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Bol vybudovaný ako vodný hrad. Obklopovali ho dve priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Majetky rodiny grófov zo Svätého Jura a Pezinka (ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy) jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili v Pezinku roku 1401. Delenie nebolo jednoduché – spory trvali až do r. 1429. Gróf Juraj a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v Uhorsku, si vtedy delili hrad i mestečko Pezinok. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj hrad. Keď sa hrad dostal r. 1575 do zálohu Ivanovi Krušičovi, začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ Štefan Illésházy. Hrad dostal novú, renesančnú, podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy.

Ivan Krušič po sebe zanechal tabuľu s erbom a nápisom, ktorá sa nachádza na nádvorí na fasáde vnútornej veže. Nápis znie: "MAGNIFICVS DONVS IOANES KRVSITH // LIBER BARO DE LEPOGLAVA COMES COMITA= // =TAS LIPTOVIENSIS AC SACRE CESAREAE // REGIAEQ MTIS CONSILIARIVS ET IN REGNO HVNGARIAE MAGISTER CVRIAE".

Nad vstupnou bránou zo strany nádvoria je po Štefanovi Illéšházym tabuľa s nápisom: "HONORABILIS AC MAGCVS DOMINVS, D. // COMES STEPHANVS DE ILIESHAZA, PALA // TINVS REGNI HVNGARIAE, IVDEX CVMANO // RVM AC COMITAVVM THRENCHIN ET LYPTO // COMES, SAC: REG: MATIS MATHIAE 2: REGIS // HVNGARIAE. ZC. CONSILIARIVS ET PER HVN // GARIAM LOCVMTENENS. ZC. AC CATHARINA // PALFY DE ERDŐD, CONSORS, // FECERVNT. ANNO: 1609". Erb Štefana Illéšházyho a jeho manželky Kataríny Pálffyovej je nad portálom na pravej strane nádvoria.

V 17. storočí hrad pustol a opraviť ho dal r. 1718 Ján Pálffy. Areál hradu zachytáva plán Pezinka z r. 1785. V 19. storočí dali urobiť dve úpravy Pálffyovci – r. 1844 (tento rok je vytesaný na tabuli na fasáde veže s pálffyovským erbom a iniciálmi P. K.), a najmä po r. 1875, keď časť hradu úplne prestavali na romantickú stavbu. Až po týchto úpravách hradu na pánske sídlo sa potlačil fortofikačný /obranný/ ráz hradu. V tomto čase upravili aj záhradu okolo zámku na anglický park s vzácnymi stromami. V roku 1875 oheň zničil severnú hospodársku časť zámku. Koncom 19. storočia bola upravená južná časť /kde je dnes zámocká vináreň/ v romantickom duchu a neorenesančnom štýle. Táto podoba sa zachovala dodnes.

Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940 – 43, kedy nový majiteľ – Slovenské vinohradnícke družstvo – zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovalá veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov. Zámok si napriek mnohým prestavbám zachoval stredovekú podobu vodného hradu, teraz už na Slovensku ojedinelú.

Súčasný stav

V súčasnosti je v pivniciach zámku zrekonštruovaná reprezentačná vináreň Zámockého vinárstva so starou sudovinou. Prezrieť si možno aj novodobú podobu Pálfyovskej prestavby, ako aj okolie zámku – park s jazerom. Na začiatku roku 2019 bol na mieste bývalého zhoreniska zámku namiesto administratívnej budovy z čias socializmu postavený budúci hotel s reštauráciou, ktorý bude niesť názov Palace Art Hotel. Zámok s novopostaveným hotelom má byť otvorený v máji 2019.

Exteriér

Najstaršie jadro dnešného hradu pochádza až zo začiatku 14. storočia a tvoril ho typ vodného hradu. Areál hradu obklopoval dvojitý múr. Vonkajší múr (parkán) mal bránu, nad ktorou bola veža. Vnútornú časť kruhovitého pôdorysu vypĺňala veža a obytné budovy. Uzatváral ju obranný múr a do jeho brány sa vstupovalo cez most ponad priekopu. Neskoršie prestavby túto podobu hradu úplne zotreli.

Zdroj

Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pezinský zámok

@@ Riadok 82: / Riadok 82: @@
 == Dejiny ==
-Už pred rokom [[1271]] v [[Pezinok|Pezinku]] postavili [[hrad]], na ktorý rovnako ako na ostatné [[hrad]]y okolia útočili vojská [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] Bol vybudovaný ako vodný [[hrad]]. Obklopovali ho dve [[priekopa|priekopy]] naplnené vodou z [[Pezinok-Cajla|Cajlanského]] potoka. Nad nimi boli dva padacie [[most|mosty]]. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Majetky rodiny [[gróf|grófov]] zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]] (ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy) jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili v Pezinku roku [[1401]]. Delenie nebolo jednoduché – spory trvali až do r. [[1429]]. [[Gróf Juraj]] a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v [[uhorsko|Uhorsku]], si vtedy delili [[hrad]] i mestečko [[Pezinok]]. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj [[hrad]]. Keď sa [[hrad]] dostal r. [[1575]] do zálohu [[Ivan Krušič|Ivanovi Krušičovi]], začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ [[Štefan Illésházy]]. [[Hrad]] dostal novú, [[renesancia|renesančnú]], podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy.
+Už pred rokom [[1271]] v [[Pezinok|Pezinku]] postavili [[hrad]], na ktorý rovnako ako na ostatné [[hrad]]y okolia útočili vojská [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] Bol vybudovaný ako vodný [[hrad]]. Obklopovali ho dve [[priekopa|priekopy]] naplnené vodou z [[Cajla|Cajlanského]] potoka. Nad nimi boli dva padacie [[most|mosty]]. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Majetky rodiny [[gróf|grófov]] zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]] (ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy) jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili v Pezinku roku [[1401]]. Delenie nebolo jednoduché – spory trvali až do r. [[1429]]. [[Gróf Juraj]] a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v [[uhorsko|Uhorsku]], si vtedy delili [[hrad]] i mestečko [[Pezinok]]. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj [[hrad]]. Keď sa [[hrad]] dostal r. [[1575]] do zálohu [[Ivan Krušič|Ivanovi Krušičovi]], začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ [[Štefan Illésházy]]. [[Hrad]] dostal novú, [[renesancia|renesančnú]], podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy.
 Ivan Krušič po sebe zanechal tabuľu s erbom a nápisom, ktorá sa nachádza na nádvorí na fasáde vnútornej veže. Nápis znie: "MAGNIFICVS DONVS IOANES KRVSITH // LIBER BARO DE LEPOGLAVA COMES COMITA= // =TAS LIPTOVIENSIS AC SACRE CESAREAE // REGIAEQ MTIS CONSILIARIVS ET IN REGNO HVNGARIAE MAGISTER CVRIAE".