Saladin (sultán): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kurdsky Sultan Saladin:https://uzunoglu.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=587556
AtonX (diskusia | príspevky)
d ar, wikify
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Salah_ad-Din_Jusuf_ibn_Ajub.jpg|thumb|Saladin na obrázku arabského [[kódex (stredovek)|kódexu]] z 12. storočia.]]
[[Súbor:Salah_ad-Din_Jusuf_ibn_Ajub.jpg|thumb|Saladin na obrázku arabského [[kódex (stredovek)|kódexu]] z 12. storočia.]]


'''Saladin''' (iné názvy: '''Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu 'd-Dín'''; [[kurdčina|po kurdsky]]: ''Selahadînê Eyûbî''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s|meno=MAFRA|titul=Sultán Saladin - Blog iDNES.cz|url=https://uzunoglu.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=587556|dátum prístupu=2018-07-07|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Sultan Saladin|periodikum=Yekta Uzunoglu|url=http://yektauzunoglu.com/en/2017/02/20/sultan-saladin-2/|dátum prístupu=2018-07-07|jazyk=en-US}}</ref>; {{v jazyku|ara|{{ar|صلاح الدين يوسف ابن ايوب}}|Saláh ad-Dín [iné prepisy: Saláhu 'd-Dín/Saláhaddín/Saláhuddín] Júsuf ibn Ajjúb}}; * [[1138]], [[Tikrít]] – † [[1193]], [[Damask]]) bol [[sultán]] [[kurdi|kurdského]] pôvodu, [[Sunnitský islam|sunnitský]] [[moslim]] a vojenský veliteľ, ktorý žil v [[12. storočie|12. storočí]]. Založil [[dynastia Ajjúbovcov|dynastiu Ajjúbovcov]], ktorá následne vládla v [[Egypt]]e a [[Sýria|Sýrii]] viac ako storočie.
'''Saladin''' (iné názvy: '''Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu 'd-Dín'''; [[kurdčina|po kurdsky]]: ''Selahadînê Eyûbî''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s|meno=MAFRA|titul=Sultán Saladin - Blog iDNES.cz|url=https://uzunoglu.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=587556|dátum prístupu=2018-07-07|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Sultan Saladin|periodikum=Yekta Uzunoglu|url=http://yektauzunoglu.com/en/2017/02/20/sultan-saladin-2/|dátum prístupu=2018-07-07|jazyk=en-US}}</ref>; {{ara|{{ar|صلاح الدين يوسف ابن ايوب}}|Saláh ad-Dín Júsuf ibn Ajjúb}}; * [[1138]], [[Tikrít]] – † [[1193]], [[Damask]]) bol [[sultán]] [[kurdi|kurdského]] pôvodu, [[Sunnitský islam|sunnitský]] [[moslim]] a vojenský veliteľ, ktorý žil v [[12. storočie|12. storočí]]. Založil [[Ajjúbovci|dynastiu Ajjúbovcov]], ktorá následne vládla v [[Egypt]]e a [[Sýria|Sýrii]] viac ako storočie.

Narodil sa v stredoirackom meste Tikrít do rodiny kurdských emirov. O jeho etnickom pôvode či zaradení sa dodnes vedú spory, pravdepodobne však bol kurdského pôvodu, hoci sa sám neskôr hlásil k arabskej identite. Spočiatku pôsobil v službách [[Núr ad-Dín]]a Zengího, ktorý vládol v rokoch 1146 - 1174 na rozsiahlom sýrsko-irackom území. Po dobytí Egypta a zvrhnutí tamojšej dynastie [[Fátimovci|Fátimovcov]] sa Saladin viac-menej spod kontroly Núr ad-Dína dostal, hoci stále zostával jeho vazalom.


Narodil sa v stredoirackom meste Tikrít do rodiny kurdských emirov. O jeho etnickom pôvode či zaradení sa dodnes vedú spory, pravdepodobne však bol kurdského pôvodu, hoci sa sám neskôr hlásil k arabskej identite. Spočiatku pôsobil v službách Núr ad-Dína Mahmúda ibn Zengího (1146- 1174), ktorý vládol na rozsiahlom sýrsko-irackom území. Po dobytí Egypta a zvrhnutí tamojšej dynastie Fátimovcov sa Saladin viac-menej spod kontroly ibn Zengího dostal, hoci stále zostával jeho vazalom.
V r. [[1187]] zlomil moc [[Križiacky štát|križiackych štátov]] vo [[svätá zem|Svätej zemi]] v [[bitka pri Hattíne|bitke pri Hattíne]] a prinútil ku kapitulácii [[Jeruzalem]]. Neskôr, na konci [[Tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]], uzavrel s kresťanskými panovníkmi dohody, ktoré umožňovali pútnikom [[Jeruzalem|Sväté mesto]] slobodne navštevovať. Je uznávaný pre svoju statočnosť, vojenskú zdatnosť ale aj ušľachtilosť a to ako v [[Islam|moslimských]], tak aj v kresťanských krajinách.
V r. [[1187]] zlomil moc [[Križiacky štát|križiackych štátov]] vo [[svätá zem|Svätej zemi]] v [[bitka pri Hattíne|bitke pri Hattíne]] a prinútil ku kapitulácii [[Jeruzalem]]. Neskôr, na konci [[Tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]], uzavrel s kresťanskými panovníkmi dohody, ktoré umožňovali pútnikom [[Jeruzalem|Sväté mesto]] slobodne navštevovať. Je uznávaný pre svoju statočnosť, vojenskú zdatnosť ale aj ušľachtilosť a to ako v [[Islam|moslimských]], tak aj v kresťanských krajinách.


O osobe a činoch Saladina prinášajú informácie najmä dva dobové pramene: ''Sultánske anekdoty a jozefovské cnosti'', ktorých autorom bol historik Bahá ad-Dín Šaddád, a ''Cicerónska výrečnosť o dobytí Jeruzalema'', ktorú napísal perzský historik Imád ad-Dín z Isfahánu.<ref>KOVÁCS, A.: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: ''Historická revue'', roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 47.</ref>
O osobe a činoch Saladina prinášajú informácie najmä dva dobové pramene: ''Sultánske anekdoty a jozefovské cnosti'', ktorých autorom bol historik [[Bahá ad-Dín Šaddád]], a ''Cicerónska výrečnosť o dobytí Jeruzalema'', ktorú napísal perzský historik [[Imád ad-Dín]] z [[Isfahán]]u.<ref>KOVÁCS, A.: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: ''Historická revue'', roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 47.</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 14:14, 9. marec 2019

Saladin na obrázku arabského kódexu z 12. storočia.

Saladin (iné názvy: Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu 'd-Dín; po kurdsky: Selahadînê Eyûbî[1][2]; arab. صلاح الدين يوسف ابن ايوب – Saláh ad-Dín Júsuf ibn Ajjúb ; * 1138, Tikrít – † 1193, Damask) bol sultán kurdského pôvodu, sunnitský moslim a vojenský veliteľ, ktorý žil v 12. storočí. Založil dynastiu Ajjúbovcov, ktorá následne vládla v Egypte a Sýrii viac ako storočie.

Narodil sa v stredoirackom meste Tikrít do rodiny kurdských emirov. O jeho etnickom pôvode či zaradení sa dodnes vedú spory, pravdepodobne však bol kurdského pôvodu, hoci sa sám neskôr hlásil k arabskej identite. Spočiatku pôsobil v službách Núr ad-Dína Zengího, ktorý vládol v rokoch 1146 - 1174 na rozsiahlom sýrsko-irackom území. Po dobytí Egypta a zvrhnutí tamojšej dynastie Fátimovcov sa Saladin viac-menej spod kontroly Núr ad-Dína dostal, hoci stále zostával jeho vazalom.

V r. 1187 zlomil moc križiackych štátov vo Svätej zemi v bitke pri Hattíne a prinútil ku kapitulácii Jeruzalem. Neskôr, na konci tretej križiackej výpravy, uzavrel s kresťanskými panovníkmi dohody, ktoré umožňovali pútnikom Sväté mesto slobodne navštevovať. Je uznávaný pre svoju statočnosť, vojenskú zdatnosť ale aj ušľachtilosť a to ako v moslimských, tak aj v kresťanských krajinách.

O osobe a činoch Saladina prinášajú informácie najmä dva dobové pramene: Sultánske anekdoty a jozefovské cnosti, ktorých autorom bol historik Bahá ad-Dín Šaddád, a Cicerónska výrečnosť o dobytí Jeruzalema, ktorú napísal perzský historik Imád ad-Dín z Isfahánu.[3]

Referencie

  1. A.S, MAFRA. Sultán Saladin - Blog iDNES.cz [online]. iDNES.cz, [cit. 2018-07-07]. Dostupné online.
  2. Sultan Saladin. Yekta Uzunoglu. Dostupné online [cit. 2018-07-07]. (po anglicky)
  3. KOVÁCS, A.: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: Historická revue, roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 47.

Literatúra

  • HINDLEY, Geoffrey: Saladin a počátky džihádu. Praha : Baronet, 2009. 256 s. ISBN 978-80-7384-203-1
  • KOVÁCS, Attila: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: Historická revue, roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 46 – 53.

Iné projekty