Hévíz: Rozdiel medzi revíziami
d Pravopis |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
}} |
}} |
||
'''Hévíz''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Zalianska župa|Zalianskej župe]]. Má rozlohu 831 |
'''Hévíz''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Zalianska župa|Zalianskej župe]]. Má rozlohu {{ha|831|m}} a žije tu 4 685 obyvateľov (1. január 2014) |
||
== Pôvod jazera Hévíz == |
== Pôvod jazera Hévíz == |
||
{{hlavný článok|Hévíz (jazero)}} |
{{hlavný článok|Hévíz (jazero)}} |
||
Termálne jazero Hévíz je najväčším biologicky aktívnym a prirodzeným termálnym jazerom na svete{{chýba citácia}}, ktoré poskytuje celoročný vonkajší kúpeľ. Teplota vody v jazere je výsledkom zmiešania teplých a studených prameňov z hlbín Zeme. Z jaskyne za sekundu sa dostane na povrch 410 litrov vody, ktorá má až 40 °C.{{chýba citácia}} Vďaka tejto obrovskej rýchlosti prúdenia vody sa voda v jazere za tri a pol dňa úplne obnoví, a preto je stále čistá a svieža. Pôsobenie vody poznali už aj v minulosti. Archeologické vykopávky svedčia o tom, že už aj na konci kamennej doby tu žili ľudia. Základy termálneho kúpeľníctva položili Rimania v 2. storočí pred Kr. Už aj v tejto dobe si ľudia vychutnávali teplé aj studené bazény v budove „Villa Rustica“ v meste Hévíz. O prvý významný rozvoj kúpeľov sa zaslúžila rodina Festeticsovcov z 18. storočia. Vtedy začali skúmať a aplikovať liečivé účinky termálnej vody. |
|||
Termálne jazero Hévíz je najväčším biologicky aktívnym a prírodzeným termálnym jazerom na svete, ktoré Vám poskytuje celoročný |
|||
vonkajší kúpeľný zážitok. Teplota vody v jazere je výsledkom zmiešania teplých a studených prameňov z hlbín zeme. Z jaskyne za |
|||
sekundu sa dostane na povrch 410 litrov vody, ktorá má až 40°C. Vďaka tejto obrovskej rýchlosti prúdenia vody sa voda v jazere za tri a pol dňa úplne obnoví , a preto je stále čistá a svieža. Zázračné pôsobenie vody poznali už aj naši predkovia. Archeologické |
|||
vykopávky svedčia o tom, že už aj na konci kamennej doby tu žili ľudia. Základy termálnej „kúpeľovej kultúry“ položili Rímania v II. |
|||
storočí pred našim letopočtom (daľej len n.l.) .Už aj v tejto dobe si ľudia vychutnávali teplé aj studené bazény v budove „Villa Rustica“ v meste Hévíz. Prvý významný rozvoj kúpeľov môžeme ďakovať rodine Festeticsovcov z XVIII. storočia. Vtedy začali skúmať a aplikovať liečivé účinky termálnej vody. |
|||
Bez ohľadu na počasie a na ročné obdobie sa nájdu na veľkom {{m2|46350}} povrchu jazera kvitnúce lotosy. Jazero v lete môže dosiahnuť teplotu aj 36 °C. Biologickú stabilitu jazera potvrdzuje nemenená teplota vody, ktorá neklesne ani v najchladnejšom počasí pod 24 °C. |
|||
Mesto Hévíz so svojimi osviežujúcimi farbami a voľnou atmosférou sa stáva ideálnym miestom pre oddych, na liečenie, na relaxáciu a aj na fyzické i psychické osvieženie. |
|||
== Transport == |
== Transport == |
||
Mesto a aj jazero je ľahko dostupné. |
Mesto a aj jazero je ľahko dostupné. |
||
Autom |
Autom z Bratislavy cestami M1 a M86 alebo z Košíc na diaľnici M3 a M7, ale pre krajší cestovný zážitok sa oplatí zvoliť si trasu z diaľnice M7 hlavnú cestu 71, čo sa nachádza na severnej časti maďarského „mora“ Balatón. |
||
⚫ | |||
Mestskou hromadnou dopravou |
|||
⚫ | |||
== Partnerské mestá == |
== Partnerské mestá == |
Verzia z 10:04, 21. február 2020
Hévíz | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | Maďarsko | ||
---|---|---|---|
Župa | Zalianska | ||
Obvod (Kistérség) | Hévíz | ||
Súradnice | 46°47′27″S 17°11′04″V / 46,79083°S 17,18444°V | ||
Rozloha | 8,31 km² (831 ha) | ||
Obyvateľstvo | 4 335 (1. január 2011) | ||
Hustota | 521,66 obyv./km² | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 8380 | ||
KSH | 03814 | ||
Wikimedia Commons: Hévíz | |||
Štatistika: www.ksh.hu | |||
Webová stránka: https://www.heviz.hu/ | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Hévíz je mesto v Maďarsku v Zalianskej župe. Má rozlohu 831 ha a žije tu 4 685 obyvateľov (1. január 2014)
Pôvod jazera Hévíz
Termálne jazero Hévíz je najväčším biologicky aktívnym a prirodzeným termálnym jazerom na svete[chýba zdroj], ktoré poskytuje celoročný vonkajší kúpeľ. Teplota vody v jazere je výsledkom zmiešania teplých a studených prameňov z hlbín Zeme. Z jaskyne za sekundu sa dostane na povrch 410 litrov vody, ktorá má až 40 °C.[chýba zdroj] Vďaka tejto obrovskej rýchlosti prúdenia vody sa voda v jazere za tri a pol dňa úplne obnoví, a preto je stále čistá a svieža. Pôsobenie vody poznali už aj v minulosti. Archeologické vykopávky svedčia o tom, že už aj na konci kamennej doby tu žili ľudia. Základy termálneho kúpeľníctva položili Rimania v 2. storočí pred Kr. Už aj v tejto dobe si ľudia vychutnávali teplé aj studené bazény v budove „Villa Rustica“ v meste Hévíz. O prvý významný rozvoj kúpeľov sa zaslúžila rodina Festeticsovcov z 18. storočia. Vtedy začali skúmať a aplikovať liečivé účinky termálnej vody.
Bez ohľadu na počasie a na ročné obdobie sa nájdu na veľkom 46 350 m² povrchu jazera kvitnúce lotosy. Jazero v lete môže dosiahnuť teplotu aj 36 °C. Biologickú stabilitu jazera potvrdzuje nemenená teplota vody, ktorá neklesne ani v najchladnejšom počasí pod 24 °C.
Transport
Mesto a aj jazero je ľahko dostupné.
Autom z Bratislavy cestami M1 a M86 alebo z Košíc na diaľnici M3 a M7, ale pre krajší cestovný zážitok sa oplatí zvoliť si trasu z diaľnice M7 hlavnú cestu 71, čo sa nachádza na severnej časti maďarského „mora“ Balatón.
Autobusovou dopravou, alebo vlakom je ľahké sa dostať do mesta Keszthely, a odtiaľ 15 minútová autobusová trasa do Hévízu.
Partnerské mestá
- Herbstein, Nemecko, 1995
- Pfungstadt, Nemecko, 2005
Galéria
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hévíz