Štefan Moróc: Rozdiel medzi revíziami
d po maďarsky István Mórocz |
kat |
||
| Riadok 52: | Riadok 52: | ||
[[Kategória:Úmrtia v 1683]] |
[[Kategória:Úmrtia v 1683]] |
||
[[Kategória:Narodenia v 1610]] |
[[Kategória:Narodenia v 1610]] |
||
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] |
|||
Verzia z 12:52, 28. júl 2020
| Štefan Moróc | |
| uhorský šľachtic | |
| Narodenie | 1610 |
|---|---|
| Úmrtie | 1683 |
| Národnosť | uhorská |
| Rodičia | Wolfgang Moróc de Beketfalva Žofia Kalmárová |
Štefan Moróc de Beketfalva (po maďarsky István Mórocz; * 1610 – † 1683) bol uhorský šľachtic. Bol synom uhorského vicepalatína Wolfganga Moróca (1575 – 1648) a Žofie Kalmárovej (* nar. odhadom medzi 1552 a 1612).
Životopis
Narodil sa do šľachtickej rodiny Morócovcov zo Žitného ostrova, ktorú jeho otec Wolfgang postupne začlenil medzi elitu vtedajšieho Uhorska. Štefan (maď. István) nadviazal na spoločenský vzostup svojho otca. Stal sa dlhoročným podžupanom Prešporskej stolice, potom krajinským podsudcom a prísediacim kráľovskej súdnej tabule. Patril k oddaným zástancom politiky viedenského dvora, dokonca sa zúčastnil súdov s účastníkmi Vešeléniho sprisahania.[1] Zväčšil tiež rodové majetky, spomína sa ako majiteľ územia od Šamorína po Malinovo (panstvo Éberhard) a Svätý Jur.[2]
Štefan mal tri manželky:
- Alžbeta Vitály z Dolnej Sásy (de Alszász)
- barónka Zuzana Amade z Vrakúňa (de Wárkony) († po 1663), dcéra baróna Leonarda Amadeho († 1647), uhorského podpalatína a Uršuly Götzelovej
- Kristína Kerekes zo Svätého Jura (de Szentgyörgy), dcéra Andreja Kerekesa († 1668) kráľovského protonotára a radcu Uhorskej komory a Anny Hederváryovej[1]
Spolu mal 8 detí (4 synov a 4 dcéry), dve jeho dcéry sa vydali do popredných uhorských rodín Esterházi (Alžbeta za baróna Alexandra Esterháziho de Galanta) a Sečéni (Ilona za grófa Juraja Sečéniho de Sárvár-felsővidék). Pokračovateľom na poste podžupana Prešporskej stolice sa stal jeho syn Leonard (v rokoch 1693 – 1696, 1698).[1]
Referencie
- ↑ a b c FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórócz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku. Theatrum historiae (Pardubice: Univerzita Pardubice), 2011, čís. 9, s. 201 – 223. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 2571-0621.
- ↑ REISZIG, Ede dr.. POZSONY VÁRMEGYE NEMES CSALÁDAI. [online]. [Cit. 2019-12-31]. Dostupné online.