Drotár: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert
Riadok 17: Riadok 17:


=== Slovenskí drotári ===
=== Slovenskí drotári ===
* [[Jozef Holánik-Bakeľ]] (* 1863, Dlhé Pole, Rakúsko-Uhorsko – † 1942, detto)
* [[Jozef Holánik-Bakeľ]] (* 1863, Dlhé Pole, Rakúsko-Uhorsko – † 1942, )
* Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, detto)
* Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, )
* [[Jozef Kerák]] (* 1891, Veľké Rovné - † 1945, detto)
* [[Jozef Kerák]] (* 1891, Veľké Rovné - † 1945, )


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 10:26, 12. november 2020

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Drotár pozri Drotár (rozlišovacia stránka).
Ukážka súčasného drotárskeho výrobku z expozície na Strečnianskom hrade
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO

Drotár bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z drôtu a plechu v 18.-20. storočí.

Drotárstvo a jeho tradícia bolo 12. decembra 2019 zapísané na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.[1]

Drotárstvo na Slovensku

Na Slovensku spravidla pochádzali z najchudobnejších oblastí Slovenska (severozápad) a zo Spiša. Často boli činní aj mimo Slovenska – mali dielne v USA, Poľsku, Rusku a na Balkáne.

Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku Česko-Slovenska povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo výrobných družstvách (napr. roku 1941 bolo založené družstvo Svetom vo Veľkom Rovnom).

Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje Považské múzeum v Žiline v Budatínskom zámku.

Slovenskí drotári

  • Jozef Holánik-Bakeľ (* 1863, Dlhé Pole, Rakúsko-Uhorsko – † 1942, )
  • Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, )
  • Jozef Kerák (* 1891, Veľké Rovné - † 1945, )

Referencie

  1. TASR. Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-12. Dostupné online [cit. 2019-12-15]. ISSN 1336-197X.

Externé odkazy