Heinz Fischer: Rozdiel medzi revíziami

	Heinz Fischer
	rakúsky politik, právnik a vysokoškolský pedagóg
Prezident Rakúska
	V úrade; 8. júl 2004 – 8. júl 2016
Premiéri	Wolfgang Schüssel; Alfred Gusenbauer; Werner Faymann; Christian Kern
Minister vedy a výskumu Rakúska
	V úrade; 24. máj 1983 – 21. január 1987
Premiéri	Fred Sinowatz; Franz Vranitzky
Biografické údaje
Narodenie	9. október 1938 (85 rokov); Graz, Rakúsko
Politická strana	Sociálnodemokratická strana Rakúska
Alma mater	Viedenská univerzita
Vierovyznanie	Agnosticizmus
Rodina
Rodičia	Rudolf Fischer
Súrodenci	Edith Stumpf-Fischer
Manželka	Margit Binder (od roku 1968)
Deti	2
Odkazy
	Heinz Fischer na heinzfischer.at
	Heinz Fischer; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 21:17, 24. november 2021

Heinz Fischer (* 9. október 1938, Graz, Rakúsko) je rakúsky politik, právnik a vysokoškolský pedagóg, v rokoch 2004 až 2017 bol spolkovým prezidentom Rakúska.

Životopis

Heinz Fischer sa narodil v sociálnodemokratickej rodine. Jeho otec Rudolf bol v rokoch 1954–1956 štátnym tajomníkom ministerstva obchodu. Na Viedenskej univerzite vyštudoval v roku 1961 právo a získal titul doktora práv. Od roku 1978 pôsobil na Univerzite v Innsbrucku a vo Viedni, titul univerzitného profesora získal v roku 1993. Po absolvovaní súdnej praxe bol v rokoch 1963-75 tajomníkom klubu poslancov za Sociálnodemokratickú stranu Rakúska (SPÖ). V októbri 1971 sa stal za volebný obvod Viedeň poslancom Národnej rady. Predsedom parlamentnej frakcie SPÖ bol dvakrát, v novembri 1979 ho zvolili za podpredsedu SPÖ. V rokoch 1983-87 zastával Heinz Fischer post rakúskeho ministra pre vedu a výskum, v období od 5. novembra 1990 do decembra 2002 pôsobil ako predseda Národnej rady Rakúskej republiky.^[1]

Heinz Fischer patrí medzi významné osobnosti sociálnej demokracie nielen v Rakúsku, ale aj v Európe. V roku 1992 sa stal podpredsedom Strany európskych socialistov a v období 1993-99 bol predsedom Fóra Európy pre demokraciu a solidaritu.

V priamych prezidentských voľbách v apríli 2004, kandidoval za Sociálnodemokratickú stranu Rakúska a porazil Benitu Ferrerovú-Waldnerovú z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Zvíťazil so ziskom vyše 52 percent hlasov voličov. Úradu hlavy štátu sa na šesťročné volebné obdobie ujal 8. júla 2004.^[1] Na poste hlavy štátu vystriedal Thomasa Klestila, ktorý umrel 6. júla večer, dva dni pred vypršaním mandátu.^[2] Bol prvým sociálnym demokrat po 30 rokoch, ktorý sa ujal prezidentského kresla. Vo prezidentských voľbách roku 2010 sa stal sa tak víťazom už po prvom kole volieb. Ďaleko za ním skončili kandidátka slobodných Barbara Rosenkranzová a mimoparlamentný kresťanský demokrat Rudolf Gehring.^[3] V júli 2016 ho v prezidenskom kresle vystriedal Alexander Van der Bellen, nakoľko Fischer po dvoch šesťročných funkčných obdobiach už znova nemohol kandidovať.^[4]^[5]

Kontroverzie

V čase vrcholiaceho sporu medzi Brunom Kreiským a známym prenasledovateľom nacistov Simonom Wiesenthalom to bol práve Fischer, ktorý ako predseda poslaneckého klubu dal podnet na vytvorenie vyšetrovacej komisie proti Wiesenthalovi. Bývalý prezident sa dodnes skutočne neospravedlnil za tento krok, iba povedal, že mohol vtedy konať inak.^[2]

Zaujímavosti^[1]^[2]

jeho najväčším koníčkom je horská turistika a džez
je dlhoročný predseda turistického zväzu Priatelia prírody Rakúska
bol spoluvydavateľom periodík Časopis pre právnu politiku, Rakúsky časopis pre politické vedy a Budúcnosť
stal sa viceprezidentom kuratória Inštitútu Karla Rennera
je autorom desiatok štúdií z oblasti politológie a právnej vedy.
jeho vzorom bol vždy kancelár Bruno Kreisky, na ktorého sa, tak ako mnohí iní socialistickí politici, často odvoláva.

Osobný život

Je ženatý (manželka Margit), má syna a dcéru.^[1]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heinz Fischer

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d TASR. Rakúsky prezident Heinz Fischer príde na Slovensko. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-05-15. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1335-4418.
↑ ^a ^b ^c SITA. Heinz Fischer je ôsmy rakúsky prezident. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2004-07-08. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1336-197X.
↑ BABOŠ, Pavol. Fischer v paláci zostáva, extrémisti neprekvapili. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2010-04-25. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1336-197X.
↑ TASR; ČTK. Rakúskym prezidentom bude Van der Bellen, Hofer priznal porážku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-05-23. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1335-4418.
↑ TASR. Prezident Fischer ukončil svoj úrad, nástupcu zatiaľ nemá. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-07-08. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1335-4418.

[:0-1] TASR. Rakúsky prezident Heinz Fischer príde na Slovensko. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-05-15. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1335-4418.

[:1-2] SITA. Heinz Fischer je ôsmy rakúsky prezident. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2004-07-08. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1336-197X.

[3] BABOŠ, Pavol. Fischer v paláci zostáva, extrémisti neprekvapili. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2010-04-25. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1336-197X.

[4] TASR; ČTK. Rakúskym prezidentom bude Van der Bellen, Hofer priznal porážku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-05-23. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1335-4418.

[5] TASR. Prezident Fischer ukončil svoj úrad, nástupcu zatiaľ nemá. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-07-08. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1335-4418.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-{{Infobox Osobnosť
+{{Infobox Politik
-  |Meno = Heinz Fischer
+| Meno = Heinz Fischer
+| Popis osoby = [[Rakúsko|rakúsky]] politik, právnik a vysokoškolský pedagóg
-  |Portrét = Heinz Fischer - Buchmesse Wien 2018.JPG
+| Portrét = Heinz_Fischer_-_Buchmesse_Wien_2018.JPG
-  |Popis = prezident Rakúska
+| Úrad = Prezident Rakúska
-  |Dátum narodenia = {{dnv|1938|10|9}}
-  |Miesto narodenia = [[Graz]], [[Rakúsko]]
+| Koniec obdobia = [[8. júl]] [[2016]]
+| Začiatok obdobia = [[8. júl]] [[2004]]
-  |Dátum úmrtia =
+| Premiéri = [[Wolfgang Schüssel]]<br>[[Alfred Gusenbauer]]<br>[[Werner Faymann]]<br>[[Christian Kern]]
-  |Miesto úmrtia =
+| Predchodca = [[Thomas Klestil]]
-  |Podpis        =
+| Nástupca = [[Alexander Van der Bellen]]
-  |}}
+| Úrad2 = Minister vedy a výskumu Rakúska
+| Koniec obdobia2 = [[21. január]] [[1987]]
+| Začiatok obdobia2 = [[24. máj]] [[1983]]
+| Premiéri2 = [[Fred Sinowatz]]<br>[[Franz Vranitzky]]
+| Predchodca2 = Hertha Firnberg
+| Nástupca2 = Hans Tuppy
+| Dátum narodenia = {{dnv|1938|10|9}}
+| Miesto narodenia = [[Graz]], [[Tretia ríša|Rakúsko]]
+| Dátum úmrtia =
+| Miesto úmrtia =
+| Politická strana = [[Sociálnodemokratická strana Rakúska]]
+| Alma mater = [[Viedenská univerzita]]
+| Vierovyznanie = [[Agnosticizmus]]
+| Manželka = Margit Binder (od roku [[1968]])
+| Deti = 2
+| Rodičia = Rudolf Fischer
+| Súrodenci = Edith Stumpf-Fischer
+}}
+'''Heinz Fischer''' (* [[9. október]] [[1938]], [[Graz]], [[Rakúsko]]) je rakúsky politik, právnik a vysokoškolský pedagóg, v rokoch [[2004]] až [[2017]] bol spolkovým prezidentom Rakúska.
+== Životopis ==
-'''Heinz Fischer''' (* [[9. október]] [[1938]], [[Graz]], [[Rakúsko]]) je rakúsky politik.
+Heinz Fischer sa narodil v sociálnodemokratickej rodine. Jeho otec Rudolf bol v rokoch 1954–1956 štátnym tajomníkom ministerstva obchodu. Na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] vyštudoval v roku [[1961]] právo a získal titul [[Doktor práv|doktora práv]]. Od roku [[1978]] pôsobil na [[Univerzita Innsbruck|Univerzite v Innsbrucku]] a vo [[Viedeň|Viedni]], titul univerzitného profesora získal v roku [[1993]]. Po absolvovaní [[Súdnictvo|súdnej]] praxe bol v rokoch [[1963]]-[[1975|75]] [[Tajomník|tajomníkom]] klubu [[Poslanec|poslancov]] za [[Sociálnodemokratická strana Rakúska|Sociálnodemokratickú stranu Rakúska]] (SPÖ). V októbri [[1971]] sa stal za volebný obvod Viedeň poslancom Národnej rady. Predsedom [[Parlament|parlamentnej]] [[Frakcia|frakcie]] SPÖ bol dvakrát, v novembri [[1979]] ho zvolili za podpredsedu SPÖ. V rokoch [[1983]]-[[1987|87]] zastával Heinz Fischer post rakúskeho ministra pre vedu a výskum, v období od [[5. november|5. novembra]] [[1990]] do decembra [[2002]] pôsobil ako predseda Národnej rady Rakúskej republiky.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Rakúsky prezident Heinz Fischer príde na Slovensko|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/3877632/rakusky-prezident-heinz-fischer-pride-na-slovensko.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-15|dátum prístupu=2021-11-24}}</ref>
+Heinz Fischer patrí medzi významné osobnosti [[Sociálna demokracia|sociálnej demokracie]] nielen v Rakúsku, ale aj v [[Európa|Európe]]. V roku [[1992]] sa stal podpredsedom [[Strana európskych socialistov|Strany európskych socialistov]] a v období 1993-[[1999|99]] bol predsedom Fóra Európy pre demokraciu a solidaritu.
-Od [[8. júl]]a [[2004]] do [[26. január|26. januára]] [[2017]] bol spolkovým [[prezident]]om Rakúska. Vo voľbách, ktoré sa konali [[25. apríl]]a [[2004]], kandidoval za [[Rakúska socialno-demokratická strana|Rakúsku socialno-demokratickú stranu]] ''(Sozialdemokratische Partei Österreichs)'' a porazil [[Benita Ferrero-Waldnerová|Benitu Ferrero-Waldnerovú]] z [[Rakúska ľudová strana|Rakúskej ľudovej strany]] ''(Österreichische Volkspartei)''.
+V priamych prezidentských voľbách v [[Apríl 2004|apríli 2004]], kandidoval za Sociálnodemokratickú stranu Rakúska a porazil [[Benita Ferrerová-Waldnerová|Benitu Ferrerovú-Waldnerovú]] z [[Rakúska ľudová strana|Rakúskej ľudovej strany]] (ÖVP). Zvíťazil so ziskom vyše 52 percent hlasov voličov. Úradu hlavy štátu sa na šesťročné volebné obdobie ujal [[8. júl|8. júla]] 2004.<ref name=":0" /> Na poste hlavy štátu vystriedal [[Thomas Klestil|Thomasa Klestila]], ktorý umrel [[6. júl|6. júla]] večer, dva dni pred vypršaním mandátu.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Heinz Fischer je ôsmy rakúsky prezident|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/213555-heinz-fischer-je-osmy-rakusky-prezident/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2004-07-08|dátum prístupu=2021-11-24}}</ref> Bol prvým sociálnym demokrat po 30 rokoch, ktorý sa ujal prezidentského kresla. Vo prezidentských voľbách roku [[2010]] sa stal sa tak víťazom už po prvom kole volieb. Ďaleko za ním skončili kandidátka slobodných [[Barbara Rosenkranzová]] a mimoparlamentný kresťanský demokrat [[Rudolf Gehring]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Baboš|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=Fischer v paláci zostáva, extrémisti neprekvapili|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/233523-fischer-v-palaci-zostava-extremisti-neprekvapili/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2010-04-25|dátum prístupu=2021-11-24}}</ref> V júli 2016 ho v prezidenskom kresle vystriedal [[Alexander Van der Bellen]], nakoľko Fischer po dvoch šesťročných funkčných obdobiach už znova nemohol kandidovať.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|periodikum=sme.sk|dátum=2016-05-23|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://svet.sme.sk/c/20171183/rakuskym-prezidentom-sa-stal-van-der-bellen.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Rakúskym prezidentom bude Van der Bellen, Hofer priznal porážku|meno=|odkaz na autora2=|autor2=ČTK|meno2=|priezvisko2=|odkaz na autora=|autor=TASR|dátum prístupu=2021-11-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prezident Fischer ukončil svoj úrad, nástupcu zatiaľ nemá|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20210733/prezident-fischer-ukoncil-svoj-urad-nastupcu-zatial-nema.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-07-08|dátum prístupu=2021-11-24}}</ref>
-== Iné projekty ==
-{{Projekt|commonscat=Heinz Fischer}}
+== Kontroverzie ==
+V čase vrcholiaceho sporu medzi Brunom Kreiským a známym prenasledovateľom nacistov [[Simon Wiesenthal|Simonom Wiesenthalom]] to bol práve Fischer, ktorý ako predseda poslaneckého klubu dal podnet na vytvorenie vyšetrovacej komisie proti Wiesenthalovi. Bývalý prezident sa dodnes skutočne neospravedlnil za tento krok, iba povedal, že mohol vtedy konať inak.<ref name=":1" />
+== Zaujímavosti<ref name=":0" /><ref name=":1" /> ==
-{{Biografický výhonok}}
+* jeho najväčším koníčkom je [[horská turistika]] a [[džez]]
+*je dlhoročný predseda [[Turistika|turistického]] zväzu Priatelia prírody Rakúska
+* bol spoluvydavateľom periodík Časopis pre právnu politiku, Rakúsky časopis pre politické vedy a Budúcnosť
+* stal sa viceprezidentom kuratória Inštitútu [[Karl Renner|Karla Rennera]]
+* je autorom desiatok štúdií z oblasti [[Politológia|politológie]] a [[Právna veda|právnej vedy]].
+* jeho vzorom bol vždy kancelár [[Bruno Kreisky]], na ktorého sa, tak ako mnohí iní socialistickí politici, často odvoláva.
+== Osobný život ==
+Je ženatý (manželka Margit), má syna a dcéru.<ref name=":0" />
+== Iné projekty ==
+{{Projekt}}
+== Referencie ==
+{{referencie}}
 {{Prezidenti Rakúska}}
 {{DEFAULTSORT:Fisher, Hanz}}
-[[Kategória:Rakúski politici]]
-[[Kategória:Prezidenti Rakúska]]
 [[Kategória:Osobnosti z Grazu]]
+[[Kategória:Prezidenti Rakúska]]
+[[Kategória:Rakúski politici]]
+[[Kategória:Rakúski právnici]]
+[[Kategória:Rakúski vysokoškolskí pedagógovia]]
+[[Kategória:Rakúski ministri]]
+[[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]]

z d u Prezidenti Rakúska
prvá republika (1919 – 1938)	Karl Seitz (1919 – 1920) Michael Hainisch (1920 – 1928) Wilhelm Miklas (1928 – 1938)
druhá republika (od 1945)	Karl Renner (1945 – 1950) Leopold Figl (1950 – 1951) Theodor Körner (1951 – 1957) Adolf Schärf (1957 – 1965) Franz Jonas (1965 – 1974) Rudolf Kirchschläger (1974 – 1986) Kurt Waldheim (1986 – 1992) Thomas Klestil (1992 – 2004) Heinz Fischer (2004 – 2017) Alexander Van der Bellen (2017 – )