Francúzština

Francúzština je románsky jazyk, ktorým sa hovorí najmä vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku, Kanade a v rozvojových krajinách v Afrike.

Pôvod

Prvopočiatky vývoja francúzštiny ako románskeho jazyka sú spojované s postupným prenikaním rímskeho cisára Júlia Caesara do Galie v rokoch 58 pred n.l. až 52 pred n.l. Rimania so sebou priniesli svoj talent pre správu územia a ako víťazi sa ujali administratívy v krajine. Úradným jazykom sa stala latinčina (najmä vo forme hovorenej vulgárnej latinčiny). Pôvodné keltské obyvateľstvo sa snažilo jazyk svojich dobyvateľov naučiť, pretože im umožňoval dostať sa na dobre platené a rešpektované pozície úradníkov a takisto získať status rímskeho občana.

Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, a to prevažne v hovorenej podobe na vidieku, ale aj v mestských domácnostiach.

Tento proces, ktorý sa označuje ako romanizácia, prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. Tzv. provençal, nárečie kraja Provence, je svojou výslovnosťou veľmi podobné taliančine.

Obdobie Germánov

Germáni prenikali na galské územia v neskorom staroveku. Vulgárnej latinčina sa postupne vytráca a prežíva iba vo forme latinčiny klasickej, ktorá sa stal od roku 313 vyhlásením Milánského ediktu jediným jazykom bohoslužieb.

Krajina je relatívne roztrieštená a vyvíjali sa miestne nárečia (patois), z ktorých najvýznamnejšie je nárečie 'Île-de-France. Postupne sa utvárajú tri hlavné jazykové oblasti:

• Nárečie severu krajiny – la langue d'oi"l, označované podľa toho, že ano (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oi"l.
• Nárečie juhu krajiny - la langue d'oc, označované podľa toho, že ano (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oc. Nepatrí vlastne do francúzštiny, jazykoveda ho považuje za samostatný románsky jazyk, okcitánštinu?.
• Nárečie frankoprovensálske - les patois francoprovençals, vo východnej oblasti, v okolí miest Lyon, Ženeva a Grenoble.

Vplyv germánskych jazykov na francúzštinu

• Vznik tzv. h aspiré, ktoré má vplyv na viazanie slov. Zatiaľ čo v germánskych jazykoch sa hláska 'h' vyslovuje, vo francúzštine tomu tak nie je.
• Vzniká charakteristický prízvuk francúzštiny (accent pointu), väčšinou na koncovej slabike slova. Pretože v germánskych jazykoch je prízvuk na prvej slabike, došlo k redukcii výslovnosti koncových slabík v pôvodných latinských slovách.
• V románskych jazykoch je prídavné meno umiestené väčšinou za podstatným menom. Vďaka vplyvu germánskych jazykov možno niektoré krátke prídavné mená vo francúzštine nájsť pred podstatným menom (např. un petit garçon).

Obdobie šírenia kresťanstva

V roku 496 si franský kráľ Chlodovik berie za ženu Burgundsku kňažnú Klotildu a preberá aj jej katolícku vieru. Tak sa katolické kresťanstvo stáva oficiálnym náboženstvom Franskej ríše. Znovu sa vracia vplyv latinčiny, ktorá sa vyvíja do rôznych nárečí.

Francúzština vo svete

Z francúzštiny pochádza veľká časť medzinárodných slov – až 70% slov v dnešnej angličtine má francúzsky (a sprostredkovane cez francúzštinu vlastne latinský) pôvod. Francúzština je medzinárodným diplomatickým jazykom, komunikačným jazykom EÚ, NATO, OSN a ďalších podobných organizácii, dnes je však vytlačovaná angličtinou, vďaka ktorej jej význam upadá (napriek snahe francúzskej vlády podporovať šírenie jazyka v zahraničí).