Čečatová
| Čečatová | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obce | Sokoľ, Košice |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Pokryvy |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 773,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°48′19″S 21°10′59″V / 48,8052°S 21,1831°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Kavečian (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čečatová[1] (773,3 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Sokoľ, približne 7 km severozápadne od Košíc.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pokryvy.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a zasahuje na katastrálne územie obce Sokoľ, okrajovo i mesta Košice.[1] Najbližšími sídlami sú východne situovaný Sokoľ, Trebejov a Kostoľany nad Hornádom, južne sa nachádzajú Kavečany a západne Košická Belá.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Čečatová leží v hrebeni, vedúcom juhovýchodným smerom z Vysokého vrchu (851 m n. m.). Východne sa nachádza Domanov vrch (453 m n. m.) a Dubová (423 m n. m.), južne Hradová (466 m n. m.) a Dubina (525 m n. m.), západne Železný vrch (818 m n. m.), Vreteník (703 m n. m.) a Skalka (603 m n. m.) a severne Vysoký vrch (851 m n. m.), Biela skala (807 m n. m.), Prielohy (788 m n. m.) a Jánošíkova bašta (523 m n. m.).[3] Masív je súčasťou povodia Hornádu; západné svahy odvodňuje potok Črmeľ, z juhovýchodných voda odteká Čečatovským potokom a zo severných potokom Uhrinče. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no ojedinele tiež Tatry, Čergov, Slanské a Volovské vrchy.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no úbočím vedie na rázc. Kráľova studňa:
modro značený chodník od juhovýchodu z obce Kostoľany nad Hornádom
červeno značený chodník:
- od severovýchodu z Kysaku cez Prielohy a Vysoký vrch
- od juhu z Košíc (Čermeľ) cez rázc. Jánošova lúka[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-24]. Dostupné online.