Ďurovie vrch
| Ďurovie vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Detva |
| Obce | Stará Huta, Klokoč |
| Pohorie | Javorie |
| Podcelok | Javorianska hornatina |
| Povodia | Ipeľ, Hron |
| Nadmorská výška | 933,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′39″S 19°19′08″V / 48,4774°S 19,319°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zo Starej Huty
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ďurovie vrch (933,5 m n. m.[1]) je vrch v Javorí. Leží nad obcou Stará Huta, približne 10 km juhozápadne od Detvy.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Masív sa nachádza v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorianska hornatina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Detva a zasahuje na katastrálne územie obce Stará Huta a Klokoč.[4] Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí situovaná Stará Huta, severozápadným smerom sa nachádza Vígľašská Huta-Kalinka a severovýchodne Klokoč.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Ďurovie vrch leží severovýchodne od najvyššej časti pohoria, v hrebeni, ktorý vedie od Králikovho vrchu (918 m n. m.) východným smerom na Červeňákov vrch (902 m n. m.). Západne susedí sedlom oddelená Makytová (922 m n. m.) a Kukučkov kopec (927 m n. m.), južne Dedinský vrch (811 m n. m.), Javorie (1 044 m n. m.) a Sokolovo bralo (869 m n. m.), východne Ostrôžka (877 m n. m.) a Červeňákov vrch a severným smerom Veľký Korčín (863 m n. m.) a Horné Chvojno (606 m n. m.).[5] Južné svahy masívu odvodňuje do rieky Ipeľ potok Tisovník, východné jeho prítok Starohutský potok, vodu zo severných odvádza Kocanský potok do Slatiny v povodí Hrona.[2] Vrcholom vedie červeno značená Rudná magistrála. Na východnom úbočí siaha osídlenie až do výšky okolo 880 m n. m.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nesúvislý lesný porast vrcholovej časti Ďurovie vrchu umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných miest s nízkou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Ostrôžky.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej Rudnej magistrále:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.