Železničná trať Jaroměř – Trutnov
| Jaroměř – Trutnov hl. n. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 staničná budova v České Skalici | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Základné informácie | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Číslo trate | 032 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dĺžka | 52 km | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Parametre trate | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozchod | 1 435 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet koľají | 1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Napájacia sústava | neelektrizovaná | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. sklon | 15 ‰ | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. rýchlosť | 100/80 km/h | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Priebeh trate | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Železničná trať Jaroměř – Trutnov (v cestovnom poriadku označená číslom 032) sa nachádza na území Královohradeckého kraja a vedie z Jaroměře do Trutnova. Prevádzkovateľom pravidelnej osobnej dopravy na tejto trati sú momentálne České dráhy (2013). Medzi stanicami Trutnov hl. n. a Trutnov-Poříčí jazdí súprava spoločnosti PKP-PR, ktorá zaisťuje sezónnu, víkendovú, medzištátnu prepravu na trase Trutnov hl. n. - Trutnov-Poříčí - Královec - Lubawka - Jelenia Góra v spolupráci so spoločnosťou GW Train Regio (leto 2013)[1]. Trať nie je elektrifikovaná (2013).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Listom povolenia Františka Jozefa Prvého zo dňa 15. júna 1856 bola vydaná koncesia pre podnikateľov Liebiga, Kleina a bratov Lannových na výstavbu a prevádzku železnice z Pardubíc do Liberca a taktiež odbočnú trať z Josefova do Malých Svatoňovíc. Trať stavala spoločnosť Juhoseveronemecká spojovacia dráha a sprevádzkovala ju v roku 1859.
Ďalšia stavba bola zákonom umožnená ako vedľajšia stavba železnice Josefovsko-Svatoňovickej až na hranice krajinské u Karlovho Háje listom povolenia zo dňa 15. júna 1856 daným juhosevernej nemeckej železnici spojovacej. Spoločnosť zaväzuje sa, že povolenú železnicu zo Svatoňovíc do Králova Háje počne v šiestich mesiacoch odo dňa povolenia rátajúc stavať, že celú železnicu v troch ďalších rokoch postaví a verejnú jazdu po nej zavedie. Trať stavala spoločnosť Juhoseveronemecká spojovacia dráha a sprevádzkovala ju v roku 1868.
Dňa 1. mája 1859 bol slávnostne otvorený posledný úsek Juho-Severonemeckej spojovacej dráhy (SNDVB), nem. Süd-Norddeutsche Verbindungsbahn) Turnov - Liberec a zároveň bola slávnostne otvorená odbočka Juho-Severonemeckej spojovacej dráhy Josefov - Svatoňovice. Dňa 1. augusta 1868 bola sprevádzkovaná železničná trať Svatoňovice - Poříčí - Královec. V roku 1870 bol sprevádzkovaný posledný úsek Poříčí - Trutnov.[2]
Stavba prvého úseku z Jaroměře do Malých Svatoňovíc bola podmienená ťažbou uhlia v regióne Jestřebí hory (Svatoňovický uhelný revír). Trať mala pôvodne viesť údolím Úpy cez Ratibořice do Trutnova, ale vlastník baní v spomínanom uhoľnom revíri knieža Jiří Vilém Schaumburg - Lippe sa zaviazal k ročnej preprave 1 600 000 centérov uhlia a dosiahol tým zmeny trasy, ktorá nebola stavebne jednoduchá. Nakoniec bol v tej dobe realizovaný práve len úsek do Svatoňovíc. Stavbu realizovali firmy Vojtecha Lannu a bratov Kleinových, pracovalo na nej 3000 robotníkov a stála 1 792 000 zlatých.[3]
V roku 1865 získala SNDVB koncesiu pre pokračovanie trate z Malých Svatoňovíc ďalej k pruským hraniciam do Královca. Stavbu trate však pozastavila krátka a krvavá prusko-rakúska vojna v roku 1866. Cezhraničný styk umožnila povojnová zmluva medzi Rakúskom a Pruskom a doprava tu začala byť prevádzkovaná v roku 1869. O rok neskôr bola sprevádzkovaná spojka medzi dnešnými stanicami Trutnov-Poříčí a Trutnov hlavní nádraží.[4]
Počas 2. svetovej vojny prechádzala za zastávkou Suchovršice cez trať štátna hranica medzi Protektorátom a Nemeckou ríšou, časť trate sa teda nachádzala na cudzom území.[5][6] V povojnovom období sa potom depo v Jaroměři stalo jedným z posledných útočísk parných rušňov v Čechách, kedy posledné jazdy parných strojov rady 556.0 prebehli až v roku 1981.[7]
K prepadu skôr silnej nákladnej dopravy došlo okrem iného v súvislosti s koncom ťažby uhlia vo Svatoňovickom, Radvanickom aj Žacléřskom revíri aj ukončením prevádzky na hraničnom priechode Královec - Lubawka.
V súčasnosti (2013) sú na trati na osobných vlakoch nasadzované motorové vozne radu 810 a 854, motorové jednotky 814, na rýchlikoch z Prahy do Trutnova potom klasické súpravy na čele s rušňami radu 750.7.[8]
Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]
V súvislosti s budúcnosťou trate Jaroměř - Trutnov sa objavujú plány na vytvorenie lepšieho spojenia Hradca Králové a Náchoda pomocou novo vystavanej spojky, ktorá by odbočovala zo stanice Česká Skalice ako náhrada za nevýhodne smerovanú trať Starkoč - Václavice.[9]
Revitalizácia trati Hradec Králové – Jaroměř – Trutnov[upraviť | upraviť zdroj]
Na jar roku 2015 začne revitalizácia trati Hradec Králové – Jaroměř – Trutnov.[10] Predovšetkým ide o rekonštrukcie častí trate (mosty, železničné stanice, prejazdy, koľajové kríženie, koľajové oblúky apod.), kde musia vlaky teraz pri prejazde výrazne znížiť rýchlosť. Vďaka tomu bude možné dosiahnuť skrátenie cestovnej doby Hradec Králové – Svoboda nad Úpou zo súčasných 120 minút na systémových 90 minút.[11] S elektrifikáciou úseku Jaroměř – Trutnov tento projekt nepočíta.[10]
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Na úseku trate medzi Jaroměřou a Rychnovkem bol drevený železničný most cez Labe, bol vo svojej dobe najdlhším v Rakúskej monarchiu. Vyžadoval pre svoju údržbu neustálu prítomnosť tesárov. Nakoniec bol roku 1890 nahradený železnou konštrukciou.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
![Areál bývalého depa v Jaroměři dnes slúži ako železničné múzeum[12]](//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f4/Lokomotiva_u_Jarom%C4%9B%C5%99e.jpg/120px-Lokomotiva_u_Jarom%C4%9B%C5%99e.jpg)
Areál bývalého depa v Jaroměři dnes slúži ako železničné múzeum[12] -
Súčasný most v mieste predchádzajúcej problematickej drevenej konštrukcie -
Budova hlavnej stanice v Trutnove -
Vlaková zastávka v Suchovršiciach -
Rýchlik 850 Sněžka medzi Velkými a Malými Svatoňovicami
![Areál bývalého depa v Jaroměři dnes slúži ako železničné múzeum[12]](/wiki/S%C3%BAbor:Lokomotiva_u_Jarom%C4%9B%C5%99e.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Cestovný poriadok trate č. 043, r. 2012-2013; SŽDC [online]. [Cit. 2015-04-03]. Dostupné online. Archivované 2013-05-16 z originálu.
- ↑ História tratí; internetová databáza; Sekera, Pavel
- ↑ a b BALÍČEK, Jaroslav; BALÍČEK, Petr. Z historie trati Jaroměř - Trutnov. LD Trutnov. Dostupné online [cit. 2010-12-17]. Archivované 2010-04-29 z originálu. (po česky)
- ↑ SCHREIER, Pavel. Příběhy z dějin našich drah. Praha : Mladá Fronta, 2009. ISBN 978-80-204-1505-9. Kapitola Železnice soukromá, s. 105 - 106. (po česky)
- ↑ Cestovný poriadok českej časti trate z roku 1944
- ↑ Cestovný poriadok nemeckej časti trate z roku 1944
- ↑ HRDLIČKA, Jan. Podkrkonošská parní nostalgie. C.K. Podžalské muzeum. Dostupné online [cit. 2010-12-17]. (po česky)
- ↑ Radenie vlakov; ZelPage.cz
- ↑ Prognóza vývoja územia Královohradeckého kraja [online]. [Cit. 2015-04-03]. Dostupné online. Archivované 2009-02-18 z originálu.
- ↑ a b PAČESNÁ, Daniela. Oznámení záměru [online]. Praha: 4.1.2014, [cit. 2014-04-07]. Dostupné online.
- ↑ Strana 32
- ↑ Železniční muzeum výtopna Jaroměř
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Jaroměř–Trutnov na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Jaroměř – Trutnov
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Popis trate 032 Jaroměř - Trutnov
- Fotogaléria z trate 032
- Elektronický archív vlakových cestovných poriadkov ČD a ČSD (ČD od decembra 2002 + české trate ČSD 1981/1982)