Žigmund Burgundský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätý Žigmund Burgundský
Kráľ Burgundov a mučeník
Detail z fresky Piera della Francescu (1451)
Detail z fresky Piera della Francescu (1451)
Panovanie
DynastiaBurgundovci
Panovanie516 – 524
PredchodcaGundobad
NástupcaGodomar
Biografické údaje
Narodeniecca 475
Úmrtie524
Aurelianum (dnes Orléans, Francúzsko
VierovyznanieKatolícka cirkev
Rodina
Manželka
Ostrogota
Prokopa
Potomstvo
Suavegotta
Ségérich
OtecGundobad
MatkaCaretene
Svätec
V cirkviKatolícka cirkev
PatronátČeska, mesta Płock, mesta Freising
Atribútykoruna, palma, studňa
Sviatok1. máj
Odkazy
Spolupracuj na CommonsŽigmund Burgundský
(multimediálne súbory na commons)

Žigmund Burgundský (lat. Sigismundus;[1] * okolo 475 – † 524, Aurelianum (dnešné Orléans, Francúzsko) bol kráľom Burgundov od roku 516 až do svojej smrti, keď nahradil svojho otca. Žigmund a jeho brat Godomar boli porazení v boji Chlodovovými synmi a Godomar utiekol. Žigmund bol zajatý Chlodomerom, kráľom Orléans, kde bol držaný ako väzeň. Neskôr bol on, jeho žena a jeho deti popravení. V Katolíckej cirkvi je uctievaný ako svätý.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Šíriteľ kresťanstva[upraviť | upraviť zdroj]

Žigmund sa narodil kráľovi Gundobadovi a jeho žene Caratene. Jeho otec bol ariánom.[2] Žigmund sa počas dospievania stal žiakom Avita[2], chalcedónskeho biskupa z Vienne, ktorý obrátil Žigmunda z ariánskej viery svojich burgundských predkov.[3]

Žigmund bol horlivým šíriteľom kresťanstva. V roku 515[4] založil kláštor zasvätený svätému Mauríciovi v Agaune v Sittenskej diecéze[5] vo Valais, ktorý bohato vyzdobil.[5] V tomto kláštore tiež zaviedol nepretržité spievanie žalmov.[6][7] Na Žigmundove naliehanie zvolal biskup Avita koncil v Epaone, aby boli vyriešené mnohé sporné otázky v burgundských diecézach.[2]

V roku 516 sa po smrti svojho otca stal kráľom Burgundov.[8]

Žigmundov konflikt s biskupom Apollinairom[upraviť | upraviť zdroj]

Žigmund sa dostal do konfliktu s Apollinairom, biskupom z Valencie, pre pravidlá týkajúce sa manželstva. Kráľov pokladník Štefan žil v zjavnom inceste. Štyria biskupi provincie mu nariadili, aby sa oddelil od svojej spoločníčky, ale on sa obrátil na Žigmunda, ktorý sa zastal svojho úradníka a štyroch biskupov vyhnal na Sardíniu. Biskupi sa však odmietli podvoliť. Po nejakom čase kráľ ustúpil a dovolil trom z nich vrátiť sa na svoje stolice, s výnimkou Apollinaira, ktorého vzdor spôsobil, že bol voči kráľovi obzvlášť nepríjemný. Rok bol držaný v blízkom väzení. Nakoniec kráľ, zasiahnutý ťažkou chorobou, poslal kráľovnú, aby požiadala Apollinaira, aby prinavrátil panovníkovi zdravie. Po jeho odmietnutí kráľovná požiadala o jeho plášť, ktorý by položila na trpiaceho. Biskup jej žiadosti vyhovel, kráľ sa uzdravil a Apollinaire sa mohol vrátiť na svoju biskupskú stolicu.[9][10]

Vražda syna[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Gregora z Tours sa Žigmund oženil s dcérou ostrogótskeho kráľa Theodoricha. Mali syna Sigericha.[8] Ovdovený Žigmund sa neskôr znovu oženil s neurodzenou Prokopou, komornou,[8] ktorá „nevlastného syna týrala a urážala“.[11] Keď v jeden sviatočný deň v roku 522[5] videl Sigerich svoju nevlastnú matku oblečenú v slávnostných šatách svojej zosnulej matky, zvolal, že nie je hodná nosiť ich. (Podľa burgundského práva mali matkine šaty pripadnúť jeho sestre Suavegotte.) Kráľovná presvedčila Žigmunda, aby sa vysporiadal so svojím synom[8], pričom tvrdila, že Sigerich plánoval nielen zabiť svojho otca a zmocniť sa trónu, ale že si nárokoval aj kráľovstvo svojho starého otca v Taliansku. Žigmund prikázal mladíka odviesť, keď bude opitý, a utopiť ho v studni.[11] Potom, premožený výčitkami svedomia, sa Žigmund stiahol do kláštora, ktorý založil, aby konal prísne pokánie.[2]

Detail z mučeníctva a oslávenia svätého Žigmunda (Bergmiller 1729, kostol v Hochmössingen)

Burgundská vojna a porážka Žigmunda[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 523 Klotilda pripravovala pomstu za vraždu svojho otca Chilpericha II. Burgundského, ktorého v roku 493 zabil Žigmundov otec Gundobad. Podnecovala svojich synov proti Žigmundovi[8] a vyvolala burgundskú vojnu. V tom istom roku napadli Burgundské kráľovstvo štyria franskí králi Chlodomer, Childebert I., Chlotar I. a Theuderich I..[2] Žigmund a jeho brat Godomar viedli burgundskú obranu, ale bitku prehrali. Godomar utiekol a Žigmund si obliekol mníšsky habit a ukryl sa v cele neďaleko svojho opátstva.[12] Žigmund bol zajatý Chlodomerom, kráľom Aurelianie (dnešné Orléans). Dňa 1. mája 524 bol sťatý[8] a jeho telo bolo hodené do studne. Žigmundova manželka a zvyšné deti boli tiež usmrtené.[13]

V roku 535[chýba zdroj] boli Žigmundove pozostatky získané zo studne v Coulmiers[5] na pokyn opáta Veneranda[8] a pochované v kláštore svätého Maurícia v Agaune[13] (v dnešnom Švajčiarsku[8]).

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Žigmunda vystriedal na tróne kráľovstva Burgundov jeho brat Godomar. Ten zhromaždil burgundskú armádu a požiadal o pomoc svojho spojenca, ostrogótskeho kráľa Theodoricha Veľkého. Godomar získal 25. júna 524 v bitke pri Vézeronce späť svoje územie. Údajne svojou rukou zabil Chlodomera. Posádky, ktoré tu Frankovia zanechali, boli zmasakrované.

Uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Relikviár svätého Žigmunda v katedrále Płock (2011)

Žigmund bol krátko po smrti uctievaný ako svätý pre svoju mučenícku smrť[8], ktorá zastrela spomienku na synovraždu.[5] Ako bolo v tej dobe zvykom, slávnostný presun jeho ostatkov sa rovnal svätorečeniu.[12] Tento svätý sa najčastejšie zobrazuje ako mladý kráľ s korunou, žezlom a jablkom. Na jeho zavraždenie upozorňujú palma a meč, ako aj studňa.[5]

V roku 1356[14] preniesol cisár Svätej ríše rímskej Karol IV. Žigmundove relikvie do Prahy.[15] Sú uložené v katedrále sv. Víta.[5] Jeho rýchlo sa rozvíjajúci kult spôsobil, že sa stal patrónom Českého kráľovstva (terajšie Česko).[16] Časť ostatkov dal Karol IV. ako dar pre poľského kráľa Kazimíra III. do katedrály v Plocku.[12]

Karol IV. dal svätcovo meno jednému zo svojich synov, neskoršiemu uhorskému kráľovi Žigmundovi (ktorý sa po desaťročiach stal aj českým kráľom a cisárom Svätej ríše rímskej). V roku 1424 postavil Žigmund Uhorský v Budíne kostol na počesť svätého Žigmunda.[17] V tom istom roku kráľ Žigmund odviezol z Prahy relikvie sv. Žigmunda a poslal ich do uhorského mesta Varad, aby ich ochránil pred husitmi.[18]

Uctievanie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Tomuto svätcovi je na Slovensku zasvätený kostol v Grinave pochádzajúci z 14. storočia.[19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). [s.l.] : [s.n.], 2004. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e Svätý Žigmund Burgundský [online]. Christianitas, 2021-05-02, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  3. ↑ ANDREADES, A.; BURY, J. B.. History of the Later Roman Empire from the Death of Theodosius to the Death of Justinian, A.D. 395 to 565. The Economic Journal, 1923-06, roč. 33, čís. 130, s. 243. Dostupné online [cit. 2023-03-06]. ISSN 0013-0133. DOI: 10.2307/2222860.
  4. ↑ PERENNIAL, Prayer; ROSEWEIN, Barbara. Monks and Nuns, Saints and Outcasts. [s.l.] : Cornell University Press, 2000.
  5. ↑ a b c d e f g Svätý Žigmund, patrón Rímsko-katolíckeho kostola v Grinave [online]. www.grinava.com, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  6. ↑ Svatý Zikmund | Katedrála [online]. www.katedralasvatehovita.cz, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online. Archivované 2023-03-06 z originálu.
  7. ↑ Tento kláštor je jediný, v ktorom od svojho založenia až dodnes pretrváva rehoľné spoločenstvo.
  8. ↑ a b c d e f g h i PAVLÍK, Václav. Světec s nepopulárním jménem. Přesto je sv. Zikmund patronem Čech [online]. Náš region, 1.5.2020, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online. (česky)
  9. ↑ CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: St. Apollinaris [online]. www.newadvent.org, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  10. ↑ CatholicSaints.Info » Blog Archive » Book of Saints – Apollinaris – 5 October [online]. [Cit. 2023-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b STAFFORD, Pauline; NELSON, Janet L.; MARTINDALE, Jane. Law, Laity and Solidarities. [s.l.] : Manchester University Press, 2001. Google-Books-ID: UJrKcQoFri0C. Dostupné online. ISBN 978-0-7190-5836-3. (po anglicky)
  12. ↑ a b c sv. Zikmund [online]. catholica.cz, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  13. ↑ a b COLLINS, David J.; KLANICZAY, Gábor; PÁLMAI, Éva. Holy Rulers and Blessed Princesses: Dynastic Cults in Medieval Central Europe. The Sixteenth Century Journal, 2005-10-01, roč. 36, čís. 3, s. 858. Dostupné online [cit. 2023-03-06]. ISSN 0361-0160. DOI: 10.2307/20477516.
  14. ↑ SPOLOK SVÄTÉHO VOJTECHA. Sv. ŽIGMUND BURGUNDSKÝ, kráľ [online]. www.nws.sk, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  15. ↑ PHILLIPS, Richard. Binding Words: Textual Amulets in the Middle AgesBy Don C. Skemer. University Park: Pennsylvania State University Press, 2006. Pp. viii+327. $25.00.. History of Religions, 2009-02, roč. 48, čís. 3, s. 252–253. Dostupné online [cit. 2023-03-06]. ISSN 0018-2710. DOI: 10.1086/598233.
  16. ↑ St Sigismund of Burgundy [online]. 2009-05-06, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ PATAI, Raphael. The Jews of Hungary : history, culture, psychology. Detroit : Wayne State University Press, 1996. Dostupné online. ISBN 0-8143-2561-0. (anglicky)
  18. ↑ FEJESNÉ DR. VARGA, Zita. Barbár vádlottak – gondolatok Móricz Zsigmond Barbárok c. novellája nyomán. Debreceni Jogi Műhely, 2016-12-30, roč. 13, čís. 3-4. Dostupné online [cit. 2023-03-06]. ISSN 1786-5158. DOI: 10.24169/djm/2016/3-4/2.
  19. ↑ Podrobné informácie - Rímskokatolícky kostol sv. Žigmunda [online]. Kostoly Slovenska, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sigismond (saint) na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žigmund_Burgundský&oldid=7794083“