Aiči E13A

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aiči E13A
E13A-3s.jpg
Aiči E13A Jake počas letu
Typ trojmiestne palubné plavákové (hydroplán) prieskumné lietadlo určené na boj s loďami
Výrobca Aiči
Charakter vyradený
Hlavný používateľ Japonské cisárske námorné letectvo
Výroba Aiči Tokei Denki K.K., K.K. Watanabe Tekošó, Kjúšu Hikoki K.K. od roku 1943, Dai-Juiči Kaigun Kókúšó
Vyrobených okolo 1200[1]

Aiči E13A (Spojenecké označenie Jake) bolo dvojmiestne plavákové prieskumné lietadlo používané japonským námorným letectvom počas druhej svetovej vojny s oficiálnym označením námorné prieskumné lietadlo typ 0 (z jap. 零式水上偵察機).

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 1937 zadal japonský námorný úrad špecifikácie na dvojmiestne plavákové lietadlo (neskôr zmenené na trojmiestne), ktoré malo nahradiť úspešný dvojplošník Kawaniši E7K z roku 1933. Vývoja sa ujali spoločnosti Aiči, Kawaniši a Nakadžima, pričom iba spoločnosť Aiči postavila prototypy s dodatočnou špecifikáciou na trojmiestny typ. Prototyp E13A vychádzal z lietadla E7K2 pričom ho v mnohých výkonoch prekonával. Po porovnávacích skúškach s dvoma prototypmi od firmy Kawanaši bol nakoniec vybraný typ E13A. Firma Aiča začala vyrábať typ E13A1 v roku 1942 (spolu 130 kusov) ešte pred objednávkou od námorníctva kvôli zvýšeniu produktivity strmhlavých bombardérov[1].

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

  • E13A1 model 1 – základná verzia
  • E13A1a model 11A – od základnej verzie sa líšila rozpernými výstužami, kužeľom na vrtuli a vylepšeným rádiom
  • E13A1b model 11B – verzia vybavená rádiolokátorom vzduch-zem
  • E13A1-K – cvičná verzia s dvojitým riadením

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stroje sa zúčastnili bojov v Pacifiku, útoku na Pearl Harbor, bitky o Midway a Koralovom mori. Všetky tri verzie boli nasadené v bojových úlohách ako je bombardovanie cieľov na zemi aj na mori, pri samovražedných misiách, ale tiež pri záchrane posádok lodí a ako štábne lietadlá pri transporte námorných dôstojníkov.

Špecifikácie (E13A1)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 3
  • Dĺžka: 11,30 m
  • Rozpätie: 14,50 m
  • Výška: 7,4 m
  • Plocha krídel: 36 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 642 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 3 640 kg
  • Pohonná jednotka: 1x hviezdicový vzduchom chladený motor Micuniši Kinsei 805 kW (1 079 k)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 375 km/hod vo výške 2 180 m
  • Cestovná rýchlosť: 220 km/hod vo výške 2 000 m
  • Dostup: 8 700 m
  • Dolet: 2 100 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1x zadný pohyblivý guľomet typ 92 kalibru 7,7 mm, v niektorých modeloch nahradený 20 mm kanónom typ 99 uspôsobeným na streľbu dole
  • 1x 250 kg bomba, alebo štyri 60 kg bomby alebo hlbinná bomba

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnateľné lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b COLLIER, Basil. Japanese Aircraft of World War II. London : Sidgwick&Jackson, 1979. ISBN ISBN 0-283-98399-X. Kapitola Aiči D1A, s. 57. (anglicky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kolektív autorov. Encyklopédia lietadiel. Slovak Edition. Bratislava: Gemini, 1993. 432 s. ISBN 80-7161-056-9
  • COLLIER, Basil. Japanese Aircraft of World War II. London: Sidgwick&Jackson, 1979. 144 s. ISBN 0-283-98399-X

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]