Ankylosaurus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ankylosaurus
Ankylosaurus magniventris reconstruction.png
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Rad (ordo) Vtákopanvové dinosaury Ornithischia
Čeľaď (familia) Pravé ankylosaury Ankylosauridae
Rod (genus) ankylosaurus Ankylosaurus
Druh (species) Ankylosaurus magniventris
Vedecký názov
Ankylosaurus magniventris
Brown, 1908
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ankylosaurus (v preklade stuhnutý jašter) je vyhynutý rod veľkého obrneného bylinožravého dinosaura. Známy je z troch neúplných kostier a početných ojedinelých kostí. Žil pred 66,5 až 65,5 miliónmi rokov na území dnešnej Severnej Ameriky.[1] Jeho jediným druhom je Ankylosaurus magniventris.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkostné porovnanie ankylosaura s človekom

Ankylosaurus reprezentoval jedného z posledných a zároveň najväčších „obrnených dinosaurov“ – dorastal do dĺžky až 9 metrov[2] (niektoré rekonštrukcie ho však popisujú s dĺžkou len 6 metrov, pri výške a šírke asi jedna a pol metra)[3] s hmotnosťou viac ako 6 ton.[4] Ankylosaurus bol územčistý tvor s pevnou stavbou tela, pohybujúci sa po všetkých štyroch končatinách. Končatiny boli veľmi krátke a preto je zjavné, že počas behu nebol schopný vyvinúť vysokú rýchlosť; na základe fosilizovaných odtlačkov stôp sa vedci domnievajú, že mohol bežať rýchlosťou len asi 9,7 km/h. Mal pomerne úzku lebku trojuholníkovitého tvaru (najväčšia objavená lebka tohto dinosaura je až 64,5 centimetrov dlhá a 74,5 centimetrov široká) s krátkou a širokou papuľou, ktorej boky boli vyduté smerom von a nozdry smerovali nabok. Rovnako ako ostatné ankylosaury aj on bol bylinožravec a jeho malé, listovité zuby lemovali strany čeľustí. Vpredu mal bezzubý zobák na trhanie rastlinného materiálu.

Brnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Osteodermy

Najcharakteristickejším znakom tohto dinosaura je jeho brnenie tvorené z kostených doštičiek (osteodermov), pokrytých vrstvou rohoviny. Doštičky boli rôznej veľkosti – od veľkých platničiek až po malé kostené „gombíky“ horizontálne usporiadané v radoch, ktoré mu chránili krk, chrbticu a boky. V porovnaní s rodom Euplocephalus alebo Edmontonia boli jeho doštičky prevažne hladké a bez kýlov alebo hrebeňov. Na každej strane krku mu vystupovali rady plochých, trojuholníkovitých ostňov a zo zadnej časti lebky mu smerom dozadu vyrastali krátke tupé „rohy“ na ochranu temena.

Chvostový kyjak[upraviť | upraviť zdroj]

Skamenelý kostený kyjak ankylosaura (American Museum of Natural History)

Široký a vyše 50 kilogramov ťažký kostený kyjak ankylosaura bol tvorený štyroma kostenými platňami a jeho oporou boli zrastené stavce na konci chvosta vytvárajúce vystužujúci, tyčovitý útvar. Okrem toho spevňovali chvost aj mohutné povrazce šliach. Svalnatý začiatok chvosta bol ohybný a pomocou neho kývalo zviera ťažkým kyjakom zo strany na stranu a mohlo zasadiť útočníkovi mocný úder (nedávne štúdie zistili, že bol dostatočne silný, aby odolal veľkým úderom).[5][6] Každý útočiaci predátor tak riskoval zlomeninu predkolenia alebo členku.[5]

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa rodu Ankylosaurus bola pomenovaná aj čeľaď Ankylosauridae, jedna z dvoch hlavných skupín ankylosaurov – „obrnených dinosaurov“.[7] V rámci tejto čeľade je radený do podčeľade Ankylosaurinae a za jeho sesterský taxón býva často považovaný rod Euplocephalus s čim však niektorí nesúhlasia (Carpenter, 2001 a Norell et al., 2003) a obe rody umiestňujú do úplne iných pozícii fylogenetického stromu.[8][9] Túto situáciu môžu vyjasniť jedine ďalšie výskumy.

Kladogram založený na fylogenetickej analýze podčeľade Ankylosaurinae podľa Arbour a Currie (2013):

Lebka ankylosaura (Museum of the Rockies, Montana)
Ankylosaurinae

Scolosaurus (= Oohkotokia horneri)





Ankylosaurus




Anodontosaurus



Euoplocephalus







Dyoplosaurus



Talarurus



Tsagantegia





Minotaurasaurus



Nodocephalosaurus



Tianzhenosaurus





Pinacosaurus grangeri



Pinacosaurus mephistocephalus





Tarchia



Saichania










Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zastaraná rekonštrukcia ankylosaura bez chvostového kyjaka (1908)
Holotyp

Ankylosaura pomenoval americký paleontológ Barnum Brown v roku 1908. Jeho meno, doslova „stuhnutý jašter“, pochádza z gréckych slov ankulos (slovensky: stuhnutý) a sauros (slovensky: jašter). Druhové meno, A. magniventris, z latinského magnus (slovensky: veľký) a venter (slovensky: brucho), vychádza z celkovej veľkosti tela tohto živočícha.

Holotyp nesie označenie AMNH 589 a bol nájdený v súvrství Hell Creek v Montane už v roku 1906. Pozostáva z vrchnej časti lebky, niekoľkých stavcov, rebier, časti ramenného pletenca a panciera. O šesť rokov skôr (teda v roku 1900) našiel Brown kostru veľkého dravého dinosaura (AMNH 5866), ktorý v 1905 dostal meno Dynamosaurus (dnes však prevláda názor, že v skutočnosti ide o tyranosaura). K AMNH 5866 bolo prisudzovaných aj viac ako 75 osteodermov rôznych veľkostí, ktoré sú svojim tvarom takmer identické s osteodermami ankylosaura a tak s najväčšou pravdepodobnosťou patria tomuto druhu. V roku 1910, počas expedície v Alberte, našiel Barnum Brown tretí exemplár (AMNH 5214), pochádzajúci zo súvrstvia Scollard. Tento pozostával z kompletnej lebky, rebier, končatín, panciera a vôbec prvého chvostového kyjaka. Všetky tri exempláre sú dnes uložené v American Museum of Natural History (Americkom prírodovednom múzeu) v New Yorku. Najväčšiu známu lebku tohto druhu (NMC 8880) vykopal Charles Mortram Sternberg v Alberte v roku 1947 a v súčasnosti je v expozícii v Canadian Museum of Nature v Ottawe. V priebehu rokov bolo nájdené množstvo ďalších úlomkov a zubov patriacich tomuto dinosaurovi.

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Ankylosaurus žil pred približne 66,5 až 65,5 miliónmi rokov na samom konci kriedy (neskorý kampán) a bol tak jedným z posledných dinosaurov, ktoré žili pred K/T rozhraním. Nájdený bol v amerických štátoch Montana (súvrstvie Hell Creek) a Wyoming (súvrstvie Lance) a v kanadskej Alberte (súvrstvie Scollard).

Obýval široké príbrežné planiny západnej vnútornej morskej cesty, ktorá rozdeľovala Severnú Ameriku na východnú a západnú časť. Zo všetkých troch vymenovaných súvrství je najlepšie prebádaným súvrstvie Hell Creek, tvorené prevažne pieskovcami a ílovcami.[10][11][12] V tej dobe to bola subtropická oblasť s teplým a vlhkým podnebím. Rástli tu najmä krytosemenné rastliny, s menej sa vyskytujúcimi nahosemennými (napr. borovicorasty a cykasorasty). Množstvo skamenelých listov nájdených na tuctoch rôznych miest poukazuje, že oblasť bola väčšinou zalesnená malými stromami.[13] V tomto súvrství s ním mali spoločný priestor bylinožravé rody Triceratops, Torosaurus, Thescelosaurus, Edmontosaurus, Edmontonia, Pachycephalosaurus a mäsožravé rody Ornithomimus, Troodon a Tyrannosaurus.[14][15] Na rozdiel od vtákopyskatého edmontosaura alebo rohatého triceratopsa sú jeho fosílie v týchto usadeninách veľmi vzácne. Ako už bolo uvedené vyššie, žil po boku ďalšieho „obrneného dinosaura“, edmontonii. S ňou však podľa nedávnych výskumov nezdieľal úplne rovnaké prostredie. Ankylosaurus mal širší zobák a rypák, obýval vyššie položené oblasti a jeho potrava zrejme nebola až taká selektívna, ako rodu Edmontonia, ktorá obývala nižšie položené oblasti, bližšie k pobrežiam.

V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Ankylosaurus je jedným z najpopulárnejších a najrozoznateľnejších dinosaurov. K jeho popularite výrazne prispeli rekonštrukcie v životnej veľkosti na svetovej výstave v New Yorku v roku 1964. Objavil sa v niektorých častiach série Krajina dávnych vekov a okrem toho ho bolo možné vidieť aj v dokumentárnom filme Na potulkách s dinosaurami z roku 2001 alebo Vraždiace stroje: Pravda o dinosauroch zabijakoch z roku 2005. Ďalšie stvárnenie tohto dinosaura priniesol americký televízny dokument Vláda dinosaurov z roku 2011.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ARBOUR, V. M.; BURNS, M. E.; SISSONS, R. L.. A redescription of the ankylosaurid dinosaur Dyoplosaurus acutosquameus Parks, 1924 (Ornithischia: Ankylosauria) and a revision of the genus. Journal of Vertebrate Paleontology, 2009, roč. 29, čís. 4, s. 1117 – 1135. DOI10.1671/039.029.0405.
  2. VICKARYOUS, M. K.. The Dinosauria. 2. vyd. Berkeley : University of California Press, 2004. Kapitola Ankylosauria, s. 363 – 392.
  3. CARPENTER, K.. Redescription of Ankylosaurus magniventris Brown 1908 (Ankylosauridae) from the Upper Cretaceous of the Western Interior of North America. Canadian Journal of Earth Sciences, 2004, roč. 41, s. 961 – 986.
  4. COOMBS, W. P.. Theoretical Aspects of Cursorial Adaptations in Dinosaurs. The Quarterly Review of Biology, December 1978, roč. 53, čís. 4, s. 393 – 418. DOI10.1086/410790.
  5. a b LAMBERT, D.; NAISH, D.; WYSEOVÁ, E.. Dinosaury a život v praveku. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-697-9. Kapitola Ankylosauria, s. 363 – 392.
  6. ARBOUR, V. M.. Estimating Impact Forces of Tail Club Strikes by Ankylosaurid Dinosaurs. PLoS ONE, 2009, roč. 4, čís. 8, s. e6738. DOI10.1371/journal.pone.0006738.
  7. BROWN, B.. The Ankylosauridae, a new family of armored dinosaurs from the Upper Cretaceous.. Bulletin of the American Museum of Natural History, 1908, roč. 24, s. 187 – 201.
  8. CARPENTER, K.. The Armored Dinosaurs. Bloomington : Indiana University Press, 2001. Kapitola Phylogenetic analysis of the Ankylosauria, s. 454 – 483.
  9. HILL, R. V., WITMER, L. M., NORELL, M. A. A new specimen of Pinacosaurus grangeri (Dinosauria: Ornithischia) from the Late Cretaceous of Mongolia: ontogeny and phylogeny of ankylosaurs. American Museum Novitates, December 2003, s. 1 – 29.
  10. LOFGREN, D.F.. The Encyclopedia of Dinosaurs. Ed. Currie, P. J. a Padian, K.. San Diego : Academic Press., 1997. Kapitola Hell Creek Formation, s. 302 – 303.
  11. BREITHAUPT, B.H.. The Encyclopedia of Dinosaurs. Ed. Currie, P. J. a Padian, K.. San Diego : Academic Press., 1997. Kapitola Lance Formation, s. 394 – 395.
  12. EBERTH, D.A.. The Encyclopedia of Dinosaurs. Ed. Currie, P. J. a Padian, K.. San Diego : Academic Press., 1997. Kapitola Edmonton Group, s. 199 – 204.
  13. LOFGREN, D.F.. The Encyclopedia of Dinosaurs. Ed. Currie, P. J. a Padian, K.. San Diego : Academic Press., 1997. Kapitola Hell Creek Flora, s. 300 – 302.
  14. WEISHAMPEL, David B.; BARRETT, Paul M.; CORIA, Rodolfo A.. The Dinosauria. Ed. Currie, P.J. a Padian, K.. [s.l.] : Academic Press., 2004. Kapitola Dinosaur Distribution, s. 517 – 606.
  15. BIGELOW, Phillip. Cretaceous Hell Creek Faunal Facies; Late Maastrichtian [online]. [Cit. 2012-01-27]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]