Argentínska doga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Argentínska doga
Dogue argentin.JPG
Krajina pôvodu Argentína
FCI kód 2/2.1/292
Štandardy FCI
Výška 60-65 cm (suky)
62-68 cm (psy)
Hmotnosť 40-60 kg
Pôvodné určenie lovecký pes
Terajšie určenie strážny pes
Názov v krajine pôvodu Dogo Argentino
Synonymá
Zaužívaná skratka AD, DA
Zoznam psích plemien
Black Paw.svg Psí portál

Argentínska doga je psie plemeno uznané v FCI v 2. skupine pod číslom 292.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Toto relatívne mladé plemeno vyšľachtil Dr. Antonio Nores Martínez z miestneho (Cordóbskeho) mohutného bieleho psa zvaného cordóbska doga (perro de pelea Córdobes). Tohto psa využívali miestni ľudia na zábavu - psie zápasy. Okrem toho však strážil majetok a ochraňoval stáda pred pumami, jaguármi či diviakmi.

Dr. Martínez ako vášnivý poľovník chcel vyšľachtiť mohutného a mrštného loveckého psa so silným zákusom a tak ku cordóbskej doge prikrížil nemeckú dogu a írskeho vlkodava pre výšku a rýchlosť, anglického pointra a boxera pre zlepšenie čuchu a eleganciu tela, bulteriéra, anglického buldoga a bordeauxkú dogu pre silný zákus, razantnosť a mohutnosť tela a pyrenejského mastifa, ktorý dodal argentínskej doge pevnú kostru.

Po smrti Dr. Martíneza v roku 1956 pokračoval v šľachtení jeho brat Augustín, ktorý pod hlavičkou svojej chovateľskej stanice del Chubut pokračoval v ustaľovaní plemenných znakov. Jeho úsilie vyvrcholilo v roku 1964, kedy plemeno uznala Argentínska kynologická federácia a tiež 31. júla 1973 uznaním plemena v FCI.

Do Európy prenikli argentínske dogy najmä zásluhou pána Dr. Ericha Schneider-Leyera, nemeckého kynológa, ktorý si z chovateľskej stanice del Chubut priviezol dve suky a jedného psa. Na Slovensko si prvú argentínsku dogu, Gitanu vom Knausser-Totoral, doviezli v roku 1988 z Rakúska manželia Saksunoví z Košíc.

Vzhľad a povaha[upraviť | upraviť zdroj]

Argentínska doga sa so svojimi 62 - 68 cm v kohútiku radí medzi veľké psy. Má bielu krátku srsť pokrývajúcu mohutné, mrštné, dobre osvalené telo prezrádzajúce silu a atletickosť. Má mohutnú hlavu so sklopenými ušami, ktoré sa zvykli v minulosti kupírovať. Má nízko nasadený, relatívne krátky chvost.

Biela srsť je typickým znakom plemena a vznikla cieleným chovom, pričom od počiatku si chovatelia dávali pozor na dobrú pigmentáciu nosa, očí a kože. Dnes sa modré oči či ružový nos vyskytujú iba zriedka. Biela farba mala odlíšiť psy od zveri, aby nedošlo k nechcenému zabitiu psa.

Argentínska doga je inteligentné, samostatné a mierne tvrdohlavé plemeno. Vyžaduje tesný kontakt so svojou rodinou. Pôvodne lovecké plemeno nezaprie v lese svoje lovecké pudy. Je to dominantný pes, čo sa môže prejaviť najmä vo vzťahu k iným psom, ak je AD nesprávne vedená.

Výchova a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Rodinný pes

Argentínska doga je veľký pes vedomý si svojej sily. Má silný ochranný pud a je potrebná dôsledná socializácia, výchova a výcvik. So socializáciou treba začať od útleho veku. So šteňaťom sa treba pohybovať medzi ľudmi a psami, pričom treba dbať na to, aby šteňa nezískalo negatívne skúsenosti, ktoré by v dospelosti mohli viesť k agresívnemu správaniu jedinca. Výcvik AD sa nelíši od výcviku iných plemien, treba však citlivo zvážiť prístup, aby psovod psa jednak nezlomil, na druhej strane ho však jedinec musí rešpektovať.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Plemeno vzniklo pôvodne na poľovné účely. V niektorých častiach sveta sa ešte aj dnes využíva argentínska doga pri poľovačkách. Ide o svorkový lov: vypustí sa približne 5 psov, ktoré majú vystopovať a zdržať lovenú zver pokým nepríde poľovník a zviera neskolí.

Argentínska doga sa aj dnes uplatní najmä ako strážca a obranár aj v našich zemepisných šírkach. Už len svojím zjavom odradí prípadných zlodejov od ich úmyslov. Argentíny majú stráženie v krvi a nie je potrebný špeciálny výcvik.

Najširšie využitie však v dnešnej dobe plemeno nachádza ako rodinný pes a spoločník. Je to pes oddaný svojej rodine a veľmi ťažko znáša odluku. V krajine pôvodu sa argentínska doga zvykla používať aj ako policajný, či armádny pes.

Tak isto sa v súčasnosti argentínska doga využíva aj ako pes terapeutický či asistenčný. Argentínu s certifikátom psa- terapeuta (canisterapeut) nájdeme aj na Slovensku, prvým slovenským jedincom s úspešne absolvovaným testovaním tohto typu je pes menom "Falco Feira de Santa".

Zdravotné problémy[upraviť | upraviť zdroj]

Ako väčšina bielosrstých plemien, aj argentínske dogy trpia na genetické problémy súvisiace s týmto sfarbením:

  1. Hluchota sa do chovu argentínskych dôg dostala od bulteriérov. Dnes sa už nevyskytuje tak často ako v minulosti, stretnúť sa s ňou možno najmä u šteniat od „chovateľov“ bez preukazu pôvodu, pretože v ňom sa využívajú jedince vyradené z chovu (na chov nemožno použiť jedinca, ktorý má nejakú vylučujúcu chybu, u AD ide napr. o hluchotu).
  2. Alergie - Biela srsť sa spája zvyčajne aj s vyššou náchylnosťou pokožky na alergény. Aj štipnutie blchy môže u AD spôsobiť dlhotrvajúce problémy s pokožkou.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Paulovičová, L.: DOGO ARGENTINO. In: Kynologická revue č. 11/2005; str. 41 - 44.
  • CUNLIFFEOVÁ, Juliette. Encyklopédia PSY. Bratislava : SLOVART, 2004. ISBN 80-7145-821-X.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]