Bitka pri rieke Marica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bitka pri rieke Marica alebo bitka pri Černomene sa odohrala pri rieke Marica, neďaleko dediny Černomen (dnes Ormenio, Grécko) a mesta Edirne dňa 26. septembra 1371.

Bitka bola súšasťou Osmanskej expanzie na Balkáne. Predchádzalo jej dobytie Sozopolu. V ďalších bojoch Turci získali mestá Drama, Kavala a Serres v dnešom Grécku. V bitke stáli proti sebe vojská osmanského sultána Murada I. pod velením Lala Šahin Pašu a na druhej strane vojská balkánskej protitureckej koalície zloženej z armád Srbska, Bulharska, Uhorska, Valašska a Moldavska pod velením prilepského despotu Vukašina Mrnjavčevića a jeho brata Jovana Uglješu.

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Uglješa chcel podniknúť prekvapivý útok proti tureckému hlavnému mestu Edirne, kým sa sultán Murad I. zdržoval v Malej Ázii. Turkom sa najprv podarilo ovládnuť pevnosť Dimotiku (Dodymoteichon) na pravom brehu rieky Marice a potom celú východnú Thrákiu vrátane Drinopola (dnešná turecká Edirna),kam sultán Murad I. preniesol svoje sídlo.Osmanská armáda bola omnoho menšia, ale vďaka lepšej taktike dokázal Šahin Paša poraziť kresťanskú armádu a usmrtiť oboch vodcov, Vukašina aj Uglješu.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Macedónia a časť dnešného Grécka pripadli Osmanskej ríši. Bulharský cár Ivan Šišman a Vukašinov syn princ Marko sa stali vazalmi tureckého sultána a boli nútení bojovať na strane Osmanov proti Valašsku. Turecku sa prakticky otvorili dvere na Balkán.