Bratislavské automobilové závody

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Logo BAZ n.p.

Bratislavské automobilové závody (skr. BAZ) bol automobilový výrobný podnik v Bratislave, vybudovaný v mestskej časti Devínska Nová Ves, ktorý bol založený 1. júla 1971. Neskôr, v priebehu roku 1974, bol do BAZ delimitovaný podnik Dopravostroj, spolu s jeho pobočnými závodmi v Bratislave, Trnave, Skalici a Nitre, čím sa do BAZ dostala tiež výroba a vývoj servisných a mechanizačných zariadení. V roku 1975 boli k BAZ pričlenené ešte Podunajské strojárne. Podnik bol takto veľkoryso budovaný s úmyslom rozšírenia nepostačujúcej automobilovej výroby vo vtedajšom Československu.

Podľa jednej z pôvodných koncepcií sa v BAZ mali vyrábať osobné vozidlá strednej triedy v spolupráci s talianskou automobilkou Alfa Romeo. Podnik zahraničného obchodu Omnia predbežne doviezla 8 kusov modelu Alfa Romeo Giulia na testovanie. Mal to však byť novo vyvinutý model (19691971), nie licenčná výroba už zabehnutého vozidla, žiaľ ostalo iba pri nákresoch. Táto zamýšľaná spolupráca, ktorá by priniesla do vtedajšieho československého automobilového priemyslu úplne nové dimenzie, však v určitých kruhoch vyvolala obavy, až silný odpor. (V tom čase sa v Československu vyrábala Škoda 1000 MB / 100 a Škoda 1202). Podarilo sa presadiť, že namiesto vozidiel Alfa Romeo sa v Bratislave malo vyrábať nové vozidlo vyvíjané vtedy v Mladej Boleslavi - Škoda 720 klasickej koncepcie, takže sľubne sa rozbiehajúca spolupráca s talianskym výrobcom bola zamietnutá a ukončená. Celý projekt so Škodovkou sa však v BAZ skončil iba výrobou 3 kusov funkčných vzoriek esteticky nie veľmi vydarených, v Mladej Boleslavi vyvinutých vozidiel pod označením Škoda 731 (sedan) a Škoda 732 (Kombi), a následne bol zastavený ako v BAZ, tak aj v Mladej Boleslavi. Veľkoryso budovaná bratislavská automobilka, navrhovaná pôvodne ako karosársko-montážny závod (KMZ), tak vplyvom neodborných rozhodnutí ostala bez finálneho výrobného programu a bola dlhé roky odkázaná iba na výrobu príslušenstva a podskupín pre vtedajšie československé automobilky, ako aj na výrobu priemyselných robotov a manipulátorov. Ojedinelá výrobná kapacita ťažkej lisovne a zvarovne závodu tak ostala prakticky nevyužitá.

Prvé automobily sa tu začali finalizovať až začiatkom 80. rokov, a to aj napriek silnej a kvalitne budovanej vlastnej vývojovej základni, voľne nadväzujúcej na bývalú bratislavskú vývojovú kanceláriu automobilky Tatra, neskôr Závodu pre vývoj automobilov podniku Omnia, ktorý sa zaoberal výskumom a vývojom automobilov nepretržite už od roku 1957 a ktorý bol do BAZ po ich vzniku začlenený. K najznámejším prototypom vozidiel vyvinutých v BAZ patrí niekoľko technicky vyspelých a inovatívnych modelov úžitkových automobilov (M8 a MNA), ako aj stredný nákladný automobil SNA a STA čo bol terénny automobil vyvíjaný vo viacerých modifikáciách, ktorý mal nahradiť už vtedy zastaranú Pragu V3S. Z niektorých ďalších prototypov možno spomenúť napríklad v BAZ vyvinuté úžitkové vozidlo Furgonet (BAZ Furgonette), postavené na báze Škody 105/120, s motorom v zadnej časti vozidla, z ktorého bolo postavených tiež niekoľko navzájom mierne odlišných prototypov, líšiacich sa hlavne nadstavbami a použitými motormi (1982 – 1983), alebo športové 3-dverové coupé Locusta, odvodené od Škody Garde, avšak s motorom vpredu a s pohonom prednej nápravy. Niektoré z týchto vozidiel sa podarilo zachovať a dnes patria k cenným exponátom Múzea dopravy v Bratislave, alebo sa nachádzajú v rukách súkromných zberateľov.

Finálnej výroby automobilov sa BAZ dočkali až v roku 1982, kedy sa začala montáž modelu Škoda Garde, čo bol "prvý sériovo" vyrábaný osobný automobil na Slovensku. V priebehu troch rokov sa vyrobilo vyše 3700 kusov. Výroba však bola poznamenaná viaznúcimi dodávkami dielov z materského závodu v Čechách, čo sa nepriaznivo odrazilo aj na kvalite automobilov. Často tak stáli na dvore závodu nekompletné vozidlá čakajúce na dodávku niektorého dielu, aby mohli byť dokončené a expedované zákazníkom. Aj to bol jeden z prejavov vtedajšieho socialistického centrálne plánovaného hospodárstva.

Okrem spomínaných vozidiel sa tu vyrábali aj nápravy a iné súčiastky pre modely Škoda Rapid, Škoda 130/135/136 a Škoda Favorit, komponenty pre Škodu 1203, ako aj rozličné diely pre ostatných výrobcov automobilov v Česko-Slovensku.

História BAZ je spojená s koncernom VW. V máji roku 1991 založili spoločný podnik Volkswagen Bratislava, s.r.o. (podiely: 80 % VW, 20 % BAZ). VW do firmy vložilo financie, BAZ závod v Devínskej Novej Vsi. V roku 1998 VW odkúpil zvyšný podiel od BAZ a firma sa zmenila na Volkswagen Slovakia a.s. VW v závode po modernizácii úspešne spustil výrobu svojich vozidiel, počnúc vtedy aktuálnym modelom VW Passat B3. V internom rebríčku hodnotenia kvality v koncerne VW patrili čoskoro automobily Passat z Bratislavy k najlepším, preto tu materský závod umiestňoval výrobu sofistikovanenších verzií. Okrem rôznych modelov Volkswagenu, sa tu vyrábali, alebo vyrábajú, aj rôzne typy automobilov Audi, Porsche, Seat a Škoda. Od idey z konca 60-tych rokov o automobilke BAZ vyrábajúcej osobné automobily Alfa Romeo , sa až na začiatku 90-tych rokov podarilo zámer naplniť s automobilmi Volkswagen .

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°14′02″S 16°59′14″V / 48,233846°S 16,987352°V / 48.233846; 16.987352