Škoda Favorit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Škoda Favorit
Skoda Favorit Utrecht 1989.jpg
Výrobca Škoda Auto a.s.
Produkcia 1987 – 1994
Krajina pôvodu ČSSR / Česko
Predchodca Škoda 130
Nasledovník Škoda Felicia
Typ karosérie hatchback
Usporiadanie predný náhon
Motor(y) 781.135, 781.135E, 781.135B, 781.136, 781.136X. 781.136B; 1 289 cm³, 43/42/40/46/50/50kW
Prevodovka(y) 5-stupňová manuálna
Dĺžka 3 815 mm
Šírka 1 620 mm
Výška 1 415 mm
Škoda Forman
MHV Skoda Forman 01.jpg
Výrobca Škoda Auto a.s.
Produkcia 1991 - 1995
Krajina pôvodu Česko
Predchodca Škoda 130
Nasledovník Škoda Felicia
Typ karosérie combi
Usporiadanie predný náhon
Motor(y) 781.135, 781.135E, 781.135B, 781.136X. 781.136B; 1289cm³, 43/42/40/50/50kW
Prevodovka(y) 5-stupňová manuálna
Dĺžka 4160mm
Šírka 1620mm
Výška 1425mm
Škoda Pickup
Skoda-18.jpg
Výrobca Škoda Auto a.s.
Produkcia 1991 - 1995
Krajina pôvodu Česko
Predchodca Škoda 130
Nasledovník Škoda Felicia
Typ karosérie pickup
Usporiadanie predný náhon
Motor(y) 781.135, 781.135E, 781.135B, 781.136X. 781.136B; 1289cm³, 43/42/40/50/50kW
Prevodovka(y) 5-stupňová manuálna
Dĺžka 4065mm
Šírka 1620mm
Výška 1430mm
Škoda Favorit zozadu

Škoda Favorit je malý automobil vyrábaný automobilkou Škoda od roku 1988 do roku 1995. Automobil bol poprvýkrát predstavený v roku 1987 na strojárskom veľtrhu v Brne. Pre tuzemský automobilový priemysel znamenal Favorit veľký krok vpred. Stal sa jediným automobilom v bývalých komunistických štátoch, ktorý nebol licenčný (poznámka: Lada Samara bola skôr a tiež nebola licenčná) a svojimi vlastnosťami sa mohol vo svojej triede postaviť vedľa západoeurópskych áut. Mal hospodárne prevádzkové vlastnosti a záujem o neho prekonával výrobné kapacity.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Škoda favorit - model z roku 1939

Koncepcia osobných automobilov sa u hlavných európskych výrobcov koncom 70. rokov orientovala na pohon prednej nápravy a priečne uložený motor. Vozidlá s takouto koncepciou dosahovali menšie rozmery, nižšie hmotnosti a nižšie spotreby. Po neúspešných rokovaniach Škodovky s firmami Volkswagen, Renault, Fiat o kúpe licencií a technológie na výrobu takejto koncepcie vozidla, sa Škoda rozhodla uskutočniť vlastný vývoj vozidla s poháňanou prednou nápravou.

Vedúcim vývoja nového automobilu bol v marci 1983 poverený Petr Hrdlička, syn niekdajšieho vrchného riaditeľa, ktorý pôsobil v továrni do roku 1942. Nový riaditeľ kedysi začínal ako učeň, jeho osobná i rodinná história bola spätá s firmou a projekt nového vozidla od začiatku chápal ako prestížnu úlohu. Vyžadoval vysoké pracovné nasadenie a pri jednaní s ľuďmi bol nekompromisný a niekedy aj bezohľadný a despotický. Zostala už len maličkosť, totiž za dva a pol roku vyvinúť automobil a postaviť továreň, aj keď takáto operácia zvyčajne trvá päť rokov.

Hrdlička hneď po svojom menovaní naviazal kontakt s dizajnérskymi firmami Pininfarina, Ital Design a Bertone, ohľadom návrhu karosérie nového automobilu. Najvýhodnejšiu ponuku ponúkla firma Bertone, a tak bol 1. 6. 1983 podpísaný s touto firmou kontrakt. Ešte v septembri 1983 odišli pracovníci vývoja Škodovky do Talianska, kde im bol predstavený model v meradle 1:5 a v decembri bola do Mladej Boleslavi dodaná maketa v mierke 1:1. Karoséria prvého auta bola hotová na Silvestra 1984.

Problémom bol však ešte motor, ktorý mal byť podľa pôvodných predstáv prevzatý zo Škody 120. Európske hospodárske spoločenstvo prijalo v novembri 1983 prísnejšie predpisy o emisiách – začínala sa éra bezolovnatého benzínu, katalyzátorov a elektronických karburátorov. Tento motor však nebol voči bezolovnatému palivu odolný, takže konštruktéri Škodovky museli urobiť značné úpravy motora. Významnú spoluprácu priniesla firma Porsche, s ktorou Škoda podpísala zmluvu o odhlučnení a zavesení motora.

V decembri 1984 nastal čas intenzívnych skúšok, pri ktorých pomohla aj Kopřivnická Tatra, ktorá mala vlastnú skúšobnú dráhu. Od septembra 1986 jazdili autá životnostnú skúšku na 150 000 km. Výsledky boli porovnávané súbežne so skúšobnými autami Fiat Uno a Volkswagen Golf. Škoda Favorit dopadla dobre.

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Pri uvedení automobilu Škoda Favorit na trh v roku 1987 boli v ponuke 2 pohonné agregáty:

781.135 (Favorit 135L, Favorit 135LS)[upraviť | upraviť zdroj]

Agregát 781.135 je celohliníkový benzínový karburátorový vodou chladený radový štvorvalcový štvortaktný motor s ventilovým rozvodovom OHV, ktorý koncepčne vychádza z motora automobilu Škoda 130. Parametre:

  • zdvihový objem: 1 289 cm³
  • počet valcov: 4
  • usporiadanie: v rade šikmo uložené
  • vŕtanie x zdvih: 75,5 x 72 mm
  • stupeň kompresie: 8,8
  • čistý výkon: 43 kW pri 5 000 /min
  • točivý moment: 94 Nm pri 3 000 /min

781.136 (Favorit 136L, Favorit 136LS)[upraviť | upraviť zdroj]

Agregát 781.136 je s motorom 781.135 úplné identický až na rozdielny tvar dna piestu. Motor 135 má v dne piestu priehlbinu, ktorá znižuje kompresný pomer, zatiaľ čo motor 136 má dno piestu rovné. Parametre:

  • zdvihový objem: 1 289 cm³
  • počet valcov: 4
  • uloženie: v rade šikmo uložené
  • vŕtanie x zdvih: 75,5 x 72 mm
  • stupeň kompresie: 9,7
  • čistý výkon: 46 kW pri 5 000 /min
  • točivý moment: 100 Nm pri 3 000 /min

Oba agregáty používali pôvodne na prípravu zmesi karburátor Pierburg LEKR. Po odkúpení automobilky koncernom Voklswagen v roku 1991 však bolo primárnym cieľom udržať úroveň exportu, čomu bránili sprísňujúce sa emisné normy. Po pokusoch s pôvodným karburátorom a neriadeným katalyzátorom problém dočasne koncern vyriešil výmenou karburátora LEKR za karburátor Pierbug 2EE u motora 135. Výkon motora 135 s týmto systémom prípravy zmesi klesol na 42 kW, na motor 136 sa karburátor 2EE nemontoval. Vozy osadené týmto karburátorom sa vyskytovali spravidla v úrovni výbavy LS a boli určené spravidla na vývoz. Tento karburátor už nebol čisto mechanickou záležitosťou, ale obsahoval riadiacu jednotku s lambda sondou, nádobu s aktívnym uhlím a riadený katalyzátor ako príslušenstvo. V podstate išlo o systém jednobodového vstreku v kabáte karburátora. V rámci vytvárania akčných modelov v roku 1993 sa objavil najvýkonnejší karburátorový variant motora 136, motor 781.136X so zvýšeným výkonom na 50 kW vďaka zmenenej vačke a odstredivej regulácii rozdeľovača. Až v roku 1993 automobilka vyriešila problém s emisnými normami úplným opustením karburačného spôsobu prípravy zmesi a nasadila jednobodový vstrekovací systém Bosch Mono Motronic (BMM). Motor 135B so systémom prípravy zmesi BMM dosahoval výkonu 40 kW, zatiaľ čo motor 136B dosahoval výkon 50 kW.

Podvozok[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na koncepciu pohonu všetko vpredu (motor umiestnený pred prednou nápravou, hnaná predná náprava) bolo nutné oproti predchodcovi zmeniť typ prednej nápravy. Konštruktéri využili pri tejto koncepcii často používanú nápravu McPherson tuzemskej konštrukcie. Kvôli znižovaniu nákladov, ale aj vďaka faktu, že komplikovaná náprava Škoda 130 nebola potrebná, sa použila zadná náprava tuhá s pozdĺžnymi ramenami.

Karoséria[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastnú karosériu navrhol Bertone, pri jej návrhu mal však výrazne obmedzenie: továreň, ktorá mala zabezpečiť pre nový voz výrobu svetlometov odmietala zmeniť parametre vtedy vyrábaných parabol, ktoré sa používali pri montáži vozidiel Lada Samara. Tieto paraboly boli vhodné len na konštrukciu hranatých svetlometov a nikto iný podobné paraboly v ČSSR vyrobiť nedokázal, preto musel Bertone navrhnúť Favorit s hranatými svetlometmi a tomu podriadiť celý dizajn automobilu. Karoséria Favorita je typu hatchback, 5-dverová celokovová samonosná. Neskôr pribudol variant kombi, pick-up. Pôvodne existovali aj varianty kupé a sedan, ale do sériovej výroby sa nedostali.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne, ako u predchodcu, aj Škoda Favorit sa predávala v niekoľkých úrovniach výbavy interiéru. Pôvodný interiér v roku 1987 mal hnedú farbu, hranaté madlá dverí s integrovanou vnútornou kľučkou. Neskôr v roku 1993 bol interiér upravený do čiernej farby, bol zmenený tvar madiel, kľučka sa premiestnila bližšie k prednému hornému rohu dverí, pretože pôvodný mechanizmus vnútorných kľučiek bol veľmi náchylný na poruchy.

Akčné modely[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu výroby vozidiel Favorit potrebovala automobilka zvýšiť záujem o tieto vozidlá, preto vytvorila niekoľko akčných modelov s luxusnejšou výbavou: Silver Line, Black Line, Green Line, Solitaire.

Oproti sériovým výbavám označovaných ako LX a rozšírené GLX mali napr. metalizované laky, tónované sklá, pozdĺžne strešné nosiče – lyžiny, strešné okno (aj s roletkami – Solitaire), zadné spojlery, centrálne uzamykanie, (a alarm s diaľkovým ovládaním – Solitaire), stredový panel pod autorádiom, originálne autorádio – Blaupunkt + 4 x reproduktor (Forman), imobilizér, digitálne hodiny v stropnom paneli, otváranie 5. dverí z miesta vodiča, osvetlenie batožinového priestoru, poťahové látky sedadiel farebne zladené s lakom karosérie, čelné sklo s postupným tmavým pruhom v hornej časti okna ako slnečná clona (Solitaire), hliníkové disky kolies (elektróny), zadné koncové svetlá – smerovka s bielym krycím sklom a cúvacie svetlo slabo zatmavené biele krycie sklo, kožou potiahnutý volant, hlavicu radiacej páky a páky ručnej brzdy (Solitaire). Najdrahšia, najviac a najlepšie vybavená bola verzia Favorit a Forman Solitaire určená na vývoz do západnej Európy. Jej cena bola 340 tisíc Sk (v roku 1994).

Ďalšie akčné modely: Prima, Marathon, Excellent, Sport Line, Special Line, Comfort Line Všetky akčné modely boli vyrobené v obmedzených množstvách.

Favorit 115S, Favorit 115L[upraviť | upraviť zdroj]

Škoda Favorit 115
Výrobca Škoda Auto a.s.
Produkcia sériovo nevyrábaný
Krajina pôvodu ČSSR / Česko
Predchodca Škoda 105
Typ karosérie hatchback
Usporiadanie predný náhon
Motor(y) 781.115; 1137 cm³, 37 kW
Max. rýchlosť 140 km/h
Spotreba

(90/120/mesto)

5,8/7,6/8,2
Prevodovka(y) 5-stupňová manuálna
Dĺžka 3 815 mm
Šírka 1 620 mm
Výška 1 415 mm

Automobilka Škoda pôvodne plánovala pre modelový rad Favorit dodávať aj nízkoobjemový nízkovýkonový motor, ktorý bol odvodený od základného motora 781.135. Tento agregát vznikol znížením zdvihu motora zo 72 mm na 63,5 mm. Výsledný zdvihový objem bol 1 137 cm³ a výkon 37 kW. Vzhľadom na dosiahnutý stupeń kompresie sa možno domnievať, že motor používal – podobne ako motor 781.135 – piesty s preliačeným dnom. Súčasne so zníženým objemom motora sa automobil vybavoval aj chudobnejšou vnútornou a vonkajšou výbavou a tento variant sa nazýval Škoda Favorit 115S. Variant 115S nemal inštalovaný cyklovač stieračov, nemal sťahovateľné okná zadných dverí, disponoval prístrojovým štítom bez hodín, nebolo možné prepnúť stredové spätné zrkadlo do nočného režimu, podobne, nebola zapojená kontrolka parkovacích svetiel a kontrolka ručnej brzdy. Malo ísť o variant pre ľudí s nízkymi príjmami. Existovať mala aj verzia Favorit 115L, ktorej vnútorná výbava bola zhodná s Favoritom 135L a 136L, ale montovaný bol agregát 1 137 cm³. Záujem o Favorit bol doma aj v zahraničí tak veľký, že k výrobe tejto značne oklieštenej a výkonovo nepostačujúceho variantu nikdy nedošlo. V manuáloch pre Česko-slovensko sa táto modelový variant ani nespomína. Informácie však možno nájsť v návodoch k obsluhe pre nemecky hovoriace krajiny. Výkonové charakteristiky motora 781.115:

  • zdvihový objem: 1 137 cm³
  • počet valcov: 4
  • uloženie: v rade šikmo uložené
  • vŕtanie x zdvih: 75,5 x 63,5 mm
  • stupeň kompresie: 8,8
  • čistý výkon: 37 kW pri 5 000 /min
  • točivý moment: 78 Nm pri 3 000 /min
  • zrýchlenie: 20 sek.

Oproti klasickému Favoritu s 1,3litrovým motorom dosahoval Favorit 115 maximálnu rýchlosť len 140 km/h a vyššiu spotrebu.

Rozmery[upraviť | upraviť zdroj]

Model Favorit Forman Pick-up
Dĺžka 3 815 mm 4 160 mm 4 065 mm
Šírka 1 620 mm 1 620 mm 1 620 mm
Výška 1 415 mm 1 425 mm 1 430 mm
Rázvor 2 450 mm 2 450 mm 2 450 mm
Rozchod prednej nápravy 1 420 mm 1 420 mm 1 420 mm
Rozchod zadnej nápravy 1 380 mm 1 380 mm 1 380 mm
Priemer zatáčania 11,3 m 11,3 m 11,3 m

Hmotnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Model Favorit Forman Pick-up
Celková hmotnosť 1 325 kg 1 370 kg 1 360 kg
Hmotnosť prázdneho vozidla 875 – 895 kg 920 – 930 kg 860 kg
Maximálne zaťaženie prednej nápravy 690 kg 690 kg 690 kg
Maximálne zaťaženie zadnej nápravy 700 kg 760 kg 800 kg

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]