Budova Obchodnej akadémie v Trenčíne
Budova Obchodnej akadémie v Trenčíne je stavba postavená v roku 1936. V súčasnosti je pamiatkovo chránená. Sídli v nej Obchodná akadémia Milana Hodžu.
Súťaž[upraviť | upraviť zdroj]
Súťaž na Obchodnú akadémiu sa uskutočnila medzi 1. februárom – 5. marcom 1932 a porota mala možnosť vybrať z 50 súťažných návrhov. Keďže rozhodnutie poroty sa skončilo tým, že ani jeden z návrhov úplne nevyhovuje, a prvá cena nebola udelená, mesto to považovalo za signál, že má v ďalšom rozhodovaní voľnú ruku. Rada mesta Trenčín 23. mája „prijíma za podklad prevedenia novostavby OA projekt č. 26 s heslom 21.221 zadovážený vo verejnej súťaži, ktorého autorom je Ing. Ferdinand Silberstein v Bratislave v zmysle jeho ponuky z 2. mája – 25 650 Kč“.
Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]
Verejná súťaž na dodávateľov bola odložená pre nedostatok financií a k realizácii sa prikročilo až v roku 1935. Zemné, murárske a železobetónové práce vykonala firma Strebinger. Novostavba bola dokončená koncom roku 1936, vyučovať sa v nej začalo po skončení prvého polroku 1936/1937. Napriek faktom zo zákulisia súťaže je nesporné, že Silberstein bol víťazom súťaže, a pravdivé je aj jeho tvrdenie, že „môj moderný novátorský projekt dostal toľko uznania, že som sa stal známym architektom“.[chýba zdroj]
Kompozícia[upraviť | upraviť zdroj]
Bola to prvá rozmernejšia a spoločensky dôležitá budova v tejto štvrti. Stala sa určitým symbolom perspektívy hospodárskej prosperity miest na Slovensku. Vo svojom čase predstavovala najmodernejšiu školskú budovu na Slovensku. Bola výborne vybavená učebnými pomôckami tých čias – písacími, počítacími aj účtovacími strojmi. Architekt koncipoval budovu školy v tvare L prevažne so štvorpodlažnou výškou. Východné krídlo s učebňami a kabinetmi (ďalej šatne a toalety) na troch nadzemných podlažiach vytváralo začiatok uličnej čiary Rázusovej (vtedy Hodžovej) ulice. Funkcie južného krídla boli rozmanitejšie. V suteréne sa nachádzala aula (s možnosťou vychádzania na dvor) a čitáreň + hospodárske miestnosti, na zvýšenom prízemí byt riaditeľa, zborovne a úradovne, na 1. a 2. poschodí odborné kabinety a triedy. Spojovacie chodby sa nachádzali zo strany dvora. Architektonickú zaujímavosť budovy možno pripísať kompozícii hmôt v nároží stretnutia dvoch krídel – vystupujúca prízemná časť vstupu tvorí horizontálnu podnož vyšším hmotám, oba hranoly krídel sa zarezávajú do vyzdvihnutej hmoty hlavného schodiska (o poschodie vyššia), ktorá je obložená kabrincovým obkladom. Vertikálne presvetlené okno cez štyri podlažia osvetľuje nástupné priestory v interiéri školy, kým v exteriéri tvorí odľahčenú plochu úctyhodných rozmerov vo výraznej tmavšej hmote plášťa schodiska. Kompozícia hmôt nárožia je výrazná aj zo strany dvora. Potreby školy vyvolali prístavbu dvoch ďalších krídel budovy severným a západným smerom, čím sa nádvorie uzavrelo v tvare štvorca.
Napriek tejto prístavbe a nedostatočnej údržbe samotné dielo Ferdinanda Silbersteina nie je vážnejšie narušené, má mnoho zachovaných detailov a okrem iného je dokladom aj kvalitnej remeselnej práce svojich čias. Dispozícia budovy je prostá a napomáha dobrej orientácii v segregovaných funkciách. Veľkorysé schodisko, dobré priestorové a svetelné pomery, funkčnosť a estetika architektúry i detailov dodnes dávajú predstavu o výborných kvalitách autora, ako aj o dobrej predstave modernej školy. Budova je postavená ako železobetónový skelet, jej strechy boli projektované na relaxačné účely. Vykurovaná bola ústredným kúrením. Zaujímavý je aj zachovaný detail šatní vo východnom krídle – dobre osvetlené a vetrané časti chodby medzi vtiahnutými piliermi sú oddelené od chodby zatvárateľnými drôtenými priehradami. Aj vo svojom dnešnom prostredí pôsobí budova školy dominantne a monumentálne. Budova je pamiatkovo chránená.