Carihradská konferencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Delegáti konferencie

Carihradská konferencia trvala od 23. decembra 1876 do 20. januára 1877 v Carihrade. Zúčastnili sa na nej zástupcovia veľmocíSpojené kráľovstvo, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko, Rusko a Turecko.

Ešte pred začiatkom konferencie v období od 30. novembra do 10. decembra sa splnomocnenec britskej vlády markíz Sollbery a gróf Ignatiev dohodli na politickom rozdelení Bulharska a Bosny a Hercegoviny.

Od 11. decembra do 22. decembra sa konali predbežné zasadania, ale bez tureckých predstaviteľov. Bolo prijaté stanovisko o vytvorení 3 autonómnych oblastí, z ktorých dve boli obývané bulharským obyvateľstvom. Vznikol projekt pre ich organizáciu. Spomínaný ruský projekt navrhoval bulharskú autonómnu oblasť, do ktorej malo patriť územie Mizie, Trácka a Macedónska. To sa však nepáčilo rakúsko-uhorskému misnistrovi zahraničných vecí, grófovi Andrássymu. Svoj odpor voči projektu vyjadril aj markíz Sollbery, ktorý navrhoval, aby sa bulharské územie rozdelilo na dve oblasti – východnú, s centrom v meste Târnovo a západnú, s centrom v Sofii (ale bez oblasti Belomorie, Odrinska, Trácka a väčšej časti Rodop, aj napriek tomu, že oblasti mali bulharský charakter). Sollbery žiadal o vertikálne rozdelenie bulharského územia, pretože vedel, že vo východnej časti žijú predovšetkým Turci a Gréci, a preto toto územie musí mať samostatnú vládu.

Hranice Bulharska podľa záverov konferencie

Hlavnou otázkou carihradskej konferencie nie je oslobodenie Bulharska, ale úloha zrovnoprávnenia záujmov veľmocí, ktoré chceli eliminovať vplyv Ruska na Balkáne. Preto spomínaný projekt odporúča autonómiu dvoch bulharských oblastí – nie štátu, alebo štátov, ani slobody a nezávislosti.

  1. Základnou administratívnou jednotkou v krajine bude kantón s 5 až 10 tisíc ľuďmi, rozdelenými do skupín podľa vierovyznania (katolíci a moslimovia).
  2. Niekoľko kantónov vytvorí sandžak (menšiu administratívnu jednotku), v ktorom vládne turecký občan (katolík alebo moslim, podľa počtu obyvateľstva v sandžaku). Tento turecký občan je volený Vysokou portou.
  3. Niekoľko sandžakov vytvorí oblasť, v ktorej má naväčšie kompetencie valia (niečo ako dnešný predseda VÚC), volený Vysokou portou a s vedomím Veľkých síl na obdobie 5 rokov. Valia musel byť katolíkom, mohol však byť aj cudzinec.
  4. Systém súdnictva sa mal prebrať od Turkov.
  5. Vzniká policajný zbor, ktorého členovia sú volení Vysokou portou.

Na všetky tieto dohodnuté zmluvy mala jeden rok dohliadať medzinárodná pozorovateľská komisia. Všetky vypracované projekty na Carihradskej konferencii mali za úlohu chrániť Osmanskú ríšu proti záujmom Ruska, ktoré sa snažilo ovládnuť územie okolo úžiny Bospor a Dardanely.

Carihradskú konferenciu oficiálne otvoril Savet Mehmed paša 23. decembra 1876. Otvorenie konferencie využil na možnosť prijatia novej tureckej ústavy. To sa však nepáčilo ostatným prítomným predstaviteľom. Ale neustúpčivosť Turkov v otázke prijatia ich základného zákona štátu a zákulisné machinácie Anglicka blokujú jej hladký priebeh a privádzajú ju do absolútneho fiaska. Na protest proti Turecku, štáty, ktoré sa na konferencii zúžastnili, odvolali svojich veľvyslancov z Carihradu. Predstavitelia sa vôbec nedohodli, a tak sa Carihradská konferencia skončila neúspechom.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Odmietnutie Osmanskej vlády splniť rozhodnutie Carihradskej konferencie vyvolalo Rusko-tureckú vojnu v rokoch 1877-1878 a zároveň zbavilo Turecko (na rozdiel od predchádzajúcej Krymskej vojny) politickej a vojenskej podpory zo strany západných štátov.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]