Claude Dornier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Claudius Dornier
Claude Dornier

Narodenie 14. máj 1884
Kempten, Nemecko
Úmrtie 5. december 1969 (85 rokov)
Zug, Švajčiarsko

Claude Honoré Desiré Dornier (* 14. máj 1884, Kempten, Nemecko – † 5. december 1969, Zug, Švajčiarsko) bol nemecký letecký konštruktér, zakladateľ firmy Dornier Flugzeugwerke.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine Francúza (ktorý dovážal do Nemecka víno) a jeho nemeckej manželky v Bavorsku. Tu aj vyrastal a získal základné vzdelanie. Od mladosti sa zaujímal o vedu a techniku, v roku 1907 úspešne ukončil štúdium na Technickej univerzite v Mníchove.

Mladý inžinier sa najprv zaoberal výpočtami pevnosti materiálov v strojárskej firme Nagel v Karlsruhe. 2. novembra 1910 nastúpil dvadsaťšesťročný Dornier do firmy Luftschiffbau Zeppelin vo Friedrichshafene pri Bodamskom jazere, kde jeho schopnosti čoskoro rozpoznal sám Ferdinand von Zeppelin. Dorniera ustanovil za svojho poradcu, a nadaný konštruktér začal s vlastným výskumom a návrhmi vylepšení dielov z ľahkých zliatin a neskôr aj s návrhmi lietadiel a hydroplánov.[1]

V roku 1914 Dornier opustil so skupinkou konštruktérov a kresličov z oddelenia „Do“ továreň grófa Zeppelina a v friedrichshafenskej časti Seemoos postavil vlastnú priestornú drevenú halu a konštrukčnú kanceláriu. Onedlho po úplnom osamostatnení od Zeppelinovho koncernu gróf Zeppelin vo veku 79 rokov zomrel.

Po vojne sa kvôli zákazu stavby lietadiel, zakotveného v podmienkach zmluvy z Versailles presunul do Talianska a od roku 1921 tam začal s výrobou lietadiel. V Taliansku vznikol slávny hydroplán Wal.

Medzi rokmi 19221930 firma vyrábala hydroplány, ako napríklad obrí Dornier Do X. Po prevzatí moci nacistami sa firma okrem výroby civilných strojov pre spoločnosť Lufthansa zaoberala vývojom a výrobou lietadiel pre Luftwaffe a tak tu vznikol úspešný bombardér Do 17, následník Do 217. Počas vojny spoločnosť pracovala na veľmi rýchlom stíhacom lietadle Do 335, to sa však svojho nasadenia v boji nedočkalo.

Po druhej svetovej vojne sa Dornier presunul do Zugu vo Švajčiarsku a v Španielsku vyrábal lietadlo STOL Do 25. V roku 1956 bola výroba v Mníchove-Neuaubingu a Oberpfaffenhofene opäť obnovená. Firma Dornier v sedemdesiatych rokoch spoločne s francúzskou firmou Dassault-Breguet vyvíjala a vyrábala lietadlo Alpha Jet, ktoré sa neskôr stalo štandardným cvičným lietadlom NATO.

V roku 1934 získal Claude Dornier čestné občianstvo mesta Friedrichshafen.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lutz Tittel: 100 Jahre Claude Dornier, Metallflugzeugbau. 1914-1969. Städtisches Bodensee-Museum, Friedrichshafen 1984, ISBN 3-926162-70-8
  • Joachim Wachtel: Claude Dornier. Ein Leben für die Luftfahrt. Aviatic-Verlag, Planegg 1989, ISBN 3-925505-10-5
  • Hartmut Löffel et al.: Claude Dornier; in: Hartmut Löffel (Hg.): Oberschwaben als Landschaft des Fliegens. Eine Anthologie. Konstanz & Eggingen: Edition Isele, 2007; S. 313-353. ISBN 978-3-86142-429-1.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]