Lufthansa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lufthansa wordmark.svg
Deutsche Lufthansa AG
IATA
LH
ICAO
DLH
Volací znak
LUFTHANSA
Založená 6. januára 1926 (ako Deutsche Luft Hansa Aktiengesellschaft)
6. januára 1953 (ako Aktiengesellschaft für Luftverkehrsbedarf (Luftag))
Destinácie 215
Hlavné letiská
Vernostný program Miles & More
Salónik
  • First Class Lounge
  • Senator Lounge
  • Business Lounge
Aliancia Star Alliance
Sídlo Kolín nad Rýnom, Nemecko
Veľkosť flotily 287
Materská spoločnosť Lufthansa Group
Kľúčové osobnosti
  • Christoph Franz (predseda a CEO) (do 30. apríla 2014)
  • Carsten Spohr (predseda a CEO) (od 1. mája 2014)
Slogan Nonstop you
Webová stránka: www.lufthansa.com

Deutsche Lufthansa AG, bežne známa ako Lufthansa, je nemecký národný letecký dopravca. Meno spoločnosti je odvodené z nemeckých slov Luft (vzduch) a hansa (hanza). Je najväčšou nemeckou leteckou spoločnosťou a jednou z najväčších korporácií v leteckej doprave na svete. Obsluhuje vyše 200 destinácií v Európe, Ázii, Afrike a Amerike. Spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami prepravila za rok 2012 viac ako 103 miliónov cestujúcich. Sídlom Lufthansy je Kolín nad Rýnom, hlavné operačné základne sú na letiskách vo Frankfurte, Mníchove a Düsseldorfe. Lufthansa je zakladajúcim členom Star Alliance, najväčšej leteckej aliancie.

História[upraviť | upraviť zdroj]

1926 – 1952[upraviť | upraviť zdroj]

Časť letového poriadku Deutsche Luft Hansa z olympijského roku 1936

Pôvodná Lufthansa vznikla ako Deutsche Luft Hansa Aktiengesellschaft 6. januára 1926 v Berlíne spojením dvoch nemeckých dominantných dopravcov Deutsche Aero Lloyd a Junkers Luftverkehr. Dnešná Deutsche Lufthansa AG však právnym nástupcom Deutsche Luft Hansa AG nie je. Slovo hansa v názve síce odkazuje k slobodnému a voľnému obchodu, spoločnosť však bola vládou kontrolovaný monopol. Z materských spoločností boli okrem iného prevzaté aj logo jastraba – z Aero Lloyd (ktoré ho získalo v roku 1923 prevzatím spoločnosti Deutsche Luft-Reederei), firemnú žltú a modrú farbu dodal Junkers.

Hlavnú základňu mala spoločnosť na letisku Berlín-Tempelhof, odkiaľ 6. apríla 1926 vzlietol prvý pravidelný let po trase HalleErfurtStuttgartZürich. Tento let sa tak stal aj prvým medzinárodným letom. V lete 1926 už spoločnosť obsluhovala 57 domácich a 15 medzinárodných letísk. Prvým riaditeľom spoločnosti bol Erhard Milch, od roku 1933 priamy podriadený Hermanna Göringa a v roku 1947 odsúdený na doživotie za vojnové zločiny. Na jeseň 1928 podnikla spoločnosť lietadlom Junkers W 33 let BerlínTokio. Vznikajú prvé Joint venture, v roku 1927 Syndicato Condor v Brazílii, v roku 1930 Eurasia Corporation v Číne.

Focke-Wulf Fw 200 v službách Lufthansy

Jednoslovný názov Lufthansa bol po prvýkrát použitý v roku 1933. S rastúcim vplyvom NSDAP na dianie v Nemecku sa v nasledujúcich rokoch zvyšovala aj jej kontrola nad Lufthansou. Priekopnícke cesty a nové pravidelné spojenia (Buenos Aires, Káhira, Bagdad, Teherán, New York) sa tak stali nielen nástrojom obchodu a diplomacie, ale aj propagandy. V roku 1934 nastupujú do služby Junkers Ju 52/3m a Heinkel He 70, vďaka čomu sa značne skrátil čas trvania letov. V septembri toho istého roku bol prepravený miliónty cestujúci. V roku 1935 začína Lufthansa používať prvé ne-nemecké lietadlá: 2 kusy Boeingu 247 a jeden Douglas DC-2. Expanzia diaľkových liniek si vyžiadala potrebu vhodného stroja, čo splnil od roku 1938 dodávaný Focke-Wulf Fw 200, ktorý umožnil ako prvé lietadlo ťažšie ako vzduch priamy let Berlín – New York. Prvý let, 10. augusta 1938, túto trasu preletel za 24 hodín a 56 minút.

Junkers Ju 52 „Otto Falke“ v roku 1941

25. augusta 1939 Adolf Hitler spúšťa operáciu Fall Weiss–inváziu do Poľska, ktorá však bola ešte v ten večer odvolaná. Napriek tomu však bola od 26. augusta 1939 pravidelná osobná doprava Lufthansy dočasne zastavená. Takmer kompletný personál a flotila prešli pod velenie Luftwaffe. 30. augusta 1939 bola zastavená všetka civilná letecká doprava v Nemecku. 1. septembra 1939 o 4:40 ráno začala druhá svetová vojna. Už 21. septembra 1939 je vykonaný prvý civilný let, a to po trase Berlín – Gdansk – Königsberg, od októbra 1939 nasledovaný ďalšími. Hoci bola letecká prevádzka obnovená, pokračujúca vojna prinášala príznaky úpadku. Bežní cestujúci prakticky neexistovali, lietadlá sa prestavovali na vojenské transportné, postupujúci spojenci zužovali možné operačné pole pôsobnosti. 22. apríla 1945 vykonal Junkers Ju 52 Lufthansy let Berlín – Warnemünde, čo bol tiež posledný let tejto spoločnosti. 8. mája 1945 nadobudla platnosť bezpodmienečná kapitulácia nemeckých ozbrojených síl, ktorá v sebe zahŕňala zákaz letov nad Nemeckom nemeckým spoločnostiam. Všetky lietadlá boli zadržané a Deutsche Luft Hansa AG rozpustená. Z právneho hľadiska bol zostávajúci majetok spoločnosti zlikvidovaný k 1. januáru 1951.

Prvé oficiálne diskusie ohľadom obnovenia leteckej dopravy v povojnovom Nemecku začali v roku 1951. Hans Bongers, ktorý v Lufthanse pracoval od roku 1926, založil v Kolíne nad Rýnom „Kanceláriu Bongers“, kde sa zhromažďovali dokumenty a posudzovali možnosti vytvorenia novej leteckej spoločnosti. 26. júna 1952 nemecká federálna vláda rozhodla o založení spoločnosti pre pravidelnú leteckú dopravu. 26. septembra 1952 sa vláda rozhodla podporiť novú spoločnosť čiastkou 6 miliónov nemeckých mariek a konštatovala, že všetky prípravy pre vznik novej leteckej spoločnosti boli dokončené.

1953 – 1970[upraviť | upraviť zdroj]

Convair 340-61 (D-ACAD) na letisku Heathrow v Londýne, 1955

Meno novej leteckej spoločnosti založenej 6. januára 1953 bolo Aktiengesellschaft für Luftverkehrsbedarf (LUFTAG). V auguste boli objednané prvé lietadlá, 4 kusy Lockheed L-1049G Super Constellation. O rok neskôr, 6. augusta 1954 navyšuje spoločnosť základné imanie na 50 miliónov nemeckých mariek a mení svoje meno na Deutsche Lufthansa Aktiengesellschaft s jasným odkazom na pôvodnú Deutsche Luft Hansa AG, ktorej ochranné známky sú 17. septembra 1954 zakúpené za 30 000 nemeckých mariek. Rýchlejšie ako lietadlá Lockheed boli zakúpené a dodané stroje Convair CV-340, 1. apríla 1955 sa tak mohol uskutočniť inauguračný let na trase Hamburg – Mníchov. Všetko samozrejme prebiehalo pod dohľadom a s povolením okupačnej správy, ktorá skončila 5. mája 1955.

Už 8. júna 1955 letel prvý Super Constellation (s pilotmi amerických TWA) po trase Hamburg – Düsseldorf – Shannon – New York. Základňa spoločnosti (hub) bola na letisku Hamburg Fuhlsbüttel, v roku 1955 sa Lufthansa taktiež stáva členom IATA. 1. mája 1955 bola založená v NDR letecká spoločnosť Deutsche Lufthansa (DDR), ktorej meno vyvolalo v NSR nevôľu. 18. septembra 1958 vznikol v NDR nový dopravca Interflug, Deutsche Lufthansa (DDR) však bola zlikvidovaná až v roku 1963 na základe súdneho sporu. Aj ako dôsledok konfliktu však mala Lufthansa zakázané lety do Západného Berlína, a to až do pádu komunistického režimu. Od marca 1956 lietajú do USA už úplne nemecké posádky, s rastom počtu lietadiel vo flotile pribúdajú aj nové destinácie: Chicago, Montreal, Buenos Aires, Rio de Janeiro, São Paulo, Bagdad, Bejrút, Istanbul a Teherán. V roku 1957 prichádza do flotily Lockheed L-1649 Starliner, ktorý umožňuje lietať let Frankfurt – New York nonstop. Sieť destinácií sa ďalej rozširuje, napríklad o Brusel, Kalkatu a Karáči.

Obal letového poriadku Deutsche Lufthansa AG z roku 1961
Boeing 707-430 (D-ABOB)

Jeden z míľnikov spoločnosti nastal 2. marca 1960, kedy v Hamburgu pristálo prvé prúdové dopravné lietadlo, Boeing 707-430 s imatrikulačnou značkou D-ABOB (prvé 4 kusy z celkom 23 boli objednané 23. januára 1957). Do komerčnej prevádzky bol Boeing 707 uvedený 17. marca 1960 na linke Hamburg – Frankfurt – New York. Úsek cez Atlantik trval 9 hodín a 15 minút, predtým lety s Lockheedom L-1649 trvali 18 hodín a 20 minút. Nástup Boeingu 707 priniesol aj priamu linku Frankfurt – Chicago, nové destinácie (Dharan, Hongkong, Santiago, San Francisco, Tokio) a definitívny presun hlavnej základne do Frankfurtu nad Mohanom. Na palubách Boeingu 707 sa tiež objavil produkt Senator First class. Maximálne 24 cestujúcich v luxusných sedačkách bolo individuálne obsluhovaných palubným personálom vrátane kuchára, cestujúci mali k dispozícii bar, kde sa čapovalo pivo. Vtedy sa tiež zrodila tradícia, ktorá pretrvala dodnes – každý cestujúci vo First class Lufthansy dostane na palube červenú ružu. 20. mája 1961 dopĺňa flotilu Boeing 720, variant Boeingu 707 pre krátke a stredné trate. O rok neskôr sú zavedené ďalšie dve diaľkové linky. Johannesburg so zastávkami v Chartúme, Nairobi a Lagose. 1. apríla 1963 Lufthansa slávnostne otvára na trati Frankfurt – Hamburg „low-cost“ kyvadlovú dopravu, tzv. „Luftbus“. Lietal sa v pravidelných intervaloch lietadlami Super Constellation, letenky sa predávali priamo na palube bez možnosti rezervácie miest, nepodávalo sa žiadne občerstvenie. Očakávania však neboli celkovo naplnené a projekt bol v roku 1966 ukončený.

Boeing 727-030 (D-ABIZ) „Gelsenkirchen“

16. apríla 1964 začali svoju dlhoročnú službu u Lufthansy (ako u prvého dopravcu v Európe) Boeingy 727-030 „Europa Jet“, ďalší zásadný typ vo flotile. Najprv mali byť náhradou za Boeing 720, ktorý sa prevádzkovo neosvedčil (pravidelne lietalo len 6 kusov, posledný bol odpredaný v roku 1966). Boeing 727 svojimi parametrami viac ako vyhovoval, nasledovali tak ďalšie objednávky. Posledný kus, D-ABKT (po svojom vyradení v roku 1992 bol predaný do Česko-Slovenska firme Air Terrex, kde lietal s imatrikulačnou značkou OK-JGY) bol dodaný 19. januára 1979. Celkovo ich u Lufthansy lietalo 57, na pravidelných linkách slúžili až do 4. októbra 1992 a absolvovali vyše milión letov bez jedinej nehody s následkom zranenia alebo úmrtia cestujúcich alebo posádky. Rovnako v roku 1964 sa začalo lietať do Tokia polárnou trasou cez Hamburg, Kodaň a Anchorage.

Boeing 747-130 na poštovej známke z roku 1980
Boeing 737-130 (D-ABED) „Flensburg“ na letisku v Hannoveri, 1968

8. mája 1964 spustil Boeing práce na štúdii nového menšieho lietadla ako odozvu na typ DC-9 konkurenčných McDonnell Douglas, ktorého vývoj začal o dva roky skôr. Z tohto dôvodu navštívila už v júli 1964 na konzultácie nad novým typom Lufthansu delegácia Boeingu – Lufthansa sa tak od začiatku podieľala na vývoji budúceho Boeingu 737, ktorý sa stal komerčne najúspešnejším dopravným lietadlom v histórii. V decembri 1964 bol finálny projekt pre 84 cestujúcich v dvoch triedach ponúknutý trom potenciálnym zákazníkom: Lufthanse, Eastern Air Lines a United Airlines. 31. decembra odchádza do dôchodku z pozície predsedu predstavenstva Hans Bongers – „otec nemeckého povojnového letectva“. 19. februára 1965 objednáva Lufthansa ako prvý zákazník 21 kusov Boeingu 737-130. 6. apríla 1965 sa mapa spojov rozšírila na ďalší kontinent. Linka LH690 lietala trasu FrankfurtAtényKaráčiDillíBangkokSingapurSydney, spiatočný let trval týždeň. 2. apríla 1966 bola otvorená linka FrankfurtPraha, Boeing 727 linku LH380 lietal v pondelok a v sobotu. Bola to vôbec prvá linka Lufthansy do východného bloku. 5. mája je otvorené spojenie do Mexico City. 27. júna Lufthansa objednáva tri kusy veľkokapacitného Boeingu 747. 30. decembra 1966 je otvorená linka FrankfurtEntebbe – Dar es Salaam . V roku 1967 pokračuje expanzia na východ, Prahu nasledujú Belehrad, Budapešť, Bukurešť a Záhreb. 6. októbra 1967 končí službu u Lufthansy Super Constellation, posledný typ s piestovým motorom. 27. decembra 1967 prebrala Lufthansa prvý Boeing 737-130. Lietadlo však zostalo v USA, kde v Tucsone pokračoval výcvik pilotov. Pilotná škola Lufthansy pôsobí v Arizone dodnes, len je premiestnená do Phoenixu. Svetová premiéra typu, označovaného ako „City Jet“, nastala 10. februára 1968, kedy šéfpilot Dr. Emil Kühnl letel so strojom s imatrikulačnou značkou D-ABED linku LH147 Frankfurt – Mníchov.

Mapa liniek Lufthansy z roku 1969

3. novembra 1968 je zavedené spojenie do Tel Avivu. 1. januára 1969 sa po San Franciscu stáva druhou destináciou na západe USA Los Angeles. 14. marca 1969 podpisujú Lufthansa, Air France, Alitalia a Sabena dohodu ATLAS, týkajúcu sa spoločnej údržby Boeingov 747. V januári 1970 sa centrála spoločnosti premiestnila do novej modernej budovy na brehu Rýna. Veľmi významnou udalosťou je prílet prvého Boeingu 747-130 „Jumbo Jet“ do Frankfurtu 9. marca 1970. Lietadlo s imatrikulačnou značkou D-ABYA sa na prvý komerčný let vydalo 26. apríla na linke Frankfurt – New York ako prvý prevádzkovateľ Boeingu 747 mimo USA (prvý komerčný let vôbec uskutočnil PanAm o iba tri mesiace skôr, 21. januára 1970, na linke New York – Londýn). Lietadlo ponúkalo dovtedy nepoznanú mieru priestoru a pohodlia, cestujúci mali po prvýkrát možnosť sledovať počas letu premietanie filmov a individuálne počúvať hudbu zo slúchadiel. Na hornej palube (má iba 3 okná na rozdiel od neskorších verzií), kam sa vstupovalo po točitých schodoch, bol iba bar pre cestujúcich prvej triedy. 18. decembra 1970 je vládami Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie založená spoločnosť Airbus Industrie.

1971 – 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Nákladný Boeing 747-230F

Posledný vrtuľový typ vo flotile, Vickers 814 Viscount, bol zo služby vyradený 31. marca 1971. V tomto okamihu slúžili u Lufthansy iba prúdové stroje firmy Boeing. 10. mája bola linka z Johannesburgu predĺžená do Entebbe, 13. mája bola otvorená Boeingom 707 nová linka Frankfurt – Mníchov – Casablanca – Rio de Janeiro – São Paulo – Asunción. 5. februára 1972 sa spojil západ s východom spustením linky FrankfurtMoskva, v rovnaký deň začal z Moskvy do Frankfurtu lietať tiež Aeroflot. 19. apríla firma uvádza do prevádzky ako prvá na svete typ Boeing 747-230F, celo nákladnú verziu Boeingu 747 s kapacitou viac ako 90 ton. Bol to tiež prvý typ s automatickým nakladacím systémom, aký je používaný dodnes. Na konci augusta a začiatkom septembra je v rámci LOH 1972 vykonaných 323 špeciálnych letov.

Airbus A300B2-1C (D-AIAB) na letisku Heathrow v Londýne, 1977

28. októbra 1972 vzlietol prototyp lietadla Airbus A300B1 s imatrikulačnou značkou F-WUAB, prvé európske širokotrupé lietadlo a prvé širokotrupé lietadlo s iba dvoma motormi vôbec. 19. decembra objednáva Lufthansa predbežne 3 kusy jeho dlhšej verzie A300B2. Medzi 12. a 17. marcom 1973 podnikla Lufthansa v rámci tamojších veľtrhov 6 spiatočných letov FrankfurtLipsko (vo vtedajšej NDR). 5. augusta 1973 letí po prvýkrát linka LH658 Frankfurt – Moskva – Tokio. Je to už tretie smerovanie do tohto mesta s letmi severnou cestou cez Anchorage a južnou cez Hongkong. Spoj je po nezhodách so Sovietmi zrušený v marci 1984. V novembri 1973 naplno udrela prvá ropná kríza, spoločnosť je nútená z dôvodu nedostatku paliva rušiť a zlučovať lety. 14. januára 1974 sa na pravidelnej linke LH644 Frankfurt – Rím – Karáči – Dillí – Bangkok – Hongkong – Tokio predstavil nový typ DC-10-30 výrobcu McDonnell Douglas imatrikulačnej značky D-ADAO. Tieto trojmotorové stroje mali menšiu kapacitu ako Boeingy 747, avšak väčšiu ako Boeingy 707, preto boli primárne určené pre menej vyťažené diaľkové trate – najmä do Južnej Ameriky, kde bola kapacita Boeingov 747 nadbytočná. Postupne sa však objavovali na všetkých diaľkových linkách, lietali aj na Blízky východ. Pôvodná objednávka z 23. septembra 1970 bola na tri kusy, celkom ich vo flotile slúžilo v pasažierskych a nákladných verziách 13, a to veľmi spoľahlivo až do roku 1994. 25. júna 1975 Lufthansa napevno objednáva tri Airbusy A300B2 a ďalších 9 kusov pozdáva. 23. júla 1975 letí inauguračný let linky LH518 FrankfurtRabatCaracasBogota. V roku 1975 Lufthansa prvýkrát prepravila viac než 10 miliónov cestujúcich (10 147 900).

1. januára 1976 je do pravidelnej prevádzky u spoločností Air France a British Airways uvedené nadzvukové lietadlo Aérospatiale-BAC Concorde. Lufthansa pôvodne objednala 17. februára 1967 tri kusy tohto stroja, kvôli ich budúcej neekonomickej prevádzke je však objednávka na jeseň 1975 zrušená. 2. februára 1976 je Lufthanse v Hamburgu odovzdaný prvý Airbus A300B2. Stroj imatrikulačnej značky D-AIAA je na pravidelné spoje zaradený 1. apríla 1976 na linkách LH762/703 do Hamburgu, LH900/726 do Düsseldorfu a ešte v ten istý deň na prvý medzinárodný spoj do Londýna na lete LH034/037. 3. mája 1976 začala prevádzka linky LH628 do Dubaja, 2. novembra do Abú Zabí, obe so zastávkou v Dahráne alebo Kuvajte. 13. mája 1977 letel prvýkrát upravený Boeing 747-230BM (označovaný Boeing 747SL) s imatrikulačnou značkou D-ABYJ bez medzipristátia Frankfurt – Los Angeles. 14. júla podala Lufthansa do tej doby najväčšiu jednorazovú objednávku, zahŕňajúcu päť Boeingov 747 (s opciou na ďalšie 4) a šesť Boeingov 727 v hodnote vyše 1 miliardy nemeckých mariek. 31. januára 1978 kupuje Lufthansa 26% podiel v regionálnej leteckej spoločnosti Deutsche Luftverkehrsgesellschaft mbH a vytvára základ neskoršej Lufthansa CityLine. Od 2. novembra začali lety do Osaky. V januári 1979 je predstavená business trieda. Najprv na severoamerických linkách, od roku 1982 celosvetovo, a tak sú k dispozícii tri triedy: first, business a economy. 22. marca obdržal Boeing objednávku na 32 kusov 737-230, 2. apríla Airbus na 25 kusov nového typu A310. 7. apríla 1980 sa otvára dlho pripravovaná linka do Pekingu, let LH662 z Frankfurtu s DC-10-30 má medzipristátie iba v Karáči, 1. mája potom linka LH438 FrankfurtAtlantaDallas. 21. decembra 1980 bol dodaný prvý z celkom 41 Boeingov 737-230 Advanced. Lietadlo prinieslo úplné novinky vo vybavení, napríklad integrovaného autopilota, automatické brzdy, automatické riadenie ťahu motorov. Tieto nové funkcie majú nielen veľký význam z hľadiska bezpečnosti, ale priniesli aj lepšiu ekonomiku prevádzky, dlhší dolet a zníženie hlučnosti.

Vlak Lufthansa Airport Express
Airbus A310-203 (D-AICD)

17. apríla 1981 začína linka LH646 FrankfurtKaráčiBangkokManila. 23. júna 1981 zomrel vo veku 82 rokov Hans Max Bongers. Nerentabilita krátkych domácich letov bola u vzniku úplne nového produktu. 28. marca 1982 bol spustený projekt Lufthansa Airport Express. Štyri páry špeciálnych vlakov jazdili denne z letiska vo Frankfurte do Düsseldorfu so zastávkami v Bonne a Kolíne nad Rýnom. Vlaky mali číslovanie ako lety Lufthansy, batožiny sa odbavovali až do cieľovej destinácie. Štandardné vlakové lístky tu neplatili. Služba si získala veľkú obľubu. Spoje jazdili včas, prestup vo Frankfurte bol jednoduchý a samotná cesta údolím Rýna bol najmä pre turistov atrakciou. Neskôr bola trasa predĺžená v Düsseldorfe na letisko a na juhu do Stuttgartu. Airport Express bol ukončený v roku 1993, ale bol okamžite nahradený spoluprácou s Deutsche Bahn na vlakoch ICE pod názvom AIRail, kde Lufthansa disponuje svojou kapacitou opäť s číslami vlakov ako lety Lufthansy. 5. apríla 1982 bola otvorená turistická linka LH534 FrankfurtSeychelyMaurícius. 29. marca 1983 prevzala Lufthansa v Toulouse prvý Airbus A310-203. Toto lietadlo vychádza z Airbusu A300, je kratšie a ponúka tak menšiu kapacitu. Do prevádzky bol typ zaradený 10. apríla 1983 na linkách LH940 Frankfurt – Stuttgart a LH032 Frankfurt – Londýn. 15. mája sa sieť destinácií rozširuje linkou LH446 o Calgary a Vancouver. 31. decembra 1984 o 11:31 pristál v Hamburgu Boeing 707-330 imatrikulačnej značky D-ABUL, bol to posledný let typu Boeing 707 po 25 rokoch služby u Lufthansy. 17. júla 1985 vykonala Lufthansa ďalšiu veľkú objednávku nových lietadiel: 6 kusov Airbus A300-600, 15 kusov Airbus A320-211 a 10 kusov Boeing 737-330.

Boeing 737-300 spoločnosti EuroBerlin
Junkers Ju 52/3m (D-AQUI)

6. apríla 1986 bola v Hamburgu dokončená renovácia Junkersu Ju 52/3m. V rámci Lufthansa Berlin Foundation dodnes podniká vyhliadkové lety po celej Európe. V súčasnej dobe prebiehajú práce na renovácii Lockheedu L-1649A. 6. mája 1986 letí po prvýkrát let LH668 Frankfurt – Hongkong bez medzipristátia. V máji objednáva Lufthansa prvých 6 kusov Boeingov 747-430. 5. decembra 1986 bol dodaný prvý Boeing novej verzie 737-330 (imatrikulačná značka D-ABXL). Z predchádzajúcich modelov „737“ si ponechal iba základný tvar. Je dlhší s väčšou kapacitou, má nové krídlo a najmä nové motory CFM56, ktoré priniesli rapídne zníženie hlučnosti, exhalácií, spotreby a zvýšenie doletu. 15. januára 1987 schválilo vedenie spoločnosti nákup nových Airbusov A340, diaľkových štvormotorových lietadiel vychádzajúcich z typu A300. Američanka Michele Jett sa v januári 1987 stala prvou ženou v kokpite Lufthansy. So začiatkom platnosti letného letového poriadku 1987 Lufthansa prvýkrát v lietadlách oddeľuje fajčiarske a nefajčiarske miesta, nefajčiarskych je 70%. Od 1. apríla 1987 lieta Lufthansa do Washingtonu. V lete 1988 mohli byť po dohode medzi Nemeckom a ZSSR zavedené priame lety z Nemecka do Tokia cez Sibír. 24. júna 1988 sa Lufthansa dohodla na údržbe Airbusov A310 východonemeckého Interflugu, od 1. júla je možné si rezervovať miesta na diaľkových letoch aj v ekonomickej triede. 7. novembra 1988 začala lety spoločnosť EuroBerlin France, spoločný podnik Lufthansy a Air France so základňou na letisku Tegel v Západnom Berlíne a spojením do západonemeckých miest. Projekt bol ukončený v roku 1994.

Kokpit Airbusu A320
Boeing 747-430 (D-ABVB)

Koncom roku 1988 dostala Lufthansa prvé dva kusy Airbusu A310-304, ktoré na rozdiel od rovnako veľkých A310-203 umožňovali dolet na východné pobrežie USA. Prvý let cez Atlantik s dvojmotorovým lietadlom však u Lufthansy vykonal 12. júna 1989 na linke LH414 FrankfurtMontrealPhiladelphia Airbus A300-600. 25. mája pristál vo Frankfurte prvý z celkovo tridsiatich Boeingov 747-430 (imatrikulačná značka D-ABVB) vo farbách Lufthansy. Tento typ, na ktorého vývoji sa takisto Lufthansa podieľala, sa na takmer 20 rokov stane „ťažným koňom“ diaľkovej flotily Lufthansy. 5. júla 1989 navýšilo valné zhromaždenie spoločnosti základné imanie na 1,52 miliardy nemeckých mariek. Vláda sa tohto navýšenia nezúčastnila, prvýkrát tak má v Lufthanse väčšinový podiel súkromný kapitál (51,42%). 11. septembra 1989 zakladajú Lufthansa a Turkish Airlines charterovú leteckú spoločnosť SunExpress so základňou v tureckej Antalyi. 22. septembra objednáva Lufthansa 20 kusov lietadiel Airbus A321-100 a stáva sa prvým zákazníkom modelu. 29. októbra 1989 vstupuje na lete LH1810 Frankfurt – Zürich na pravidelné linky u Lufthansy prelomový typ Airbus A320-211. Ako prvé dopravné lietadlo má tzv. fly-by-wire riadenie, ovládané v kabíne sidestickmi, klasické prístroje sú nahradené LCD displejmi. V budúcnosti sa stane najrozšírenejším typom vo flotile Lufthansy. 9. novembra 1989 dochádza k pádu Berlínskeho múru, 28. decembra 1989 prekonáva Lufthansa hranicu 20 miliónov prepravených cestujúcich.

1990 – 2000[upraviť | upraviť zdroj]

28. októbra 1990, 25 dní po znovuzjednotení Nemecka, obnovuje Lufthansa lety do Berlína.

18. mája 1997 spoločne s Air Canada, Scandinavian Airlines, Thai Airways a United Airlines založila alianciu Star Alliance.

V roku 2000 sa spoločnosť Air One stala partnerom Lufthansy a čoskoro boli všetky lety Air One označené ako lety Lufthansy.

2001 – súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Airbus A380-841 (D-AIMD)

V júni 2003 Lufthansa na mníchovskom letisku otvorila Terminál 2, ktorý sa stal jedným z prvých terminálov v Európe, ktorý čiastočne vlastní letecká spoločnosť.

Od 17. mája 2004 je v niektorých lietadlách Lufthansy možný stály prístup k internetu pomocou služby Connexion by Boeing. 22. marca 2005 sa spoločnosti Swiss a Lufthansa ekonomicky spojili. Naďalej však vystupujú ako dve samostatné spoločnosti. 6. decembra 2006 bolo objednaných 20 kusov Boeingov 747-8.

V auguste 2007 podpísala Lufthansa spoluprácu s kazašskou spoločnosťou Air Astana. Dňa 15. septembra 2008 Lufthansa Group oznámila nákup podielu v spoločnosti Brussels Airlines. V júni 2009 Európska komisia udelila regulačné schválenie tohto strategického partnerstva medzi Brussels Airlines a Lufthansou. Rozhodnutie pripravilo možnosť pre Lufthansu získať počiatočný 45% podiel v SN Airholding SA/NV, ktorá je materskou spoločnosťou Brussels Airlines. Lufthansa má opciu na kúpu zvyšných 55% Brussels Airlines až do roku 2014.

V septembri 2009 Lufthansa nakupuje Austrian Airlines so súhlasom Európskej komisie.

11. júna 2010 vstúpil do prevádzky veľkokapacitný Airbus A380 na linke FrankfurtTokio.

Flotila[upraviť | upraviť zdroj]

Flotila spoločnosti Lufthansa z jula 2013 s priemerným vekom 13.3 roka:

Flotila Lufthansy
Lietadlo V prevádzke Fotografia Objednávky Sedadiel
(First/Business/Economy)
Poznámky
Airbus A319-100 33 Lufthansa.a319-100.d-aili.arp.jpg 1 132 – 138 (0/24/102)
Airbus A320-200 59 Lufthansa.a320-200.d-aipa.arp.jpg 45 156 – 168 (0/32/114)
Airbus A320-Neo 0 60 TBA
Airbus A321-100 20 Lufthansa.a321-100.d-aire.arp.jpg 0 190 – 200 (0/31/155)
Airbus A321-200 42 Lufthansa.a321-200.d-aisf.arp.jpg 2 190 – 200 (0/31/155)
Airbus A321-Neo 0 40 TBA
Airbus A330-300 18 Lufthansa Airbus A330-300 YUL 2009.jpg 1 221 (8/48/165)
Airbus A340-300 24 Airbus A340 - Lufthansa - 001.jpg 0 221 (8/48/165)
241 (8/36/197)
266 (-/44/222)
Airbus A340-600 24 Lufthansa A340-600 D-AIHF.jpg 0 306 (8/60/238)
335 (-/72/263)
345 (-/66/279)
369 (-/54/315)
Airbus A380-800 10 2010-06-30 A380 LH D-AIMA 07.jpg 7 526 (8/98/420)
Boeing 737-300 14 Lufthansa-1.jpg 0 127 – 140 (0/18/106)
Boeing 737-500 12 Lufthansa.b737-500.d-abjf.arp.jpg 0 111 – 120 (0/18/90)
Boeing 747-400 22 Lufthansa B747-400 D-ABTD FRA.jpg 0 330 (16/80/234)
352 (16/66/270)
378 (16/52/310)
Boeing 747-8 9 10 TBA
spolu 289 167 Stav z jula 2013

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lufthansa na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]