Concorde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Concorde
British Airways Concorde G-BOAC 03.jpg
Concorde spoločnosti British Airways počas vzletu, máj 1986
Typ nadzvukové dopravné lietadlo
Výrobca BAC (teraz BAE Systems)
Sud Aviation, Aérospatiale (teraz EADS)
Prvý let 2. marca 1969
Zavedený 21. januára 1976
Vyradený 26. novembra 2003
Hlavný používateľ British Airways
Air France
Vyrobených 20 (vrátane 6 lietadiel mimo aerolinky)
Cena za kus 23 miliónov libier (v roku 1977)

Aérospatiale-BAC Concorde (vyslovuj: konkord; z lat. concordia – jednota, svornosť) bolo jediné komerčne prevádzkované nadzvukové dopravné lietadlo v západnom svete (vyradené z komerčnej prevádzky v roku 2003), s maximálnou rýchlosťou 2,04 machov (2 330 km/h). Concorde bol spoločným projektom Francúzska a Spojeného kráľovstva na základe dohody vlád oboch krajín z 29. novembra 1962. Paralelným a fyzicky veľmi podobným projektom bol sovietsky Tupolev Tu-144.

Concorde bol zaradený do letovej služby po 15-ročnom vývoji, a až do nešťastia v roku 2000 nedošlo v jeho 27-ročnej prevádzke nikdy k väčším nehodám či problémom. V oboch krajinách, ktoré sa podieľali na jeho vývoji (Veľká Británia a Francúzsko), sa považoval za symbol technického pokroku a národnej hrdosti. Lietadlo navrhli a skonštruovali firmy Aérospatiale (dnešná EADS) a British Aircraft Corporation (dnes BAE Systems), pohonnú jednotku Olympus 593 navrhla a vyrobila firma Rolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Prelet cez Atlantický oceán trval približne 3 až 3,5 hodín (rekord: 2 hodiny 53 minút), letová výška bola 15 km po štarte s maximom 18 km.

História[upraviť | upraviť zdroj]

štartujúci Concorde

Concorde bol vyvinutý v 60-tych rokoch a vzbudil v tej dobe u leteckých spoločností veľký záujem. V roku 1967 si tri lietadlá objednala napríklad i nemecká Lufthansa, tá však nakoniec Concorde nikdy neprevádzkovala. Spolu prevádzkovali Concorde len 4 letecké spoločnosti: národné letecké spoločnosti Británie a Francúzska a prechodne dvaja zmluvní dopravcovia, z toho jeden z USA.

Napriek očakávaniam, najmä však kvôli ropnej kríze začiatkom 70-tych rokov sa komerčné nadzvukové lietadlá ukázali byť stratové z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Všetky zahraničné objednávky sa stornovali a prevádzku lietadla museli na základe zmluvných záväzkov prevziať len národné letecké spoločnosti Air France a British Airways. Na trasách Paríž/Londýn – New York dokonca Concorde ako predstaviteľ segmentu luxusnej prepravy osôb dosahoval značný zisk. V druhej polovici 70-tych rokov lietal Concorde v spolupráci s British Airways tiež pod hlavičkami leteckých spoločností Singapore Airlines a Braniff International. Jedno lietadlo dokonca malo pomaľovanie Singapore Airlines. Počty celkovo vyrobených kusov: 2 prototypy, 2 predsériové modely, 16 sériových lietadiel. Výroba lietadla bola zastavená v roku 1979.

detail Concordu

Na začiatku svojej éry lietal Concorde aj do Ria de Janiera a Singapuru, nakoniec však len na linke medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Jedným z dôvodov bol krátky dolet (6 000 km), predovšetkým však nedostalo lietadlo povolenie obsluhovať mnohé letiská kvôli vysokej prevádzkovej hlučnosti (štartujúci Concorde bolo počuť vo vzdialenosti 8 km). Z prestížnych dôvodov lietal Concorde čartrové lety aj na iné letiská.

Koniec Concordu[upraviť | upraviť zdroj]

British-Airways-Concorde
Let Concordu s letkou Red Arrows
Zadný pohľad Concorde

Dňa 25. júla 2000 pri štarte z letiska Charlesa de Gaulla v Paríži sa roztrhla pneumatika lietadla Concorde leteckej spoločnosti Air France. Príčinou bola kovová súčiastka na vzletovej dráhe, ktorá predtým odpadla z iného štartujúceho lietadla - DC-10 spoločnosti Continental Airlines.

Vymrštené gumené časti pneumatiky prerazili elektrický kábel ľavého podvozku a ľavú spodnú časť krídla, ktoré boli sčasti tiež poškodené. Nárazom vznikli v nádržiach diery. Vytekajúce palivo sa zapálilo na elektrickom kábli v blízkosti pohonnej jednotky a postupne začalo horieť palivo v celom ľavom krídle. Štart už v tomto okamihu nebolo možné prerušiť, lietadlo sa už na núdzové zabrzdenie pohybovalo príliš veľkou rýchlosťou. Jedinou možnosťou pilota, ktorého varovali palubné prístroje a riadiaca veža, bolo pokúsiť sa o núdzové pristátie. Asi minútu po štarte sa lietadlo zrútilo na hotel v mestečku Gonesse pri Paríži. Všetkých 109 osôb na palube a štyria obyvatelia hotela prišli o život. Letecká spoločnosť Air France preto zastavila leteckú prevádzku Concordu a britský letecký úrad odňal lietadlu povolenie na lety, ktoré sa obnovilo až po rozsiahlych konštrukčných zmenách. Briti vyvinuli zosilnenie nádrží výstužami z Kevlarových vlákien a francúzsky výrobca pneumatík Michelin vyvinul stabilnejšie pneumatiky odolné voči prasknutiu, ktoré sa budú používať aj v Airbuse A380. Kvôli úpravám, ktoré stáli okolo 100 miliónov eur, sa zvýšila vzletová hmotnosť lietadla, čo ešte viac sťažilo možnosť jeho ekonomického prevádzkovania.

7. novembra 2001 bola obnovená letecká linka medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Napokon však z dôvodu končiacej sa životnosti strojov umocnenej malým záujmom cestujúcich i kvôli novým bezpečnostným nedostatkom oznámili spoločnosti Air France i British Airways dňa 10. apríla 2003 svoj úmysel v priebehu roku 2003 celkom zrušiť všetky letové linky Concordu. Posledný let Concordu spoločnosti Air France sa uskutočnil 24. Júna 2003, British Airways ukončila lety Concordu 24. októbra 2003. Celkom posledný let Concordu s označením lietadla G-BOAF sa uskutočnil 26. novembra 2003 pod vedením šéfpilota Mike Bannistera z londýnskeho letiska Heathrow do múzea vo Filtone v Anglicku.

Chronológia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2. marec 1969  –  prvý zkúšobný let prototypu 001 Toulouse
  • 1. september 1969  –  prvýkrát bola prekročená rýchlosť Mach 1 (rýchlosť zvuku)
  • 4. november 1970  –  bola dosiahnutá rýchlosť Mach 2 v dĺžke 53 minút
  • 21. január 1976  –  súčasne štartovaly dva Condordy k prvým komečným letom (*)
  • 1979  –  bola spustená prvá pravidelná nadzvuková linka do USA
  • 1979  –  pri štarte vo Washingtone praskly pneumatiky podvozku a ich zbytky prerazili krídla, čo spôsobilo únik paliva a požiar (stroj ale dokázal včas núdzovo pristáť)
  • 25. júl 2000  –  jeden Concorde sa zrútil krátko po vzlietnutí z Parížského letiska Charles de Gaulle
  • 2001  –  po havárii boli obnovené komerčné lety
  • 24. október 2003  –  na letisku v Londýne pristál posledný Concorde na linke z New Yorku (záujem o lety Condordov začali klesať aj po zľavnení leteniek na polovicu)
  • 26. november 2003  –  posledný Concorde preletel z Londýna do múzea vo Filtonu blízko Bristolu, kde boli Concordy vyrábané

(*) ParížDakarRio de Janeiro a LondýnBahrajn

Rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

V čase od 15. augusta do 17. augusta 1995 sa podaril Concordu najrýchlejší let okolo sveta za 31 hodín, 27 minút a 49 sekúnd. Meral sa pritom celkový čas od štartu v Paríži až po opätovné pristátie tak že vrátane medzipristátí. 7. februára 1996 preletel Concorde spoločnosti British Airways trasu New York – Londýn za 2 hodiny, 52 minút a 59 sekúnd. To je podnes rekordne najrýchlejší prelet cez Atlantický oceán v civilnom lietadle.

Význam pre letecký priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj Concordu v podstate umožnila štátna účasť Francúzska i Veľkej Británie. V bežnej prevádzke dosahoval Concorde zisky len občas. Okrem rekordných výkonov v nadzvukových letoch bol najvýznamnejší prínos lietadla z hľadiska technického pokroku v leteckom priemysle (spolu s jeho sovietskym proťajškom Tupolev 144), z ktorého dodnes ťažia výrobcovia lietadiel.

Vybavenie paluby pre cestujúcich[upraviť | upraviť zdroj]

Paluba Concordu

Maximálna kapacita lietadla bola 144 osôb. Sedadlá mohli byť usporiadané rôzne v štvorradoch. Paluba bola vybavená toaletami a dvomi kuchyňami. Pod prednou a zadnou časťou paluby bol priestor pre batožinu. Príručná batožina na palube nebola povolená. Spoločnosť British Airways prevádzkovala lietadlo so 40-miestnou prednou a 50-miestnou zadnou kabínou, kde hostí obsluhovala 6-členná posádka. Na palube existovala len jedna trieda (Concorde Class), letenky boli približne o 20 % drahšie ako letenky prvej triedy v podzvukových lietadlách. Veľmi stiesnený priestor na sedenie bol vykompenzovaný koženými sedadlami a luxusnou kuchyňou, ktorá sa podávala v porceláne a samozrejme so šampanským.

Letová dráha a letová výška[upraviť | upraviť zdroj]

Pri lete z Londýna do New Yorku letel Concorde do výšky 8 400 m podzvukovou rýchlosťou, potom južne od Bristolu zapol prídavné spaľovanie - forsáž a stúpal ďalej, aby zrýchlil na nadzvukovú rýchlosť, ktorú dosiahol približne nad ostrovom Lundy. Takto sa predchádzalo tomu, aby zvukové vlny a zvukový ráz pri prekonávaní nadzvukovej rýchlosti zasiahli pevninu. Concorde zrýchlil ďalej na Mach 1,7, vypol dodatočné spaľovanie a pri dosiahnutí výšky 15 000 m dosiahol rýchlosť Mach 2, pričom počas letu ďalej mierne stúpal až na 17 700 m. Čo trvalo až do začiatku klesania na pristátie. Na porovnanie podzvukové dopravné lietadlá lietajú vo výškach 12 000 m až 13 500 m.

Kabína pilota a výhľad z kabíny[upraviť | upraviť zdroj]

pristávajúci Concorde so sklopenou kabínou pilota
Kabína pilota Concordu

Nos lietadla tvorí hydraulicky sklápateľný 'zobák' s priehľadným priezorom. Pri rýchlostiach nad 460 km/h sa 'zobák' a ochranný štít vyrovnali do vodorovnej polohy na zlepšenie aerodynamického odporu. V tejto polohe mal pilot počas letu obmedzený výhľad dopredu. Vo výškach pod 3 000 metrov a rýchlosti okolo 460 km/h sa 'zobák' sklopil o 5°, čo zabezpečovalo dobrý výhľad dopredu. Pri pristávaní bol 'zobák' sklopený o 12° a umožnil tak pilotovi optimálny výhľad pri vysunutom podvozku. Kabína pilota v Concorde leží 11,4 m pred prvým podporným kolesom, čo znamená, že pri odbočení na štartovaciu dráhu je kabína pilota ďaleko za okrajom dráhy. Pilot a druhý pilot sedia v kabíne vedľa seba, zatiaľ čo letový inžinier sedí na otočnej stoličke za druhým pilotom.

Vyrobené lietadlá Concorde[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedené sú len komerčne nasadené stroje,

Továrné číslo
Imatrikulácia
Prvý let
Počet pristátii
Počet nalietaných hodín
Posledný let
Aktuálne umiestnenie
203 F-BTSC FRA 31. 1. 1975
Toulouse
3 978 11 989 25. 7. 2000
AF4590 Charter
Zničený pri havárii v Paríži,
trosky uložené na letisku Charlesa de Gaullae, Paríž, Francúzsko FRA
204 G-BOAC GBR 27. 2. 1975
FiltonFairford
7 727 22 260 31. 10. 2003
LHR - MAN
Letisko Manchester, Spojené kráľovstvo GBR
205 F-BVFA FRA 27. 10. 1975
Toulouse
6 780 17 824 12. 6. 2003
CDG - IAD
Smithsonian Museum‘s Dulles Airport, Washington, D.C., USA USA
206 G-BOAA GBR 5. 11. 1975
FiltonFairford
8 064 22 769 12. 8. 2000
JFK - LHR
Škótske múžeum letectvá v Edinburghu, Spojené kráľovstvo GBR
207 F-BVFB FRA 6. 3. 1976
Toulouse
5 473 14 771 24. 6. 2003
AF4406
Auto & Technik Museum Sinsheim, Nemecko GER
208 G-BOAB GBR 18. 5. 1976
FiltonFairford
7 810 22 297 15. 8. 2000
BA002P
Letisko Londýn Heathrow, Londýn, Spojené kráľovstvo GBR
209 F-BVFC FRA 19. 7. 1976
Toulouse
4 358 14 322 27. 6. 2003
AF6903
Továrna Airbus, Toulouse, Francúzsko FRA
210 G-BOAD GBR 17. 3. 1977
FiltonFairford
8 406 23 397 17. 11. 2003
LHRBGI
Múzeum na letadlovej lodi USS Intrepid, New York, USA USA
211 F-BVFD FRA 10. 2. 1977
Toulouse
1 929 5 814 27. 5. 1982
AF4586 Charter
Poškozený pri pristátii v Dakare 11/1977, zošrotovaný 1994,
špička v zbierke amerického milionára USA
212 G-BOAE GBR 17. 3. 1977
FiltonFairford
8 383 23 376 17. 11. 2003
LHRBGI
Grantley Adams International Airport, Barbados Barbados
213 F-BTSD FRA 26. 6. 1978
Toulouse
5 135 12 974 14. 6. 2003
AF380Y
Letisko Le Bourget, Paríž, Francúzsko FRA
214 G-BOAG GBR 21. 4. 1978
FiltonFairford
5 633 16 239 5. 11. 2003
JFKBFI
Múzeum letectva, Seattle, USA USA
215 F-BVFF FRA 26. 12. 1978
Toulouse
4 259 12 421 11. 6. 2000
AF4586 Charter
Letisko Charlesa de Gaulla, Paríž, Francúzsko FRA
216 G-BOAF GBR 20. 4. 1979
FiltonFairford
6 045 18 257 26. 11. 2003
LHRFilton
Bristol Aviation Heritage Centre, Spojené kráľovstvo GBR

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pohonné jednotky: štyri prúdové motory Rolls-Royce/SNECMA-Olympus-593-Mk-610-Turbojet s prídavným spaľovaním každý s ťahom 19.312 kp 4 x 189,39 kN = 757,56 kN a inštalovaným vychylovačom výstupných plynov.
  • Podvozok: Hlavný podvozok od výrobcu Messier-Hispano s dvojitými kolesami a Dunlop-Carbon-kotúčové brzdy s jednotkami s antiblokovacím systémom SNECMA-SPAD.
  • Maximálna rýchlosť: Mach 2,2 - zodpovedá 2 690 km/h vo výške 20 000 m nad morom a 2 336 km/h vo výške 15 000 m n. m.
  • Cestovná rýchlosť: 2 179 km/h
  • Letová výška: až do 18 000 m
  • Dolet pri maximálnom zaťažení: 6 667 km
  • Prázdna hmotnosť: 78 900 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 185 000 kg
  • Maximálna pristávacia hmotnosť: 111 130 kg
  • Rozpätie krídel: 25,50 m
  • Dĺžka: 62,10 m
  • Posádka: 9 členov
  • Počet sedadiel: 100 (British Airways)
  • Max. teplota vonkajšieho povrchu lietadla pri rýchlosti Mach 2
    • nos lietadla: 127 °C
    • zadná časť trupu lietadla: 92 °C
  • Objem nádrže: 119 500 litrov
  • Spotreba paliva:
    • 25 680 litrov/h
    • 13,2 kg/km
    • 0,17 litrov/km (spotreba prepočítaná na jedného pasažiera)
  • Dĺžka vzletovej dráhy: 3 600 m
  • Dĺžka pristávacej dráhy: 2 200 m
  • Cena lietadla: 46 miliónov USD (1977)
  • Cena letenky Paríž - New York (2003): spiatočná 10 507 USD, jednosmerná 6 340 USD

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnateľné druhy lietadiel:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]