Demänovská jaskyňa slobody

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′54″S 19°35′07″V / 48.998254°S 19.585168°V / 48.998254; 19.585168
Demänovská jaskyňa slobody
jaskyňa
Demenovska jaskyna slobody-smaragdove jazierko.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Demänovská Dolina
Nadmorská výška 870 m n. m.
Súradnice 48°59′54″S 19°35′07″V / 48.998254°S 19.585168°V / 48.998254; 19.585168
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Výzdoba na stene jaskyne

Demänovská jaskyňa slobody[1] (starší pravopis: Demänovská jaskyňa Slobody) je krasová jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Objavená roku 1921, najnavštevovanejšia na Slovensku.

Jaskyňa je na kvapľovú výzdobu najbohatšia zo známych Demänovských jaskýň. Umelo prekopaný vstupný otvor leží na západnom svahu Demänovskej Poludnice vo výške 870 m n. m., asi 50 m nad hladinou Demänovky. Sprístupnená je od roku 1924. Z celkovej dĺžky 8 897 m (spolu s jaskyňou Pustá) je pre verejnosť sprístupnených len 1 600 m.

Jaskyňa pozostáva z dómov, siení a chodieb, vytvorených v šiestich jaskynných úrovniach, ktoré vznikli počas pleistocénu. Podzemný tok Demänovky teraz preteká najnižšou úrovňou. Jaskynné priestory sú vyzdobené živými kvapľovými útvarmi, sfarbenými zlúčeninami železa a mangánu do žlta až červena. Na povale sa objavujú sklovité brká a hrubšie stalaktity, na dne robustnejšie stalagmity a stĺpy, na stenách kvapľové vodopády. Priehlbiny jaskynného dna vypĺňajú Koralové, Zlaté, Hroznové a Leknové jazierko. Raritou jaskyne sú inoväťové stalaktity v Klenotnici a jaskynné perly - guľôčky podoby hrachu - na dne jazierka vo Veľkom dóme. Že kvaple rastú veľmi pomaly je vidieť napr. na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov (1958 – 68) len o 2 mm, čo predstavuje usadenie 13,5 mm³ CaCO3.

Teplota jaskyne je 6 – 7 °C a relatívna vlhkosť 95 – 97 %. Tri povrchové otvory vo výškach 812, 870 a 889 m n. m. spôsobujú silné prievany, čím nadobúda charakter dynamickej jaskyne.

Z pleistocénnej fauny sa v Medvedej chodbe našli kosti jaskynného medveďa (Ursus speleus). V hlinených jazierkach na brehu podzemnej Demänovky žije jaskynný kôrovec krivák (Niphargus tatrensis), z jaskynných netopierov tu bol zistený netopier obyčajný (Myotis myotis). Pri elektrických reflektoroch vegetujú rôzne druhy rias a machov (vodopád Smútočnej vŕby, Snežný dóm).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.