Demänovské vrchy
| Demänovské vrchy | |
| geomorfologická časť Ďumbierskych Tatier | |
 Masív Krakovej hole
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Časť | Ďumbierskych Tatier |
| Hranice | Ľubeľská pahorkatina, Liptovské nivy, Priehyba, Ďumbier, Salatíny |
| Rieka | Váh |
| Súradnice | 49°00′S 19°39′V / 49,0°S 19,65°V |
| Najvyšší bod | Krakova hoľa |
| - výška | 1 752 m n. m. |
| Najnižší bod | severozápadný okraj územia |
| - výška | cca 700 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Demänovské vrchy sú geomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberajú sever centrálnej časti Nízkych Tatier a najvyšším vrchom je Krakova hoľa (1 752 m n. m.).[1]
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Územie zaberá severovýchodnú časť Ďumbierskych Tatier, medzi Križskou dolinou na západe a Bocianskou dolinou na východe. Severný okraj vymedzuje Ľubeľská pahorkatina a Liptovské nivy, geomorfologické časti Liptovskej kotliny. Bocianska dolina tvorí hranicu s Priehybou, patriacou do Kráľovohoľských Tatier, južným smerom pokračujú Nízke Tatry časťou Ďumbier a na západe nadväzujú Salatíny, oddelené Križskou dolinou.[2]
Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]
Demänovské vrchy patria medzi prírodne najcennejšie oblasti na Slovensku, čo potvrdzuje množstvo chránených území. Takmer celá časť leží v Národnom parku Nízke Tatry, okrajové oblasti v jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Demänovská dolina, Jánska dolina a Ohnište, národná prírodná pamiatka Jaskyňa zlomísk, Starý hrad, Štefanová, Veľká ľadová priepasť a Záskočská jaskyňa a prírodná pamiatka Dogerské skaly.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky vyhľadávané sú najmä krasové územia Demänovskej a Jánskej doliny, no celá oblasť je vybavená sieťou značkovaných trás. Centrálnou časťou vedie prístup do Jasnej, poblíž ktorého je unikátny komplex Demänovských jaskýň. V Jánskej doline je najznámejšou Stanišovská jaskyňa. Medzi strediská turistiky a voľnočasových aktivít patrí aj okolie Liptovského Jána, lyžiarske stredisko pri Závažnej Porube a pri Pavčinej Lehote, kde sa nachádza i bobová dráha.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.