Diego Maradona

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diego Maradona
{{{popis}}}
Osobné údaje
Celé meno Diego Armando Maradona
Dátum narodenia 30. október 1960 (54 rokov)
Miesto narodenia Lanús, Argentína
Výška 166 cm
Prezývka El Diez, Pelusa,
El Pibe de Oro
Pozícia strelec
stredopoliar
stredný útočník
Mládežnícke kluby
1970-76 Argentinos Juniors
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
1976-81
1981-82
1982-84
1984-91
1992-93
1993
1995-97
1976-1997
Argentinos Juniors
Boca Juniors
FC Barcelona
SSC Neapol
Sevilla FC
Newell's Old Boys
Boca Juniors
Celkovo
166 (116)
042 0(28)
058 0(38)
259 (115)
029 00(7)
005 00(0)
029 00(7)
588 (311)   
Národné mužstvo
1977-94 Argentína Argentína 91 (34)
Tréner mužstiev
1994
1995
2008-2010
Mandiyú de Corrientes
Racing Club
Argentína

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .


Pozri aj Športový portál

Diego Armando Maradona (* 30. október 1960, Lanús, Argentína) je bývalý argentínsky futbalista.

Je mnohými považovaný za jedného z najlepších a najtalentovanejších svetových hráčov všetých čias. Na oficiálnych stránkach FIFA bol zvolený s 53,6% za hráča storočia. S národným mužstvom Argentíny zvíťazil vo finále majstrovstiev sveta v roku 1986 v Mexiku a bol druhý na majstrovstvách sveta v roku 1990 v Taliansku.

Pochádza z chudobnej štvrte a postupne sa z drsnejších pomerov vypracoval na futbalovú hviezdu. Maradona bol malého, podsaditého vzrastu. Jeho krátke silné nohy a nízko položené ťažisko mu dávali výhodu pri krátkom rýchlom behu; navyše Maradona bol veľmi talentovaný loptový kúzelník. Jeho hra ľavou nohou bola natoľko kvalitná až takmer zázračná, že pravú nohu prakticky používal takmer iba na „opieranie“ a napriek tomu ho zaraďujú medzi najlepších hráčov futbalu.

V osobnom živote okrem obrovskej slávy a uznania bol Maradona závislý na kokaíne a pohyboval sa v zločineckom podsvetí.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Diego Armando Maradona sa narodil 30. októbra 1960 v Poliklinike Evita v obci Lanús. Bolo to piate dieťa prvý syna Diega Maradonu st. a Dalmy Salvadory Francovej. Vyrastal vo Villa Fiorito, chudobnej štvrti, ktorá sa nachádza na juhu Buenos Aires. Od malička sa hrával s loptou, usiloval sa útočnú hru a kritizoval vzrastajúci trend obranného catenaccia.

7. novembra 1989 si zobral za ženu Claudiu Villafañeovú, s ktorou má dve deti, Dalmu Nereu (* 1987) a Gianninu Dinoru (* 1989). V roku 2004 sa rozviedli. Maradona má nemaželského syna Diega Sinagru, ktorý je profesionálnym futbalistom.

Jeho športové úspechy boli počas jeho kariéry zatienené jeho závislosťou na drogách. Od polovice 80. rokov až do roku 2004 bol závislý na kokaíne. Od konca svojej kariéry sa zhoršoval jeho zdravotný stav, v januári 2000 počas dovolenky v Uruguaji musel byť hospitalizovaný pre problémy so srdcom. Do roku 2005 naberal na váhe, trpel obezitou. 6. marca 2005 v Kolumbií podstúpil operáciu žalúdku, po ktorej sa zlepšila jeho váha.[1]

Maradona podporuje ľavicové ideológie, je osobným priateľom Fidela Castra, na ruke má tetovanie Che Guevaru a podporoval venezuelského politika Huga Chavéza a jeho politickú ideológiu. Sám považuje svoj postoj za protiimperialistický, zúčastnil sa aj demonštrácie proti Georgovi Bushovi.[2]

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Klubová úroveň[upraviť | upraviť zdroj]

Vo veku 10 rokov ho vybrali skauti klubu Argentinos Juniors, keď hrával za mestský klub Estrella Roja. Stal sa súčasťou juniorského tímu Argentinos Juniors, ktorý mal prezývku Los Cebollitas (Malé cibuľky). Ako 12-ročný hráč udivoval fanúšikov, keď počas polčasu futbalových zápasov ukazoval svoje schopnosti s loptou.[3]

20. októbra 1976, desať dní pred jeho oslavou 16 narodením debutoval v prvom mužstve Argentinos Juniors. Tu hral až do roku 1981, kedy prestúpil do Bocy Juniors. Už nasledujúci ročník získal s klubom argentínsky ligový titul.

Po MS 1982 prestúpil do katalánskeho veľkoklubu FC Barcelona za vtedy rekordných 5 miliónov libier.[4] V roku 1983 získal v drese Barcelony pod vedením trénera Césara Luisa Menottiho pohár Copa del Rey a španielsky superpohár. Maradona tu však prežíval tažké časy, najskôr ochorel hepatitídou a neskôr bol obeťou brutálneho faulu Andoniho Goikoetxeu, pri ktorom utrpel ťažkú zlomeninu nohy.[5] Toto zranenie ohrozilo jeho kariéru, avšak Maradonova fyzická sila a chcenie mu umožnilo návrat na trávnik.[4] Počas svojho pôsobenia v Barcelone sa dostával často do konfliktu s manažmentom tímu a klubovým prezidentom Josepom Núñezom. Tieto konflikty rezultovali do jeho požiadavky prestúpiť z Barcelony v roku 1984.

V roku 1984 tak prestúpil do talianskeho klubu Serie A SSC Neapol za 6,9 milióna libier, čo bol ďalší prestupový rekord. V Neapoli dosiahol vrchol svojej klubovej kariéry. Stal sa klubovou hviezdou a bol obdivovaný fanúšikmi klubu, jeho pôsobenie znamenalo aj historicky najúspešnejšiu éru klubu v histórii. Klub dvakrát vyhral Serie v sezónach 1986/87 a 1989/90 a dvakrát získal druhé miesto v sezónach 987/88 a 1988/89. K ďalším úspechom Maradonovej éry v Neapole patrí zisk Coppa Italia v roku 1987 a zisk Poháru UEFA v roku 1989. Maradona bol najlepším strelcom Serie A v roku 1988.

Počas jeho pôsobenia v Neapole sa však prehĺbili aj jeho osobné problémy. Naďalej užíval kokaín a dostal pokutu 70 000 dolárov od svojho klubu za meškanie a neúčasť na tréningoch. Ďalším škandálom bolo narodenia nemanželského syna a jeho vzťahy s neapolskou mafiou, Camorrou.

Po tom, čo neprešiel testom na kokain dostal 15 mesačný zákaz činnosti a odošiel z Neapola. V sezóne 1992-93 sa stal hráčom FC Sevilla. Na trávnik tak nastúpil do dvoch rokoch prestávky od profesionálneho futbalu. V roku 1993 sa stal hráčom Newell's Old Boys a v roku 1995 sa vrátil na dva roky do Bocy Juniors.

Medzinárodná úroveň[upraviť | upraviť zdroj]

V argentínskej reprezentácii debutoval už v roku 1977, keď mal iba 16 rokov. Keď mal 18 hral za Argentínu na Mládežníckych majstrovstvách sveta. Tento turnaj nakoniec aj vyhral a Maradona bol vyhlásený za hviezdu turnaja. 2. júna 1979 strelil v zápase proti Škótsku svoj prvý reprezentačný gól.

Na MS 1982 odohral Maradona všetkých päť stretnutí. Argentínske mužstovo, ktoré bola obhjacom titulu, však v druhom kole podľahlo Brazílii a Taliansku a bolo tak vyradné z turnaju.

Maradonova veľká reprezentačná sláva prišla na MS 1986 v Mexiku, kde Maradona ako kapitán viedol Argentínu až k víťazstvu. Bol dynamickým a dominantným hráčom turnaja. Jeho legenda vzrástla obzvlášť po strelení dvoch gólov vo štvrťfinálovom zápase proti Anglicku. Tento zápas s hral na pozadí Vojny o Falklandy medzi oboma národmi a emócie poletovali v tom čase vo vzduchu. Opakovaný záber prvého Maradonovho gólu ukázal, že ho dosiahol rukou, no gól napriek tomu platil. Maradona uviedol, že tento gól bola „trochu Maradonova hlava a trochu božia ruka“.[6] Tento gól sa stal známy ako „la mano de Dios“ („božia ruka“). Jeho druhý gól v tomto zápase zvolila FIFA za gól storočia. Maradona si prebral loptu na svojej polovici ihriska, prešiel polovicu ihriska, piatich anglických obrancov, anglického brankára a strelil loptu do brány. V ďalších zápasoch pokračoval vo výborných výkonoch a po víťazstve nad Západným Nemecko doviedol Argentínu druhýkrát v histórií k titul majstra sveta.

Na nasledujúcich majstrovstvách Italia '90 hral po zranení členku a už nebol takým dominantným hráčom ako na predošlých majstrovstvách. Celkovo sa však prebojoval do finále, kde však Argentína podľahla Západnému Nemecku po diskutabilnej penalte z 85. minúty 1-0. Na MS 1994 v USA hral len v dvoch zápasoch, neprešiel testom na efedrín. Maradona argumentoval, že efedrín sa v jeho krvi nachádzal ako dôsledok pitia energetického nápoja Rip Fuel, ktorý mu podával jeho osobný tréner.

Trénerska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roku 2008 sa stal reprezentačným trénerom Argentíny.[7] Ako prvý na túto správu reagoval Carlos Tévez, ktorý sa vyjadril, že čo môže byť lepšiou motiváciou ako trénovať pod Diegom.[8] A ešte mu otvorene poradil, že nech myslí hlavou, a nie srdcom.[9] Prvý zápas v pozícii trenéra odtrénoval v novembri toho istého roku proti Škótsku[10], ktorý Argentína vyhrala 1:0.[11] Počas tohto zápasu mohol byť zavraždený, po tom, ako jeden z fanúšikov Anglicka ho chcel zabiť mačetou za gól rukou[pozn 1], ktorý strelil vo štvrťfinále Majstrovstiev sveta 1986 medzi Anglickom a Argentínou, ktoré vyhrala Argentína 2:1.[12]

V marci 2009 ho niektorí fanúšikovia klubu Boca Juniors obvinili za zradcu, kedže neinformoval priamo hráča tohto klubu Juana Romána Riquelmeho o dôvodoch, prečo ho nepozýva do reprezentácie, ale vyjadril sa len pre noviny. Podľa Riquelmeho mu ani nezdvíhal telefón a toto celé sa ho dotklo. Preto sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru.[13][14]

Maradona viedol Argentína na majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike, kde po štyroch víťazstvách mužstvo prehralo vo štvrťfinále s Nemeckom 4-0.[15] 28. júla 2010 sa Argentínska futbalová federácia rozhodla skončiť pôsobenie Maradonu na lavičke Argentíny.[16]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gól známy ako Božia ruka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Associated Press. Maradona's gastric bypass inspires obese Colombians. ESPN.com. (po anglicky)
  2. Chávez and Maradona Lead Massive Rebuke of Bush. The Nation. (po anglicky)
  3. The Hand of God. 18. august 2006. (po anglicky)
  4. a b A SUMMARY OF MARADONA's LIFE www.vivadiego.com. (po anglicky)
  5. That's one hell of a diet, Diego (8. január 2006). Guardian Newspapers Limited.
  6. Predstavenie jedného herca - Maradonu. Šport: (25. september 2009).
  7. Novým trénerom argentínskej reprezentácie sa stal Diego Maradona. sme.sk: (28. október 2008).
  8. Maradona novým trénerom Argentíny. tvjoj.sk: (29. október 2008).
  9. Tevez vyzval Maradonu, aby používal hlavu. eurofotbal.cz: (30. október 2008). (po česky)
  10. Maradonov trénerský debut proti Škótsku bez Messiho. osporte.sk: (31. október 2008).
  11. Úspešný debut Maradonu i rekord Lippiho. osporte.sk: (20. november 2008).
  12. Maradona bol v Glasgowe terčom pomäteného Brita s mačetou. osporte.sk: (25. november 2008).
  13. Fanoušci Boky Juniors označili Maradonu za zrádce. eurofotbal.cz: (19. marec 2009). (po česky)
  14. Riquelme po neshodách s Maradonou odešel z reprezentace. eurofotbal.cz: (11. marec 2009). (po česky)
  15. Germany Shows Its Strength. New York Times. (po anglicky)
  16. Argentína bude mať nového trénera. Maradona skončil. pravda.sk: (28. júl 2010).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diego Maradona na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diego Armando Maradona na španielskej Wikipédii.