Eduard Žedéni
| Žedéni Eduard | |
| uhorský politik, dozorca protestantskej cirkvi | |
 Portrét v Nedeľných novinách (Vasárnapi újság) | |
| Narodenie | 21. marec 1804 Levoča, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 20. február 1879 (74 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Eduard Žedéni |
Eduard Žedéni (maď. Zsedényi Ede, vl. menom Eduard Pfannschmidt de Leuchovia; * 21. marec 1804, Levoča – † 20. február 1879, Budapešť) bol uhorský politik, poslanec uhorského snemu a dištriktuálny dozorca luteránskej cirkvi.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine spišských Nemcov Jozefa Pfannschmidt de Leuchovia a jeho manželky Žofie. Jeden z jeho predkov, nemecký cisársky šľachtic, sa presťahoval do Spišskej župy, kde sa rodina stala jednou z najprestížnejších protestantských rodín. V roku 1649 ho cisár Ferdinand III. povýšil do šľachtického stavu s maďarským prídomkom „levočský“ (maď. lőcsei).
V roku 1824 si Eduard Žedényi, spolu so širšou rodinou, zmenil meno z Pfannschmidt na Žedéni. Od roku 1833 bol vyslancom Spišskej župy za vládnu stranu na zasadnutí uhorského snemu a v rokoch 1839 – 1840 bol aj jej lídrom. Počas uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 49 zastával konzervatívne pozície (blízke cisárskemu dvoru). V roku 1848 sprevádzal cisára Ferdinanda I. do Innsbrucku ako ministerský radca.
Počas procesu s Ľudovítom Baťánom v roku 1849 Žedényi vypovedal v prospech bývalého premiéra. No napriek tomu, že bol známy ako cisárov prívrženec a teda voči Baťánovi nezaujatý, na rozsudku to nič nezmenilo (Baťán bol popravený).
Aktivity Josipa Jelačića a kontroverzné kroky cisárskeho dvora však spôsobili jeho stratu dôvery vo Viedeň a prinútili ho stiahnuť sa z politiky. Naďalej však sledoval spoločenské dianie a podporoval zákonné zakotvenie autonómie protestantskej cirkvi. Ostro vystúpil proti zákonu o protestantskej cirkvi v roku 1859, za čo bol odsúdený na niekoľkomesačné väzenie. Po jeho zrušení sa v cirkevnom dištrikte Tisa stal dištriktuálnym inšpektorom.
Až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa opäť stal poslancom snemu, najskôr za Deákovu stranu a neskôr je jej zlúčení za Liberálnu stranu.
Povestnou sa stala jeho šetrnosť, pričom svojim majetkom podporoval činnosť protestantského školstva. Svoju bohatú knižnicu daroval Levočskému cirkevnému zboru.
Jeden z jeho príbuzných, Vojtech Žedéni sa tiež stal politikom a v rokoch 1944 – 1945 bol predsedom maďarského Dočasného národného zhromaždenia.
V rokoch 1887 až 2014 stál v Starom Smokovci tzv. Žedéniho (Zsedényiho) pavilón, ktorý bol pamiatkou na Žedéniho a slúžil ako miesto stretávania sa. V roku 2014 bol zbúraný, keďže prekážal novej výstavbe.[1]
Pochovaný je v rodinnej hrobke na levočskom evanjelickom cintoríne.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zsedenyiho pavilon [online]. nostalgicketatry.sk, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
- ↑ Zsedényi Ede nyughelye [online]. Bratislava: Csemadok, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Žedéni
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 17 – evanjelická farnosť; pokrstený ako Joseph Eduard von Pfannschmiedt
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zsedényi Ede na maďarskej Wikipédii.