Elektroodpad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyslúžilá počítačová technika je typickým príkladom elektroodpadu.

Elektroodpad je odpad vo forme elektrospotrebičov a iných elektrických zariadení (počítače, televízory, mobilné zariadenia) a ich elektrických a elektronických súčastí. Triedi sa vždy oddelene od komunálneho odpadu v špeciálnych spracovateľských dvoroch.

Definícia elektroodpadu[upraviť | upraviť zdroj]

Elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadom vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje.[1]

Čo patrí do elektroodpadu[upraviť | upraviť zdroj]

Patria sem elektrické a elektronické zariadenia ako sú: televízory, počítače a ich príslušenstvo, (tlačiarne, klávesnice a pod.), rozhlasové prijímače, telefóny, herné konzoly, digitálne hodinky, fény, práčky, sušičky, žehličky, chladničky, umývačky riadu, mikrovlnné rúry, ohrievače, variče a ostatné elektrické kuchynské spotrebiče (rýchlovarné kanvice, kávovary, toastovače a pod.), elektromotory, ručné elektrické náradie, žiarivky, batérie, autobatérie, nabíjačky a iné.

Tieto prístroje pozostávajú z mnohých materiálov, ako sú plasty, sklo, vzácne kovy (striebro, zlato, paládium, meď), ťažké kovy (ortuť, kadmium, olovo) a toxické chemikálie (polybrómované bifenyly, polybrómované difenylétery, tetrabrómbisfenol A).

Percentuálne zastúpenie kovových zložiek v elektronickom odpade.[chýba zdroj]

Zariadenia sa rozoberajú na ich jednotlivé časti a tie sa následne recyklujú alebo znovu používajú.[2]

Recyklácia[upraviť | upraviť zdroj]

Recyklácia je základným prvkom nakladania s elektronickým odpadom. Správne vykonaná by mala výrazne znížiť únik toxických materiálov do životného prostredia a pôsobiť proti vyčerpaniu prírodných zdrojov.

Menej ako 20 % elektronického odpadu sa formálne recykluje, pričom 80 % končí buď na skládke, alebo sa neformálne recykluje – z veľkej časti ručne v rozvojových krajinách, čím sú pracovníci vystavení nebezpečným a karcinogénnym látkam, ako je ortuť, olovo a kadmium.

Bežne používanou metódou je mechanické drvenie a separácia, avšak účinnosť tejto recyklácie je nízka.

Metódy recyklácie[upraviť | upraviť zdroj]

Spracovanie elektronického odpadu zvyčajne najprv zahŕňa rozobratie zariadenia na jednotlivé časti buď ručne, alebo sa čoraz častejšie využívajú automatizované zariadenia na skartovanie. Následne sa demontované súčiastky rozdeľujú podľa materiálov. V priemysle sa kladie dôraz na dôslednú separáciu vzácnych kovov, ktoré sú ekonomicky nákladné a ich prírodné zásoby sú limitované.

V alternatívnom hromadnom systéme násypka dopravuje materiál na drvenie do mechanického separátora s triediacimi a granulačnými strojmi na separáciu základných kovových a plastových frakcií. Takéto recyklačné zariadenie je uzavreté a využíva systém zberu prachu. Časť emisií zachytávajú práčky a sitá. Magnety, vírivé prúdy a sitá sa používajú na separáciu skla, plastov a železných a neželezných kovov, ktoré sa potom môžu ďalej separovať v taviacej peci.

V Európe sa recykláciou elektroodpadu zaoberá napríklad spoločnosť SEWA.

Význam recyklácie[upraviť | upraviť zdroj]

Recyklácia elektroniky na konci životnosti je najefektívnejším riešením rastúceho problému s elektronickým odpadom.

Odovzdaný elektroodpad skončí v spracovateľskom závode. Správne vykonanou likvidáciou starých elektrospotrebičov, sa získavajú druhotné suroviny, ktoré budú využité na výrobu nových produktov. Taktiež sa týmto šetria prírodné zdroje a chráni sa životné prostredie pred znečistením toxickými látkami, pochádzajúcimi z elektroodpadu. Tým sa aj predchádza civilizačným ochoreniam a chráni sa zdravie ľudí. Recyklácia navyše znižuje množstvo emisií skleníkových plynov, spôsobených výrobou nových produktov.

Medzi materiály, ktoré možno recyklovať zaraďujeme sklo, rôzne druhy plastov a kovy. Neželezné kovy, najmä hliník a meď, je možné pretaviť a znovu využívať vo výrobe. Železné kovy, ako je oceľ a železo, sa tiež dajú opakovane použiť. Z elektroodpadu možno často získavať aj vzácne kovy ako napríklad zlato.

Nesprávne nakladanie s elektronickým odpadom má za následok značné straty vzácnych kovov a znečistenie životného prostredia (najmä pôdy), ktoré môže zapríčiňovať civilizačné ochorenia.[3]

Elektroodpad na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku máme veľa možností, kde môžeme bezplatne odovzdať elektroodpad. Na zber elektroodpadu sú určené predovšetkým zberné dvory a mobilné zbery. Táto možnosť je často ponúkaná aj obchodmi so zameraním na elektrotechniku.

Zvlášť sa odovzdávajú batérie, a to taktiež na zberných dvoroch, alebo v špeciálne na to určených nádobách v predajniach.

Vyzbieraný odpad sa následne vyváža do spracovateľských závodov, ako napríklad závod v Slovenskej Lupči.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 32 : ods. 6 [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2015-03-17, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  2. Elektroodpad - triedenie odpadu [online]. www.triedenieodpadu.sk, [cit. 2022-05-23]. Dostupné online.
  3. World Economic Forum [online]. World Economic Forum, [cit. 2022-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Kam s elektroodpadom a kde všade sa nachádza? [online]. ODPADY-PORTAL.SK, [cit. 2022-05-23]. Dostupné online.