Felix Hausdorff

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Felix Hausdorff
Felix Hausdorff
nemecký matematik

Narodenie 8. november 1868
Vroclav, Poľsko
Úmrtie 26. január 1942 (73 rokov)
Bonn, Nemecko

Felix Hausdorff (* 8. november 1868, Vroclav, Poľsko - † 26. január 1942, Bonn, Nemecko) bol nemecký matematik, ktorý sa považuje za jedného zo zakladateľov modernej topológie, a ktorý významne prispel v odvetviach teórie množín, deskriptívnej teórie množín, teórie miery, teórie funkcií a funkcionálnej analýzy.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Lipskej univerzite, kde v roku 1891 dostal aj titul Ph.D.. V Lipsku vyučoval matematiku až do roku 1910, keď dostal miesto profesora matematiky na Bonnskej univerzite. V rokoch 19131921 pôsobil ako profesor na Greifswaldskej univerzite, následne sa vrátil do Bonnu. Po nástupe nacizmu k moci, Hausdorff, ktorý bol žid, si myslel, že ako uznávaný univerzitný profesor by nemal byť perzekvovaný. Avšak jeho abstraktná matematika bola označená ako židovská, a teda nenemecká a v roku 1935 stratil svoje miesto. Aj keď v Nemecku už nemohol viac publikovať, Hausdorff naďalej zotrval aktívnym výskumníkom v oblasti matematiky, pričom publikoval v poľskom časopise Fundamenta Mathematicae. Po Krištáľovej noci v roku 1938 sa perzekúcia židov vyostrila a Hausdorff sa dostával do čoraz väčšej izolácie. Napokon v roku 1942, keď sa už nemohol vyhnúť koncentračnému táboru, spáchal 26. januára so svojou ženou Charlotte Goldschmidtovou Hausdorffovou a švagrinou Edith Goldschmidtovou Pappenheimovou samovraždu. Sú pochovaní v Bonne.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Hausdorffov hrob v Bonne

Hausdorff ako prvý vyslovil zovšeobecnenie Cantorovej hypotézy kontinua, tzv. alefovú hypotézu, ktorú publikoval v roku 1908 vo svojom článku Grundzüge einer Theorie der geordneten Mengen, a ktorá je ekvivalentná tvrdeniu dnes známemu ako zovšeobecnená hypotéza kontinua.

V roku 1909, počas štúdia čiastočne usporiadaných množín reálnych postupností, objavil vetu zvanú Hausdorffov princíp maximality, bol prvý človek, ktorý aplikoval princíp maximality v algebre.

V roku 1914 vo svojom klasickom diele Grundzüge der Mengenlehr definoval a študoval vlastnosti čiastočne usporiadaných množín abstraktným spôsobom. Výsledkom bola veta dokázaná na základe axiómy výberu, ktorá hovorí, že každá čiastočne usporiadaná množina má maximálnu lineárne usporiadanú podmnožinu. V tomto diele tiež axiomatizoval topologický koncept susednosti a popísal topologické priestory dnes známe ako Hausdorffove priestory.

Prišiel tiež s konceptami Hausdorffovej miery a Hausdorffovej dimenzie, ktoré sú užitočným aparátom pri štúdiu fraktálov. V mladosti tiež publikoval niekoľko článkov z astronómie a optiky.

Pod pseudonymom Paul Mongré Hausdorff publikoval literárne a filozofické diela, z ktorých najvýznamnejšie boli asi tie o filozofii Friedricha Nietzscheho.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]