Gemini 5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gemini 5
Znak misie
Gemini5insignia.png
Údaje o misii
Názov misie Gemini 5
Kozmická loď: Gemini 5
Nosná raketa: Titan II #62-12560
Volací znak: Gemini 5
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): CCAF (LC-19)
Štart: 21. august 1965, 13:59:59 UTC
Pristátie: 29. august 1965, 12:55:13 UTC
Trvanie: 7d/22:55:14
Počet obehov: 120
Apogeum: 350,1 km
Perigeum: 162 km
Doba obehu: 89,59 min.
Inklinácia: 32,61 stupňov
Vzdialenosť: 5 242 682 km
Hmotnosť: 3 605 kg
Fotografia posádky
Conrad (vľavo), Cooper (vpravo)
Conrad (vľavo), Cooper (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Gemini Four patch.jpg Gemini 4 Gemini VII patch.png Gemini 7

Pozri aj Kozmonautický portál

Gemini 5 (oficiálne Gemini V) bol americký pilotovaný kozmický let, ktorý sa uskutočnil v dňoch 21.29. augusta 1965 v rámci programu Gemini. Bol to tretí pilotovaný let v rámci tohto programu, jedenásty americký a devätnásty celkovo (vrátane letov X-15 vo výškach nad 100 kilometrov). Mal sériové označenie GLV-5 12560.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart sa uskutočnil 21. augusta 1965 z Mysu Canaveral na Floride. Nosná raketa Titan II vyniesla na obežnú dráhu okolo Zeme kozmickú loď Gemini 5 s veliacim pilotom Gordonom Cooperom a pilotom Charlesom Conradom.

Po dosiahnutí obežnej dráhy vyskúšali astronauti ovládanie lode, pomocou pomocného raketového motora zvýšili rýchlosť letu. Pri druhom oblete vypustili subsatelit REP s hmotnosťou 34 kg, ku ktorému sa mali neskôr priblížiť. Ako zdroj elektrickej energie využívala loď Gemini 5 pevné palivové články, ktoré sa však ukázali ako nie príliš spoľahlivé. Tlak kyslíka sa v palivových článkoch znížil zo 60 atmosfér na 5 a riadiace stredisko letu uvažovalo o predčasnom ukončení letu. Neskôr sa tlak stabilizoval a mierne sa zvýšil, takže let pokračoval. Astronauti však museli vystačiť so zníženou dodávkou elektrického prúdu (z plánovaných 25 A na 10 A).

Posádka sa s loďou nedokázala priblížiť k satelitu REP, ktorý sa príliš vzdialil. Manévrovanie, ktoré malo overiť navigačný systém pre budúce spojenie dvoch lodí na obežnej dráhe, vyskúšali priblížením sa k fiktívnej lodi „Phantom Agena“, ktorej dráhu určil počítač. Zvyšok letu strávili astronauti fotografovaním pre ministerstvo obrany, fotili štarty rakiet Titan II a Minuteman, a vopred pripravené obrazce v Austrálii a v Texase, aby sa overili rozlišovacie schopnosti družicových snímok. Zaoberali sa aj astronomickým pozorovaním, pomocou spektrografu skúmali mraky, pre mexickú vládu fotografovali odľahlé horské oblasti Mexika. Podarilo sa im nadviazať rádiové spojenie s podmorskou stanicou Sealab 2, ktorá bola v hĺbke 64 m pod hladinou Tichého oceánu.

Pri 120. oblete Zeme bola oddelená servisná časť kozmickej lode a boli zapálené brzdiace motory. Pristáli na hladine Atlantiku 440 km juhozápadne od Bermúd, odkiaľ boli vyzdvihnutí lietadlovou loďou USS Lake Champlain.

Astronauti vykonali 120 obletov Zeme, pri ktorých preleteli vzdialenosť vyše 5 miliónov kilometrov, a tým prekonali vtedy platný rekord sovietskeho Vostoku 5.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]